Černobyľ na vlastné oči

Trip do zóny

Dobrodruh Zóne jednoducho nemôže odolať. Hoci mnohí Vás od takéhoto výletu budú celkom určite odrádzať, stojí za to ísť a vidieť to na vlastné oči - tá atmosféra je jednoducho neopísateľná.

(mapa zóny, zdroj http://www.outsideonline.com)

V súčasnosti sa do Zóny dostanete jedine cez ukrajinskú agentúru, ktorá Vám zariadi potrebné povolenia a zabezpečí dopravu (obvykle z Kyjeva). Cena za takýto trip záleží od toho, či chcete byť v Zóne deň alebo dva (120-300USD). Úroveň radiácie za tie roky výrazne poklesla, navyše väčšina ciest v Zóne je nových a boli niekoľkokrát dekontaminované, takže radiácia na asfalte je oveľa nižšia ako mimo neho. V zime ju navyše znižuje vrstva snehu a ľadu.

(úroveň radiácie v Kyjeve)

Z Kyjeva do Zóny trvá cesta približne 2 hodiny, počas ktorej nám v mikrobuse pustli zaujímavý dokument o katastrofe (pomerne dlhý, skoro na celú cestu).

Kvalita ukrajinských ciest - zlaté slovenské výtlky, takto tam vyzerá asi každá okreska. Podobne to vyzerá aj v Kyjeve, pokiaľ človek odbočí z hlavnej cesty.

Dediny medzi 10-30. kilometrom zóny neboli zbúrané, sú však opustené (až na pár odvážlivcov, ktorí sa vrátili).

Prvé väčšie osídlenie je mestečko Černobyl, ktoré malo v čase katastrofy asi 10 tisíc obyvateľov. Nachádza sa približne na polceste medzi hranicou zóny a elektrárňou. Boli sme šokovaní, koľko ľudí a áut sa tu pohybuje - v Zóne totiž pracuje 3000 ľudí a väčšina z nich je ubytovaná práve v Černobyle, v dekontaminvaných bytovkách po niekdajších obyvateľoch. Prechodne tu bývajú najmä robotníci pracujúci na stavbe nového sarkofágu a ľudia pracujúci na ochrane prírody v Zóne.

(nedostavaná chladiaca veža nerealizovaného 5. bloku elektrárne)

A tu ich máme, všetky pokope. Zprava bloky 1 a 2 (samostatné budovy), naľavo 3 a 4, tvoriace jeden komplex (blok 3 napravo, vybuchnutý blok 4 naľavo)

Na druhej strane umelého kanála sa nachádzajú rozostavané bloky 5 a 6.

(úroveň radiácie cca pár stoviek metrov od elektrárne, merané na ceste)

4. blok v plnej kráse. Nakoľko sme sa nachádzali v areáli jadrového zariadenia, platia tu patričné zákony a fotiť bolo dovolené len od pamätníka smerom na odstavený reaktor.

Úroveň radiácie v blízkosti elektrárne, kolísala od 2.50 po 3.50µSv/h. Pri takejto radiácii pracuje asi 200m od elektrárne množstvo ľudí na stavbe nového sarkofágu. Netuším, aké dlhé smeny majú, ale údajne pracujú 3 dni a potom majú 3 dni voľno.

Pohľad na stavenisko a elektráreň z diaľky.