Spotreba a pretaktovanie
Meranie spotreby prebehlo za pomoci zástrčkového Wattmetra Energy Monitor 3000. Udávaná je teda spotreba celej PC zostavy, aby sa minimalizovali odchýlky, je pri týchto meraniach používaná energeticky nenáročná grafická karta Radeon HD4350. Stav bez záťaže je meraný po niekoľkých minútach od naštartovania operačného systému, spotreba v záťaži je meraná po spustení testu Prime95 pre všetky jadrá a po ustálení teplôt procesora.
Spotreba celej PC zostavy klesla v stave bez záťaže na veľmi pekných 53W, čím AMD dorovnáva najnovšie Intel procesory. Power Gating a nový výrobný proces ukazujú svoje výhody v praxi. Už menej lichotivé je to pod záťažou všetkých jadier, kde spotreba vysokčila na úroveň staršieho Athlon II X4 640. Na procesor s TDP 100W je to však stále celkom slušné, hlavne s ohľadom na procesory z vlastnej stajne.
Spotreba bez grafickej karty v PCIexpress slote, teda s aktívnou integrovanou, bola 43W v stave bez záťaže, 145W v záťaži všetkých jadier a 178W po pridaní záťaže grafického jadra.
Pretaktovanie
Llano procesory nie sú primárne určené entuziastom a overclockerom. Svedčí o tom aj fakt, že tu (zatiaľ?) nemáme žiadny Black Edition procesor s plne odomknutým násobičom. Niektoré základné dosky síce poskytnú možnosť zvýšiť násobič, aj ho aplikujú a CPU-Z vám zahlási vyšší takt, v skutočnosti sa však nič také nestane. Celý procesor je okrem násobičov pamätí uzamknutý. Jedinou možnosťou pretaktovania je zvýšenie frekvencie zberneice. A tu je problém.
V čipsete je totiž integrovaný generátor frekvencií pre celý systém. To v prípade pretaktovania znamená, že si okrem želaného taktu procesora "rozhodíte" aj USB porty, PCIexpress linky či S-ATA rozhranie a taktiež ostatné časti procesora - grafické jadro, pamäťový radič, Northbridge. Pretaktovanie je tak potom obmedzené tou súčasťou, u ktorej ako prvej narazíte na strop. Pri mojich testoch som napríklad narazil v oblastiach nad 125MHz na problém, keď sa niekedy nedetegovali pripojené S-ATA disky a DVD mechaniky.
Niektoré základné dosky by mali mať interný "prepínač", ktorý zasiahne v prípade prekročenia bezpečných hodnôt pre periférne zbernice, hovorí sa o frekvencii 133MHz ako o medznej. Radšej by som však takýto prepínač videl priamo v BIOS-e základnej dosky, aby si užívateľ mohol rozhodnúť sám, kedy ho použije. V dnešnom stave sa musíme spoľahnúť iba na metódu pokus-omyl a jednoducho skúšať, do kedy bude systém stabilný.
100% stabilné a bez akýchkoľvek problémov sa mi osvedčilo nastavenie frekvencie zbernice na 123MHz, čo je výsledný takt 3567MHz. Spolu so zbernicou sa pretaktuje aj grafické jadro, avšak pozor - ak vám doska ponúkne zmenu frekvencie priamo, nejakou voľbou, nenechajte sa oklamať. Týmto spôsobom ničoho nedosiahnete, treba pretaktovať iba cez zbernicu.
Pretaktovať sa dá aj ďalej, no niekedy sa objaví spomínaný problém s detekciou S-ATA zariadení. Bol som schopný nabootovať systém aj s taktom zbernice 134MHz a prešlo aj pár minút záťaže, no po reštarte sa nenašiel pripojený disk, za stabilné to teda považovať nemožno.
Je jasné, že pri čerstvej platforme budú vždy takéto problémy s pretaktovaním. Bude to chcieť trocha času kým výrobcovia doladia svoje základné dosky a kým my získame viac skúseností.
pietro sk
Gudas
fakovnik
prievan
jk2
Odar
AmOK
Odar
Gudas
Odar
Gudas
Odar
Gudas
Odar
pietro sk
Tralalák
kingtown
Lovap
pajros
Financ