Asus P7P55D – čo viac treba?

V ďalšej z radu recenzií základných dosiek pre socket LGA1156 sa pozrieme na zástupcu strednej cenovej triedy od výrobcu Asus. Model P5P55D ponúka v podstate všetko, čo od základnej dosky možno očakávať, až sa naskytá otázka – je vôbec treba ešte niečo viac? Či by investícia za 130€ bola uspokojivá aj pre vás, sa dozviete v článku...

Úvod

To, že Intel chce platformou LGA1156 nahradiť dožívajúce LGA775 procesory, je jasný fakt. Okrem lacnejších procesorov k tomu ale patria neodmysliteľne aj lacnejšie základné dosky, tie pre LGA1366 predsa len sú cenou mimo možnosti väčšiny z nás.
Intel vymyslel túto novú platformu celkom zaujímavo – pamäťový radič, PCIexpress radič a u nových dvojjadrových Core i5/i3 aj grafické jadro integruje priamo k procesoru. Pre základnú dosku tak ostáva iba jeden čip – tzv. PCH – Platform Controller Hub. Ten má funkciu pripojenia periférií k procesoru, a teda aj jeho celková veľkosť a spotreba je skutočne minimálna – pod 5W.

Mohlo by sa zdať, že s takýmto prístupom (iba jeden malý čip) sa dajú postaviť veľmi lacné základné dosky, no skutočnosť je zatiaľ iná. Jedným z dôvodov je aj fakt, že malý čip P55 (v podstate iba južný mostík) predáva Intel za rovnakú cenu ako ďaleko komplexnejší čip P45 – cca 40USD. Vyslovene low-end čispety pre LGA1156, ktoré by cenu dosiek znížili, zatiaľ na trhu nie sú. U LGA775 je v najlacnejších modeloch použitá kombinácia napr. G41 plus starý ICH7.
Zatiaľ čo u LGA775 sa dajú kúpiť naozaj lacné základné dosky v oblastiach aj okolo 50€, pre LGA1156 máme najlacnejšie modely od 100€. Na jeden taký sme sa pozreli ešte minulý rok – Gigabyte P55M-UD2 poskytuje dobrú výbavu, slušnú funkcionalitu, no nemožno očakávať vysoké pretaktovanie. Kto chce viac, musí si jednoducho ešte trocha priplatiť.

Z ponuky firmy Asus ma zaujal model P7P55D, ktorý má na prvý pohľad kompletnú výbavu, s robustne spracovanými napájacími obvodmi sľubujúcimi dobré stabilné pretaktovanie. Cena tiež nie je moc vysoká – od najlacnejších dosiek sa priplatí iba cca 30€ (alebo pre tých, ktorí si stále prepočítavajú na Slovenské koruny – asi tisícka navyše). Zastúpenie firmy Asus pre Českú republiku a Slovensko túto dosku s potešením poskytlo, nič nebránilo teda dosku poriadne preklepnúť.

Pred samotným začiatkom recenzie ešte malé zhrnutie ponuky firmy Asus so základnými doskami pre LGA1156. Jednotlivé modely sú zoradené podľa ceny od najlacnejšej po najdrahšiu, ceny sú spriemerované podľa internetových obchodov ktoré na tomto mieste nebudem menovať, vychádzam však z najčastejšie spomínaných v našej Nákupnej poradni. Zoznam začína najlacnejšou, microATX doskou s cenovkou 100€, pokračujú lepšie vybavené ATX modely, označenie E v názve dosky znamená integráciu USB 3.0 a S-ATA 6Gbps rozhraní. Samostatnými modelmi sú Maximus zo série Republic Of Gamers, určené hlavne na pretaktovanie, novinkou je aj prvá z rodiny TUF – Sabertooth 55i. Od základných dosiek P7P55D EVO a PRO sú už prítomné aj obe technológie zapojenia viacerých grafických kariet – teda ku Crossfire pribúda aj SLI. Špecialitkou je P7P55 WS Supercomputer s piatimi PCIe slotmi pre grafické karty a nForce 200 čipom.

Balenie, dodávaný softvér, špecifikácie

Keďže ide o základnú dosku nižšej cenovej kategórie, odzrkadlilo sa to aj na balení pribalenom príslušenstve. Škatuľa je bežnej veľkosti, prispôsobená presne rozmerom dosky. V nej nájdeme okrem samotnej P7P55D aj manuál, inštalačné DVD s ovládačmi a softvérom, nálepku Asus, Q-Connector redukcie pre jednoduchšie pripojenie káblikov predného panelu skrinky, krytku zadných konektorov dosky, P-ATA kábel a štyri čierne S-ATA káble. Nič nezvyčajné ani ohromujúce, no na stavbu PC zostavy plne postačujúce.





Softvérová výbava na pribalenom DVD sa inštaluje zo známeho prostredia, dostupná je tiež voľba automatickej inštalácie všetkých potrebných ovládačov. Okrem Acrobat Reader nie je prítomný žiaden bonusový softvér, všetky aplikácie pochádzajú z dielne samotného výrobcu:

- EPU 6-Engine – pre nastavenie rôznych profilov za účelom šetrenia energie
- T-Probe – zobrazenie teplôt napájacích obvodov procesora, bohužiaľ bez konkrétnych hodnôt, teda v podstate zbytočné. Vizuálne však informuje o úrovni zaťaženia jednotlivých fáz, túto činnosť má riadiť čip Tprobe (nachádza sa hneď vedľa dvoch 4pin konektorov pre ventilátory, označenie ASP0911)
- PC Probe II – monitorovanie teplôt, otáčok ventilátorov a napätí
- AI Suite – východzie rozhranie pre rýchly prístup k ostatným utilitám. Obsahuje aj nástroj Fan Xpert na definovanie pravidiel regulácie ventilátorov, o jeho 100% funkčnosti nie som presvedčený
- TurboV EVO – nástroj na pretaktovanie z prostredia Windows. Funkcia Turbo Key priradí klávesovej skratke aktiváciu niektorého z profilov s pretaktovaním, funkcia Auto-Tuning zabezpečí automatické pretaktovanie (viac v príslušnej kapitole).

Asus pridáva aj svoj minimalistický Linux systém Express Gate, ten sa inštaluje na pevný disk. Nutný je ale režim IDE, v AHCI režime disku údajne Express Gate nefunguje.

Základná doska

Asus P7P55D nie je v úplne tmavom, čiernom prevedení, vodivé cesty pod povrchovým lakom vytvárajú tmavohnedý nádych. S kombináciou modrých a čiernych slotov však nevyzerá vôbec zle, a aj s chladením sa výrobca trocha pohral – futuristické tvary vyzerajú nakoniec celkom vkusne. Doska určite nepôsobí dojmom nižšej triedy, do ktorej vzhľadom na ostatné P55 základné dosky patrí.

Usporiadanie konektorov je rozumné, všetky sú na okrajoch PCB a pri stavbe do bežne PC skrinky nebudú káble prechádzať ponad dosku. Konektory pre ventilátory nájdeme štyri, z toho jeden pre CPU, hneď vedľa ďalší, 4-pin PWM napríklad pre zadný ventilátor a na opačnej strane zas dva 3-pin. Pre bežnú zostavu úplne ideálne. Svoje miesto si tu našiel aj konektor pre sériový port, no bohužiaľ odsunutý do priestoru pri slotoch RAM.



Konfiguráciu portov na zadnom paneli nemožno kritizovať – 8 USB 2.0 portov, FireWire aj eS-ATA, výstupy zvukového čipu VIA VT1828S, PS2 pre myš a klávesnicu a nakoniec RJ45 pre gigabit LAN sieť - nechýba nič podstatné.
P7P55D umožňuje zapojenie dvoch Radeonov do režimu Crossfire, SLI tentoraz absentuje – nižšia cenová kategória znamená šetrenie, a aj 5 USD za licenciu pre nVidiu sa pozitívne odrazí na koncovej cene. Okrem dvoch PCIe x16 slotov sú tu tiež dva PCIe x1 pripojené k P55 čipu a tri PCI. Rozloženie je v poriadku, dve grafické karty s dvojslotovými chladičmi budú mať dosť priestoru na „dýchanie“. Dojem ale kazí fakt, že tieto dva sloty pre grafické karty môžu pracovať iba v režime x16 + x4 linky, nie x8 + x8, čo je po stránke výkonu vhodnejšie. Druhý slot (čierny) je pripojený k P55 čipu, teda aj priepustnosť je výrazne obmedzená. Na plnohodnotné Crossfire sa teda táto doska nehodí.

S-ATA konektory sú umiestnené v rohu základnej dosky a orientované kolmo na rovinu PCB – aspoň zo dva by mohli byť natočené o 90°, v niektorých prípadoch to pomáha pri stavbe počítača. Jeden P-ATA konektor je pootočený o 90°, nájdeme aj jeden S-ATA konektor navyše, z prídavného radiča JMicron.







Veľmi pekne je riešené zasúvanie RAM pamätí do slotov – Asus tu použil svoje nové sockety, do ktorých sa moduly jednou stranou iba zasunú a klasické úchyty sú na strane druhej. RAM sloty tak môžu bez problémov byť bližšie k PCIexpress slotu grafickej karty bez toho, aby navzájom kolidovali pri manipulácii.

Chladenie je veľmi jednoduché – čip P55 má nízky a široký hliníkový pasív, napájacie obvody trocha extravagantné, tiež hliníkové pasívy na MOSFET tranzistoroch. S teplotami ani pri vysokej záťaži problémy nie sú, P55 čip sa zahrial maximálne na 36°C, napäťové regulátory na 38°C až 39°C. Dobrý predpoklad na úspešné pretaktovanie.





Asus pridáva aj niekoľko málo užitočných detailov, spomenúť možno napríklad indikačné LED diódy, alebo tlačidlo MemOK!, po stlačení ktorého sa nastavia bezpečné hodnoty pre RAM pamäte. Pomôcť to má pri nekompatibilite modulov s doskou.
Chladenie v okolí socketu nijak neprekáža osadeniu rozmernejšieho chladiča, sloty pre RAM sú tiež celkom dosť vzdialené na to, aby neprekážali ventilátoru.





Napájanie je už na prvý pohľad dobre spracované, MOSFET-y s nízkym odporom v otvorenom stave (Rds(on)), pevné kondenzátory a kvalitné Yageo R68 cievky a navrch toho účinné chladenie – tu Asus chválim. Prevedenie je 12+2 fázové, teda 12 fáz pre jadrá a 2 fázy pre integrovaný pamäťový radič, sú tu dva integrované obvody starajúce sa o 8 a 4 fázy. TProbe čip sa má podľa marketingových údajov Asus-u starať o prerozdeľovanie záťaže medzi jednotlivé fázy (v režime Xtreme Phase), ak za nízkymi teplotami stojí práve táto technológia, tak dávam Asus-u malé plus.

BIOS

BIOS dosky P7P55D obsahuje v podstate všetky dôležité nastavenia systému. Od volieb funkcií procesora, cez veľmi detailné nastavenie časovania RAM pamätí až po bohaté menu pretaktovania – AI Tweaker. Tu však chýbajú také detaily, na ktoré konkurencia nezabúda ani u najlacnejších dosiek – a to napríklad prepočet práve nastavovanej frekvencie procesora. Pri taktovaní musíte opäť siahať po kalkulačke, to by sa v dnešnej dobe u modernej dosky nemalo stávať.
Inak ale niet čo vytknúť – rozsahy nastaviteľných napätí sú viac než postačujúce, pri každej položke sa tiež zobrazuje aktuálne nastavená hodnota napätia. Samozrejmosťou sú tiež profily pre ukladanie nastavení a integrovaná funkcia pre aktualizáciu BIOS-u, fungujúca bezchybne. Ako aj u iných P55 dosiek, aj Asus P7P55D poskytuje v BIOS-e možnosť automatického nastavenia vyššej frekvencie pamätí, ako povoľuje násobič procesora, opäť sa tak deje zvýšením frekvencie zbernice BCLK a znížením násobiča procesora.

Regulácia ventilátorov sa obmedzila iba na voľbu nekonkrétnych „Silent“, „Standard“ a „Turbo“. Táto sekcia by si zaslúžila vylepšenie.

Pretaktovanie

Taktovať s Asus P7P55D bolo veľmi jednoduché. Napriek tomu, že BIOs možno má pár svojich chybičiek krásy, v tom hlavnom – vo výsledku pretaktovania, doska nesklamala. Musím uznať že z doteraz testovaných dosiek sa mi s touto taktovalo najlepšie.
Inžinieri v Asus-e zrejme veľmi dobre vyladili hodnoty v BIOS-e, pokiaľ sú ponechané na voľbe „Auto“, pretože len zvýšením napätia procesora, frekvencie BCLK a úpravou frekvencie RAM pamätí na rozumnú hodnotu som sa v priebehu pár minút dostal na úplný stabilný limit testovacieho kusu procesora Core i5 750. Do iných nastavení netrebalo takmer vôbec zasahovať (vypol som iba funkciu Turbo, všetko ostatné ponechané na automatické nastavenie dosky), a výsledky sú vynikajúce. Maximálny stabilný takt procesora sa zastavil na 4296MHz, čo je najviac z doteraz testovaných dosiek, maximum BCLK som dosiahol na 215,6MHz, teda rovnaká hranica ako s podstatne drahšou Maximus III GENE.





So vzduchovým chladením som skúsil aj úplné maximum, bez kontroly stability. Zastavil som sa na zvalidovateľnej frekvencii 4508MHz. Opäť pripomínam – toto všetko bez dôkladnejšieho ladenia a s chladičom Noctua NH-U12P.

Zahanbiť sa nedala ani automatika – funkcia Auto Tuning v nástroji TurboV EVO si poradila výrazne lepšie ako skoršia verzia u Maximus III GENE. Po niekoľkých minútach sa ustabilizovala frekvencia procesora z pôvodných 2,66GHz na 3,43GHz. Prekvapením bolo, že napätie pre procesor sa nastavilo na veľmi príjemne nízkych 1,15V, pričom systém bol stabilný aj pod silnou záťažou. RAM pamäte sa nastavili na celkom agresívnych 1632MHz, väčšina nástrojov na automatické pretaktovanie volí nižšie frekvencie. Malé mínus za nastavené napätie pre pamäte – to sa vyšplhalo až na 1,8V, čo je už pomerne vysoká hodnota hlavne pre integrovaný pamäťový radič v procesore. U Core procesorov sa odporúča držať pod 1,65V.

Testy výkonu

Pri testoch výkonu som vybral niekoľko benchmarkov pre preverenie pamäťového subsystému, výkonu procesora, výkonu v hrách a tiež výkonu S-ATA a USB rozhraní. Spotreba bola meraná pri záťaži programom Prime 95.

Testovacia zostava:
Asus P7P55D
2x1GB DDR3 Kingston PC3 16000 @ 1333MHz CL7
Seagate Barracuda 7200.10 160GB
Gigabyte Radeon HD4850 OC 1GB

Gigabyte Odin GT 800W Intel Core i5 750
Noctua NH-U12P

Everest – v tomto programe som využil integrovaný test cache a pamäte, udávané sú výsledky Read, Write, Copy a Latency.

Cinenebch R10 – test renderingu scény prebiehal na jednom jadre procesora a tiež na všetkých dostupných (v tomto prípade troch)

x.264 – test komprimácie videosúboru dvoma prechodmi pomocou x.264 kodeku, udávaný je počet spracovávaných snímok za sekundu druhého, náročnejšieho prechodu.

S-ATA a USB – test priemernej rýchlosti čítania a hodnoty Burst (z cache pamäte) prostredníctvom programu HDTune 3. Ako testovaný disk poslúžil Samsung Spinpoint F2 1TB v externom boxe s S-ATA a USB pripojením.

WinRAR- okrem integrovaného jednovláknového a viacvláknového testu bol meraný aj čas komprimácie adresára s rôznymi súbormi – HD video, PDF dokumenty, fotografie o celkovej veľkosti 212MB.

FarCry 2 – pre testovanie som použil integrovaný test, v nastaveniach 1680x1050, DirectX 10, High detaily, a 1024x768, DirectX 9, Meduim detaily. V oboch prípadoch tri prechody Ranch Medium. Udávané je priemerné FPS.

Crysis Warhead – Crysis Warhead Benchmark Tool s nastaveniami 1680x1050, DirectX 10, Gamer a 1024x768, DirectX 9, Mainstream. Udávané je priemerné FPS.

Výsledky sú zoradené v tabuľke, najlepšie hodnoty sú vyznačené červenou farbou:



Rozdiely vo výkone v aplikáciách je tradične medzi doskami s rovnakým čipsetom a procesorom minimálny, pre Asus P7P55D sa ušlo niekoľko prvenstiev (Everest, Cinebench). Trocha horšie to je s priepustnosťou S-ATA a eS-ATA, opraviť by to mohli v budúcnosti aktuálnejšie ovládače čipov.



V spotrebe sa Asus P7P55D drží pri nižších hodnotách, 77W v stave bez záťaže a 158W v záťaži ju radí medzi tie úspornejšie dosky.

Záver

S modelom P7P55D vytvoril Asus jednu zo svojich klasických „rock solid“ základných dosiek – má výborné spracovanie, ako po hardvérovej stránke, tak aj po stránke rozloženia jednotlivých komponentov, veľmi jednoducho a hlavne s dobrými výsledkami sa s ňou taktuje, má dobré prevádzkové vlastnosti a pridáva niekoľko malých užitočných detailov (tlačidlo MemOK, indikačné LED diódy, upravené RAM sloty a pod.). Automatické pretaktovanie na rozdiel od staršej verzie u drahšej dosky nesklamalo – pre tých čo nemajú veľké skúsenosti je to výborné východiskové riešenie.
Samozrejme by sa výbava dala dopĺňať ďalšími funkciami, no v konečnom dôsledku ich bežný užívateľ málokedy využije. Asus P7P55D má vlastne všetko, čo by som ja osobne od lacnejšej základnej dosky pre LGA1156 procesory očakával.

Nájde sa aj pár zakopnutí, ako napríklad v BIOS-e absentujúce prepočítavanie nastavovanej frekvencie CPU (stará dobrá kalkulačka opäť nájde využitie), či slabé možnosti regulácie ventilátorov. Možno by nebolo zlé vybaviť dosku „normálnym“ režimom Crossfire x8 + x8, a nie iba x16 z CPU a x4 z P55 čipu. Druhý PCIe x16 slot je tak vhodný skôr pre iné prídavné karty ako pre grafické, náročné na priepustnosť. Na druhej strane, aj tých pár PCIexpress prepínačov niečo stojí, a ak chceme čo najlacnejšie dosky pre LGA1156, bude sa s tým treba zmieriť. Konkurencia v podobnej cene ale Crossfire x8 + x8 má.



Celkovo pôsobí Asus P7P55D solídnym dojmom, má všetku potrebnú výbavu, dá sa s ňou aj dobre pretaktovať, nechýba pár vychytávok... Len keby cena bola ešte o kúsok nižšie, čo i len 10€ či 15€.



Za zapožičanie základnej dosky Asus P7P55D ďakujem spoločnosti Asus. Procesor do testu zapožičala spoločnosť Intel. Pamäte DDR3 poskytla firma Kingston, grafickú kartu a zdroj firma Gigabyte. Chladenie procesora zabezpečoval chladič Noctua NH-U12P od spoločnosti Noctua.