Pretaktovanie Core i3 500 / i5 600 – ako na to?
V tejto časti si v krátkosti povieme, ako pretaktovať procesory rodiny Core i3 500 a Core i5 600. Konkrétne sa budeme venovať iba dvojjadrovým čipom s integrovaným grafickým jadrom, vrátane ich špecialít.
Na začiatok je nutné pochopiť ako funguje celý systém. Pripravil som viac či menej názornú ilustráciu, ktorá zobrazuje všetky najdôležitejšie aspekty pretaktovania. V žiadnom prípade sa nejedná o kompletnú schému procesora – táto je značne zjednodušená s ohľadom na náš dnešný cieľ – dostať Core i3 500 / i5 600 nad 4GHz.
V modrom rámčeku je samotný procesor a jeho súčasti – x86 jadrá a „UnCore“ časť (aj keď by sa správne nemal osobitný čip takto nazývať, na teraz mi to prepáčite:-) ).
FREKVENCIE
Všetky frekvencie v systéme sa odvíjajú od základnej frekvencie nazývanej BCLK (Base Clock). Tá je v základnom stave 133MHz a ostatné časti sú taktované na svoje hodnoty pomocou násobičov – tie, ktoré môžeme meniť, sú naznačené oranžovou farbou (vypísaný tiež ich rozsah).
Jedinou časťou, ktorej frekvenciu nemôžeme ovplyvniť je takt pamäťového radiča. Ten má pevný násobič – x15 (2.0GHz) u Pentium G6950, x16 (2,13GHz) u Core i3 a x18 (2,40GHz) u Core i5 600.
Okrem extrémnych edícií a procesorov Core i5 655K a i7 875K je jediným spôsobom pretaktovania zvyšovanie frekvencie zbernice BCLK. Tým sa samozrejme, ako už vieme, ovplyvnia aj všetky ostatné časti systému.
Nastavenie frekvencií v BIOS-e Asus základnej dosky
Nastavenie frekvencií v BIOS-e Gigabyte základnej dosky
CPU frekvencia – frekvencia o ktorú nám primárne ide. Najlepším spôsobom je ponechať násobič na hodnote Auto (alebo ručne nastaviť najvyššiu dostupnú hodnotu), u Core i5 600 vypnúť funkciu Turbo Boost a postupne zvyšovať takt BCLK. Výsledná frekvencia je násobkom BCLK a násobiča, teda u Core i3 530 – 133 * 22 = 2,93GHz; 191 * 22 = 4,2GHz.
QPI frekvencia – QPI je zbernica spájajúca dve x86 jadrá s časťou UnCore. Ideálne je držať jej frekvenciu čo najbližšie frekvencii CPU, preto je vhodné ponechať násobič na hodnote Auto (prípadne ručne nastaviť hodnotu napevno). Dôvodom prečo udržiavať rovnakú frekvenciu je, že QPI sa stará o komunikáciu pamäťového radiča a CPU jadier, rozdielne frekvencie by mali za následok pokles výkonu (dáta by sa na jednej strane museli „zadržiavať“ v bufferoch).
RAM frekvencia - pre stabilitu veľmi dôležitá položka v BIOS-e základnej dosky. Zvýšením taktu BCLK sa aj adekvátne, podľa nastaveného násobiča, dvíha takt pamätí. Tie však nemusia zvládnuť príliš vysoké frekvencie (napr. pri BCLK 191 a násobiči 10 to znamená takt až cez 1900MHz). Existujú síce overclockerské pamäte s garanciou cez 2000MHz, no problémom u Clarkdale dvojjadier je pamäťový radič. Ten je oproti iným Intel procesorom o poznanie slabší a vysoké frekvencie nezvláda.
Pred začatím samotného pretaktovania preto nasavte nižší násobič, tak aby frekvencia RAM bola v hraniciach špecifikácií pamätí (ideálne od 1000MHz po 1400MHz, v tejto oblasti problémy s pamäťovým radičom mať nebudete).
iGPU frekvencia - V prípade že používate samostatnú grafickú kartu v PCIe x16 slote, nemusí vás táto časť zaujímať. Ak ale plánujete taktovať so zapnutým integrovaným grafickým jadrom, je frekvencia iGPU pre vás veľmi dôležitá.
Tvrdenie o vplyve zvyšovania BCLK na zvyšok systému platí samozrejme aj pre iGPU. Zvýšením BCLK sa zvýši adekvátne (podľa nastaveného násobiča) aj takt iGPU. Príliš vysoký takt môže tiež znamenať nestabilitu.
BIOS-y základných dosiek ponúkajú možnosť meniť takt grafického jadra, no nie je to až tak jednoduché ako by sa na prvý pohľad zdalo. Napríklad máme nastavenú základnú frekvenciu iGPU na 733MHz. Tá platí ale iba pri BCLK na 133MHz. Akonáhle začneme pretaktovať procesor zvyšovaním BCLK, taktujeme tým zároveň aj iGPU. Problém je v tom, že zatiaľ nie je žiaden nástroj, ani funkcia v BIOS-e, ktorá by zobrazovala aktuálnu hodnotu frekvencie grafického jadra. V BIOS-e nájdeme iba položku nastavenej frekvencie, teda aj po zvýšení BCLK vidíme pôvodných 733MHz. To ale samozrejme nie je frekvencia na ktorej jadro práve pracuje – tá je v skutočnosti už vyššie. Nie každý čip toto zvýšenie musí zvládnuť.
Tu prichádza na rad tradičné ručné počítanie, overclockeri teda opäť povyťahujte kalkulačky.
Nastavená frekvencia iGPU reprezentuje vlastne násobič. Ten zistíme jednoducho – podelíme hodnotu frekvencie taktom BCLK – 133MHz. Pre základné nastavenie to teda je 733/133 = 5,5. Pri zvyšovaní BCLK teda násobíme takt grafického jadra koeficientom 5,5 (pokiaľ je nastavené na 733MHz). Podobne ako u RAM pamätí je vhodné tento násbič kvôli stabilite znížiť.
Násobiče grafické jadra možno meniť v krokoch po 0,25. To znamená že z pôvodných 5,5 môžeme znížiť na 5,25 prípadne nižšie (5; 4,75; 4,5 ...). Vždy sa snažíme držať takt grafického jadra okolo základnej hodnoty 733MHz. Pri zmene BCLK z 133 napr. na 150 by takt iGPU bol 5,5*150 = 825MHz. Ak chceme takt znížiť, zmeníme násobič (reprezentovaný v BIOS-e ako frekvencia). Nastavením násobiča 5 by sme pri BCLK 150 získali frekvenciu iGPU 5*150=750MHz, čo je v poriadku. Aby sme nastavili násobič 5, zmeníme frekvenciu v BIOS-e z 733MHz (5,5 * 133) na 666MHz (5 * 133).
Obdobne potom nastavujeme aj pri vyšších hodnotách BCLK.
NAPÄTIA
K zvyšovaniu frekvencií a pretaktovaniu patrí samozrejme aj úprava napájacích napätí. Vysoké frekvencie si vyžadujú aj vyššie napätia, od toho sa odvíja zvýšená stabilita a bohužiaľ aj spotreba.
Nastavenie napätí v BIOS-e Asus základnej dosky
Nastavenie napätí v BIOS-e Gigabyte základnej dosky
CPU vCore – pri pretaktovaní procesora budeme zvyšovať hlavne toto napätie. Pre cieľovú frekvenciu 4,2GHz (191*22) sa mi osvedčila hodnota okolo 1,3V. S napätím to nepreháňajte – tieto procesory zvyknú „umrieť“ kvôli vysokému napätiu častejšie ako iné čipy, a to aj napriek tomu, že teploty sú nízke.
QPI / CPU Vtt – vhodné mierne zvýšiť pri vysokej frekvencii QPI, bez problémov som fungoval na nastavení 1,15V (Core i3 530 @ 4,2GHz). Prípadne ponechajte na Auto.
PCH Core – napätie pre čispet. Keďže sa u LGA1156 platformy stará v podstate už iba o periférie a S-ATA, USB, môžete ponechať na Auto.
DRAM Voltage – napätie pre RAM pamäte. Tak ako aj u ostatných nových Intel procesorov, aj tu platí obmedzenie na 1,65V. Je to bezpečná hodnota pre integrovaný pamäťový radič, ak chcete alebo potrebuje ísť vyššie, nezabudnite dodržať rozdiel medzi DRAM Voltage a CPU Vtt maximálne do 0,5V.
Load-Line Calibration – ide o potlačenie efektu definovaného priamo Intelom – procesor pri prechode do záťaže dostane nižšie napätie ako je nastavené, aby bol vystavený nižšej záťaži. Niekedy tento pokles napätia môže spôsobiť nestabilitu. Zapnutím Load-Line Calibration sa tento efekt nazývaný aj Vdroop odstráni a čip dostáva rovnaké napätie v záťaži aj v stave bez záťaže. Pre dlhodobé používanie odporúčam vypnúť. Vysvetlenie technického pozadia v-droop nájdete na Anandtech.com .
Po pochopení jednotlivých pojmov sa môžete pustiť do pretaktovania. Pamätajte, že všetko je to iba o skúšaní a testovaní. Nezabudnite na test stability, osvedčil sa mi napríklad Prime95, prípadne OCCT.
Na záver tejto kapitoly uvediem nastavenia BIOS-u pri pretaktovaní Core i3 530 na 4,2GHz:
marto
Gudas
marto