Intel Nehalem, Core i7, Bloomfield, Quick Path Interconnect, X58, triple chanel...tieto a mnoho ďalších slov sa stali v posledných mesiacoch najčastejšie skloňovanými
v IT priemysle. Niet divu – najvýznamnejší výrobca polovodičových čipov na svete uviedol na trh svoju novú architektúru procesorov v ktorej
zaviedol mnoho radikálnych zmien. O aké ide a aký majú vplyv na výkon v porovnaní so súčasnými Core 2 procesormi sa pozrieme v dnešnej recenzii.
Tock
Možno zvláštny názov prvej kapitoly, no v podstate presne vystihuje Nehalem.
Začnime ale po poriadku.
Určite si všetci pamätáme éru procesorov Pentium 4. Ich architektúra bola vyvinutá s myšlienkou dosiahnutia vysokých frekvencií no práve tu nastávali
viaceré problémy – tieto frekvencie, keď by sa ukázala ich sila, bola len ťažko dosiahnuteľná a aj to za cenu veľmi vysokej spotreby. Posledné čipy
NetBurst architektúry sa zastavili na taktoch 3,8GHz, pričom v pláne vývoja boli aj vyššie frekvencie.
Nový veliteľ kolosu menom Intel – Paul Otellini, však vzal riadenie firmy "od kraja" a celkom jasne naznačil nové smerovanie procesorového biznisu. Zaviedol aj tzv. Tick-Tock model, ktorý treba uznať – funguje skvele.
Podľa tohto modelu, sa každé dva roky udejú dve významné zmeny :
Tick – vezme sa súčasná architektúra a prejde sa s ňou na nový, menší výrobný proces
Tock – na zavedenom výrobnom procese sa uvedie celkom nová architektúra
Prvým krokom bolo teda "zmenšenie" Pentium 4 procesorov na 65nm jadrá, pričom už vtedy Intel ukázal, ako budú vyzerať procesory budúcnosti – uviedol prvé dvojjadrové CPU - Pentium D.
Ďalší krok spočíval v celkom novej architektúre na 65nm procese – tu Intel siahol, v rámci novej stratégie energetickej úspornosti, po architektúre svojich mobilných procesorov Pentium M. Z nich sa odvodili desktopové čipy Core 2 Duo, Core 2 Quad atď. ako aj serverové Xeon-y.
Situácia na trhu sa vtedy výrazne zmenila a Intel mal teraz po všetkých stránkach vynikajúce procesory na desktopovom ako aj mobilnom trhu. Kde však bol stále trocha problém, boli servery. Hlavne vo viacprocesorových systémoch, kde architektúra konkurencie v podobe integrovaného pamäťového radiča či HyperTransport zbernice bola jednoducho vhodnejšia.
Práve na toto sa Intel pri návrhu Nehalema zameral, a teda nebudeme sa pretvarovať – Nehalem alias Core i7 je hlavne serverový procesor. Tentoraz pôjde teda Intel opačným smerom – zo serverového čipu odvodí celú procesorovú radu – desktopové ako aj mobilné.
Dnes sa však na trhu objavili iba prvé tri desktopové modely so štyrma jadrami, ďalšie môžeme očakávať v priebehu budúceho roka.
Nehalem alias Core i7 s rozptyľovačom tepla a bez neho
eXistenZ
crux2005
prepelica
A2C