Článok v magazíne Nature prináša výsledky automatizovaného sledovania šiestich kolónií mravcov.
Autorský tím zo švajčiarskej univerzity a polytechniky v Laussane na každého z mravcov žijúceho v ohradenej kolónii prilepili papierik s unikátnym čiarovým kódom. Celú kolóniu sledovali kamery, počítač v obraze rozpoznával pozíciu každého mravca a zaznamenal jeho polohu dva krát za sekundu. Za 41 dní systém zaznamenal 2.4 miliardy pozícií a 9.4 miliónov interakcií medzi mravcami.
Mravce sa delili do troch pracovných skupín. Postupne ako starli prechádzali z jednej do druhej. Výsledky ukázali, že 40 percent mravcov sa stará o kráľovnú a jej potomstvo. 30 percent mravcov malo na starosti zháňanie potravy pre kolóniu, zvyšok mravcov kolóniu upratovalo. Najmladší z mravcov zvyčajne pracovali ako opatrovníci, staršie mravce pracovali ako upratovači a najstaršie mravce kariérne postúpili na pozíciu zháňačov potravy. Tento postup sa netýkal všetkých mravcov, v sledovanej skupine sa nachádzali aj staršie mravce v pozíciách opatrovníkov či upratovačov.
Tento výskum po prvý raz exaktne sledoval celé kolónie mravcov, každú s viac než sto mravcami. Ukázal tiež rozdielne sociálne správanie podľa príslušnosti k jednej z troch skupín mravcov. Pokiaľ opatrovníci a zháňači potravy ostávali a udržiavali kontakty hlavne v rámci svojej skupiny a ostávali na miestach kde sa zdržiavala ich skupina, upratovači sa pohybovali po celej kolónii a interagovali s oboma zvyšnými skupinami.
Toto správanie má pravdepodobne viaceré pre kolóniu užitočné dôsledky. Mravce zbierajúce potravu sa držia pospolu a tak si efektívnejšie odovzdávajú informácie o miestach výskytu potravy. Tiež to má pozitívne karanténne dôsledky keď sa paraziti a choroby pomalšie šíria z tejto skupiny na celú kolóniu.
Zdroj: www.sciencemag.org
Pridať nový komentár