Počiatok života na Zemi je tajnička s postupne vypĺňanými políčkami. Jednou z možností je, že prvé zárodky života na Zem pred miliardami rokov priniesli kométy. Kde sa však na kométach vzali tie?
Vo vede je jedným z najlepších prístupov ako odpovedať na dobre formulovanú otázku spýtať sa priamo prírody. Inými slovami spraviť experiment, ak sa samozrejme dá. Experiment autorského tímu z Havajskej Univerzity a Univerzity Berkeley simuloval podmienky na kométach v otvorenom kozme. To znamená vákuum a chlad, teda väčšinou chlad. Vesmír, presnejšie medziplanetárny priestor Slnečnej sústavy a jej najbližšie okolie netvorí úplné vákuum. Obsahuje nabité aj neutrálne častice, no je ich naozaj málo. Je ich len pár v centimetri kubickom medziplanetárneho priestoru a približne desatinu tejto hodnoty v najbližšom okolí heliosféry v medzihviezdnom priestore. Najlepšie vákuové komory sa blížia stonásobkom medziplanetárnych hodnôt. To je však už dostatočne blízko, pre porovnanie bežná atmosféra v centimetri kubickom obsahuje 2,7x10^19 atómov, teda milión milión stotisíc krát viac.
Kométy väčšinu času trávia v chlade za hranicami heliosféry kde teploty dosahujú len pár stupňov kelvina. Presnejšie, teplota je vlastnosť čohosi, napríklad molekúl vzduchu, ak žiadne molekuly nemáte, tak ako je to vo vákuu tak nemáte nič čo by teplotu mohlo mať. Ak máte vo vákuu ďaleko za hranicou heliosféry kde je slnečné žiarenie veľmi slabé objekt, napríklad kométu a ak bude mať táto nejakú teplotu, bude chladnúť vyžarovaním až kým nevychladne úplne. Presnejšie, vychladla by úplne ak by troškou svojím žiarením neprispelo Slnko a mikrovlnné žiarenie vo vesmíre. Takto vychladne na pár kelvinov.
Experiment preto prebiehal vo výkonnej vákuovej komore pri teplote 10 Kelvinov. V nej umiestnili snehovo ľadovú guľu obsahujúcu aj oxid uhličitý, metán, etán a propán. Aby boli podmienky čo najbližšie tým vesmírnym, pridali aj kozmické žiarenie, presnejšie jeho elektrónovú zložku. Následne zahriali vzorky na teplotu 300 Kelvinov, teplotu akej by boli vystavené zvyšky kométy na povrchu Zeme. Následná náročná analýza ukázala, že v týchto podmienkach začali vznikať komplexné organické zlúčeniny, špeciálne dipeptidy. Dipeptidy sú spojené páry aminokyselín. Z nich sa skladajú proteíny, ktoré sú stavebnými kameňmi živej hmoty. Ich prinesenie na Zem kométami mohlo urýchliť vznik života na našej planéte.
Vznik dipeptidov a ďalších organických molekúl v podmienkach simulujúcich podmienky na kométach zverejnil autorský tím v magazíne The Astrophysical Journal.
Rabinski
marian2
crux2005
Rabinski
OVERLORD