Aké slúchadlá do štúdia? – trojica slúchadiel v teste ...

Praktická skúsenosť

Na začiatok by sa patrilo objasniť požiadavky profesionálov. Určite však s nimi nebude súhlasiť každý profík. Treba si uvedomiť, že každý má vlastný štýl, vlastný postup a každý vyžaduje iný zvuk. Sprostredkujem však informácie, ktoré mi poskytol človek, ktorý pracuje so zvukotechnikou dlhodobo ako profesionálny zvukár.

Aké sú teda požiadavky na slúchadlá pre  profesionálov do štúdia či na mix?

Do nahrávacej miestnosti majú vstup povolený len slúchadlá, ktoré dokážu absolútne izolovať prehrávaný zvuk smerom von! Primárnou požiadavkou je teda absolútna izolácia toho, čo slúchadlá prehrávajú od okolia. Je to v skutku logické, keď si domyslíme čo by sa stalo, keby napríklad spevákovi v nahrávacej miestnosti unikal zvuk zo slúchadiel až do mikrofónu. Tento stav jednoducho nemôže nastať v žiadnom prípade!

Ďalšou požiadavkou na slúchadlá je zvuková kvalita. Slúchadlá by mali mať tzv. „prierazný“ prejav, a to aby sa mohla ľahšie dosiahnuť prvá podmienka. Vítaný je teda prednes agresívnejší, ostrejší, výrazný na vyšších stredoch. Predpokladám však, že tento „prierazný“ prednes je uprednostňovaný len v nahrávacej miestnosti kvôli presluchom. Pri kontrole nahrávky, kontrolnom odposluchu a mixáži sa vyžaduje zväčša linearita prednesu.

Požiadavky na konštrukciu sú jasné. Konštrukcia musí byť VEĽMI pevná. Pri profi slúchadlách sa predpokladá každodenné nasadenie niekoľko hodín denne. Aj preto by mali slúchadlá vydržať občasný pád na zem, či potiahnutie za kábel.

Čo je však možno ešte dôležitejšie, je usadenie slúchadiel. Slúchadlá musia hudobníkovi či spevákovi sedieť na hlave isto a pevne. Podsúva sa však otázka, aký je pomer medzi usadením a pohodlím? Osobne som si myslel, že prednosť má usadenie, no zvukár ma ihneď opravil. Priorita je niekde v strede, a teda je to 50/50. Je nemysliteľné, aby umelec, ktorý strávi v štúdiu celý deň odišiel s otlačenými ušami. Za prvé je to zlá vizitka nahrávacieho štúdia a nabudúce si umelec vyberie radšej iné štúdio, za druhé je to nepohodlné pre umelca, ktorého môže táto „maličkosť“ obťažovať natoľko, že sa nebude môcť sústrediť na svoj výkon pri nahrávaní.

Poďme sa teda pozrieť jednotlivým modelom na zúbok...

Beyerdynamic DT770 PRO

Izolácia okolitého hluku, ako aj izolácia slúchadiel smerom von je pri tomto modeli zvládnutá dostatočne na to, aby nedochádzalo k presluchom. Výrobca uvádza izoláciu 18 db, čo je za určitých podmienok dostatok na to, aby odizolovali zvuk, ktorý produkujú slúchadlá od okolia. To všetko pri zachovaní pohodlia umelca aj pri dlhodobom používaní.

Détečká bezpochyby disponujú zvukovo kvalitnou reprodukciou. Viac v sekcii zvuk.

Konštrukčne sa sedemsto-sedemdesiatky ukázali ako veľmi podarené. Výrobca kombinuje kov a pevný plast, vďaka čomu si slúchadlá zachovávajú pevnosť pri stále rozumnej hmotnosti 270 g.

Usadenie slúchadiel je bezproblémové. Jediná vytknuteľná chyba, je nemožnosť nastavenia polohy hlavového mosta pri nasadení slúchadiel. Most musíte nastavovať mimo hlavy, a tak vám to bude možno trvať o niečo dlhšie, ako keby bolo možné most nastaviť priamo na hlave poslucháča.

Slúchadlá ani po dlhom používaní netlačia, vďaka velúru sa ucho potí minimálne. Osobne som ani po dvoch hodinách sústavného posluchu nemusel dodatočne nastavovať polohu slúchadiel. Po týchto dvoch hodinách som už o slúchadlách vedel, začali mierne tlačiť. Sú to tak trocha „kliešte“. Toto sa však používaním zmení, po čase sa slúchadlá mierne natiahnu, nie však natoľko, aby sa ohrozila izolácia zvuku.

Beyerdynamic DT990 PRO

Keďže je 990 model otvorený, majú do nahrávacej miestnosti vstup zakázaný! Do okolia prepúšťajú enormné množstvo zvuku už pri minimálnych hlasitostiach. To však nemení nič na fakte, že aj tieto slúchadlá majú v štúdiu svoje miesto. Dajú sa bez problému použiť pri kontrolnom odposluchu alebo pri masteringu.

Zvukovo sú 990 veľmi kvalitné slúchadlá, prednesom plne vyhovujú profesionálnemu nasadeniu, opäť viac v sekcii zvuk.

Konštrukcia je zvládnutá na výbornú. Platí to isté, čo som spomínal pri modeli 770, a teda kombinácia kovu a pevného plastu, v tomto prípade však otvorená konštrukcia.

Usadenie slúchadiel je najluxusnejšie z celej trojice. Slúchadlá sadnú na hlavu perfektne, od začiatku používania o nich prakticky neviete, netlačia uši, velúr zabezpečuje pohodlie pre uši, uši v mušli „dýchajú“. Prítlak je mierny až zanedbateľný. Tieto slúchadlá môžete mať na ušiach celé hodiny a nebudete o nich vôbec vedieť. Opäť je však dôležité nastaviť si polohu hlavového mosta tak, aby vám slúchadlá sadli. Pamätajte, vždy budú pohodlnejšie dobre nasadené menej pohodlné slúchadlá, ako viac pohodlné a zle nasadené ...

Shure SHR440

Z tejto trojice spĺňajú Shureprimárnu podmienku izolácie určite najlepšie. Vďačia za to skvelému systému nastavenia hlavového mosta, koženkovým náušníkom a vytvarovanej vnútornej strane mušle. Smerom von neunikne ani hlások, a to platí aj pri stredných až vysokých hlasitostiach. Riziko presluchov je teda minimálne.

Zvuk, ktorý produkujú 40 mm meniče v týchto uzavretých slúchadlách opäť vyhovuje profesionálnemu nasadeniu. Ale pozor, toto nie je nič pre audiofilov!

Konštrukcia je napohľad krehká, no akonáhle sa so slúchadlami zoznámite bližšie, hneď vám učaruje. Hoci na slúchadlách nájdete len plastové časti, nemajú sa za čo hanbiť. Plast je flexibilný a dobre spracovaný. Systém hlavového mosta je veľmi precízny a pohodlný. Hlavový most nastavíte nasadením slúchadiel, nemusíte experimentovať ako v prípade Beyerdynamicu.

Usadenie a pohodlie pri nasadení však pokrivkáva. Náušník príliš striktne obkolesuje ucho, a tým ho tlačí už pár minút po nasadení. Žiaľ, práve toto je daň za dobrú izoláciu. Tvar náušníka síce mierne zvyšuje pohodlie pri nosení, no stále to nie je ono. Slúchadlá pri nasadení dosť plávajú na hlave, koncert by ste s nimi odohrali asi len ťažko. Na tieto potreby sa viac hodia modely od Beyerdynamicu. Prítlak slúchadiel je skutočne malý.

Ako sme si mohli všimnúť, všetky tri modely si svoje miesto u profesionálov nájdu. Ide sa však počúvať...