Gigabyte EP45-DS3R - čo najviac za čo najmenej - recenzia

BIOS

Možnosti BIOS-ov základných dosiek s čipsetom P45 sú už tradične bohaté a EP45-DS3R nie je výnimkou.
Nastavenia sú veľmi detailné - napätia a ich jednotlivé závislosti, podrobné nastavenia pamätí či časových oneskorení, to všetko môže pre začínajúceho overclockera pôsobiť trocha mätúco.

Klasická klávesová skratka CTRL+F1 známa zo základných dosiek Gigabyte, ktorá odkryla pokročilé nastavenia, tu nefunguje a tak sú všetky možnosti dostupné ihneď po vstupe do BIOS-u. V tomto smere mohol Gigabyte myslieť aj na bežných užívateľov, pre ktorých by nastavenia ako frekvencia FSB, násobičky pre RAM či napätie pre CPU boli pre „jemné“ pretaktovanie postačujúce a až po zaučení by siahli po ostatných možnostiach.
Pre skúsenejších overclockerov je však pohľad na BIOS veľmi potešujúci :-)



Základná obrazovka – zaujímať nás bude hlavne menu MB Intelligent Tweaker (M.I.T.). Tu sa nachádzajú všetky voľby pre pretaktovanie.



Prvá časť obrazovky v MIT – nastaviť možno násobič pre procesor, a to v celých číslach a dodatočne po krokoch 0,5. Zmena frekvencie FSB je možná v rozsahu od 100MHz do 1200MHz. Tu to inžinieri zrejme trocha prestrelili, voľba 1200MHz FSB je „trocha“ mimo realitu. C.I.A2 slúži pre nastavenie automatického pretaktovania, no ako u každej základnej dosky, odporúčam taktovať radšej manuálne.

V podmenu Advanced Clock Control nájdeme tieto nastavenia:



CPU Clock Drive: 700mV až 1000mV, krok po 100mV (nastavenie amplitúd pre CPU a NB)
PCI Express Clock Drive: 700mV až 1000mV, krok po 100mV (nastavenie amplitúd pre PCIe a NB)
CPU Clock Skew: 0 až 750ps
MCH Clock Skew: 0 až 750ps
Obe voľby Skew slúžia pre nastavenie časového posunu pre jednotlivé súčasti, dokážu veľmi dobre pomôcť pri vysokých frekvenciách FSB.



V strednej časti obrazovky MIT sa nachádzajú voľby pre nastavenia pamätí RAM.
Performance Enhance môžete pri pretaktovacích pokusoch nastaviť na Standard, alebo môžete skúsiť ponechať mód Turbo, trocha sa tým zvýši výkon pamäťového subsystému.

MCH Frequency Latch je riešenie známeho problému z čias čipsetu P965 – tzv. FSB Strap. Na zkladných doskách s týmto starším čipsetom pri pretaktovaní FSB nad 400MHz výrazne poklesla priepustnosť pamätí, pritom stačilo zmeniť hodnotu FSB iba o 1MHz nad 400MHz. Dôvodom bolo prepnutie na nižší Strap a teda vlastne podtaktovanie NorthBridge. Už dosky s čipsetom P35 priniesli možnosť manuálnej zmeny tohto parametra, nechýba to samozrejme ani tu. Správne odladenie dokáže celkom pekne vylepšiť čísla priepustnosti a latencie pamäte.
Dostupné sú hodnoty 200, 266, 333 a 400MHz.

Pokiaľ neponecháte voľbu System Memory Multiplier (SPD) na Auto, budete môcť nastaviť tzv. násobičky pre frekvenciu RAM pamätí manuálne. Pre taktovanie do vysokých hodnôt FSB je samozrejme najlepšie zachovať čo najnižšiu frekvenciu pamätí, preto ich treba nastaviť na mód 1:1 (DRAM:FSB). V BIOS-e to reprezentuje násobička 2.00.



Pokiaľ ale nevyberiete napevno hodnotu pre MCH Frequency Latch, budete mať na výber z viacerých volieb, za ktorými sú písmená A,B,C a D. Tie reprezentujú práve mód MCH Frequency Latch (alebo ináč FSB Strap), ktorý sa po zvolení násobičky pre RAM akrivuje. Výber napr. 2.00B (Strap 333) je teda niečo iné ako výber 2.00D (Strap 400).

V menu Advanced Timing Control sa nachádzajú nastavenia ďalších časovaní, ako aj Timing a Driving nastavenia pre jednotlivé pamäťové kanály:



Channel A(B) Timing Settings odkryje nasledovné možnosti:



Hneď prvá položka je veľmi dôležitá a je kľúčom k vysokému výkonu pamätí pre súčasnú architektúru Intelu. Poznať ju môžete aj ako Performance Level alebo jednoducho tRD.
Nižšie sú aj nastavenia Clock Skew pre samostatné moduly, takisto sa môžete s nimi pohrať, ak taktujete svoje pamäte vysoko a nemôžete dosiahnuť stabilitu.

V podmenu Channel A(B) Driving Settings nájdeme tieto voľby:





Poslednou časťou hlavnej obrazovky M.I.T. sú nastavenia napätí:



CPU Vcore: 0,500V až 2,300V
CPU Termination: 1,000V až 1,800V (známe aj ako FSB Termination Voltage)
CPU PLL: 1,050V až 2,810V
CPU Reference: 0,536V až 1,086V
MCH Core: 0,850V až 1,800V
MCH Reference : 0,576V až 1,116V
MCH/DRAM Reference: 0,580V až 1,860 V
ICH I/O: 1,050V až 2,310 V
DRAM Voltage: 1,450V až 3,040V
Dram Termination: 0,710V až 1,405V
Channel A Reference: 0,530V až 1,810 V
Channel B Reference: 0,530V až 1,810 V

Nastaviť tak možno všetky dôležité napätia, vrátane detailnejších referenčných, ktoré treba doladiť pri vysokých frekvenciách FSB. BIOS tejto dosky sa nenechá zahanbiť ani BIOSmi z dosiek oveľa vyšších cenových kategórii.
Pozitívne hodnotím zobrazovanie aktuálnej hodnoty a hodnoty ktorú chceme nastaviť, veľmi sa tak sprehľadňuje taktovanie.
Pri zmene napätia sa automaticky zmení aj napätie s ním priamo súvisiace a to v určitom pomere. Ten je však nutné si dopočítať ručne, keďže sa všetky hodnoty nastavujú priamo, čo je malá nevýhoda oproti iným základným doskám, kde sa vyberá iba pomer a napätie sa zmení automaticky. Pri vyššom pretaktovaní je nutné meniť práve tento pomer, bezhlavé pridávania napätia všade kam sa dá zvyčajne nevedie k úspechu.

Funckie procesora ako EIST či C1E sú na inom mieste BIOSu, konkrétne v menu Advanced BIOS Features:



Novinkou u základných dosiek s čipsetom P45 je podpora rozšírených úsporných režimov procesorov s novou revíziou (u E8xxx to je revízia E0). Pri osadení takéhoto procesora možno zapnúť okrem stavu C1E aj C2E a C4E, známe doteraz len z mobilných procesorov Intel.

Už bežnou súčasťou vyspelejších základných dosiek je ukladanie kompletných nastavení do profilov:



Jediné čo v BIOSe naozaj chýba, je detailnejšie nastavenie regulácie otáčok ventilátorov. Tá sa dá iba zapnúť alebo vypnúť a aj to iba pre dva zo štyroch konektorov.



BIOS je teda plne vybavený aj pre náročného overclockera, to však samo o sebe nestačí, ako sa so základnou doskou pretaktovalo sa dozviete v nasledujúcej kapitole.