Recenzia: Gigabyte EX58-UD5

V dnešnej recenzii sa pozrieme na ďalšiu základnú dosku pre procesory Intel Core i7, tentoraz z dielne Gigabyte – EX58-UD5. Táto patrí takmer na vrchol ponuky od tejto firmy, čo všetko získate za približne 250€ sa dočítate na ďalších stranách...

Úvod, balenie

Gigabyte značí svoje základné dosky už tradične veľmi zrozumiteľne – čím vyššie číslo, tým vyššia rada. Prvé číslo v názve znamená použitý čipset – v tomto prípade Intel X58, druhé číslo zas sériu. D v názve označuje o Gigabyte dosiek slovo Durable, teda odolný, novinkou je U – Ultra.

Celú novú éru základných dosiek Ultra Durable 3 započala druhá generácia dosiek s Intel P45 čipsetom. S prvou generáciou ste sa stretli aj na našich stránkach v recenzii EP45-DS3R. Táto druhá vlna P45 dosiek zožala medzi recenzentmi aj užívateľmi veľmi veľa pozitívnych ohlasov, hlavne ako ideálny základ pre pretaktovanie štvorjadrových Core2Quad sa tieto dosky osvedčili. Gigabyte s Ultra Durable 3 sériou samozrejme pokračuje aj u dosiek pre Phenom II či Core i7 – a teda aj dnes recenzovanej EX58-UD5.

Ultra Durable 3 je marketingový názov viacerých dizajnových prvkov:



Dnes už samozrejmosťou je použitie iba kvalitnejších súčiastok – a to konkrétne kondenzátorov s pevným dielektrikom, ktoré by mali vydržať dlhšie v prevádzke ako bežné kondenzátory, ďalej cievky s feritovým jadrom a MOSFET tranzistory s nízkou hodnotou odporu v otvorenom stave, čo znižuje ich zahrievanie a energetické straty.



Novinkou je, ako to Gigabyte nazýva, 2oz Copper PCB. Ide v podstate o zdvojnásobenie hrúbky nosnej medenej vrstvy plošného spoja (z 35mikrometrov na 70 mikrometrov), čomu výrobca pripisuje viacero pozitívnych vlastností – lepší odvod tepla od horúcich častí PCB, nižší elektrický odpor vrstvy, nižšie rušenie a lepšiu ochranu pred statickými výbojmi.

Všetko sú to samozrejme slová chvály od výrobcu na svoje produkty, ktoré sa dajú len ťažko exaktne zmerať, minimálne však o niečo lepšie chladenie sa dá očakávať.

Dosť bolo teda pokecu, poďme sa pozrieť čo si domov donesieme:





Balenie celkom bežných rozmerov, žiadne efektné (a zbytočné) dvierka s okienkami sa nekonajú. Príslušenstvo k doske je pomerne slušné, nič navyše čo by navýšilo cenu, Gigabyte nepribalil:



Majiteľov GeForce grafických kariet v SLI poteší malý kúsok plechu, ktorý po namontovaní do PCI pozície v skrinke pridŕža SLI mostík na správnom mieste. Priznám sa, chvíľu mi trvalo kým som prišiel na to, k čomu sa má použiť :)
Na fotografií chýbajú dva S-ATA káble, táto základná doska totiž už bola použitá na Majstrovstvách Slovenska v pretaktovaní, kde sa pri balení niekam zapatrošili. Dosku sme teda mali na test po tom, čo si užila teploty hlboko pod bodom mrazu a tiež vysoké napätia.

Špecifikácie

Základná doska má tri PCIexpress sloty pre grafické karty, pričom ak sa osadia iba prvé dva (modré), budú fungovať v režime x16 + x16 liniek. Ak sa vloží grafická karta aj do tretieho slotu, ten pôjde v režime x8 liniek a rovnako sa do x8 prepne aj druhý PCIexpress slot.



Ako Northbridge a Southridge je použitá štandardná kombinácia Intel X58 + ICH10R. Southbridge je momentálne vrcholom desktopovej ponuky od Intel-u, poskytuje celkovo 6 S-ATA II portov s podporou RAID 0,1, 0+1 a 5, a 12 USB portov.
Integrovaný 7.1 zvukový kodek Realtek ALC889A patrí medzi tie lepšie riešenia, bonusom je podpora Dolby Home Theater či DTS Connect. Realtek udáva pre tento model odstup signálu od šumu (SNR) na integrovaný čip až neuveriteľných 108dB.
Dve sieťové karty obsluhuje podobne ako zvukovú kartu čip od Realtek-u, FireWire zastrešuje čip od Texas Instruments – všetko teda celkom štandardné a osvedčené riešenia .

Gigabyte použil prídavný radič JMicron JMB363 pre dva S-ATA a jeden P-ATA port, nakoľko u ICH10R už P-ATA rozhranie absentuje. Priamo na doske je tento čip označený ako Gigabyte SATA2. Aby bolo možné z dvoch S-ATA portov vytvoriť štyri, siahol výrobca po čipoch JMicron JMB322, ktoré sú tzv. Port Multiplierm-y, teda z jedného S-ATA z JMB363 spravia porty dva.

Treba však spomenúť, že tieto JMicron radiče nie sú práve stelesnením dokonalosti. Už od ich nástupu na trh boli sprevádzané viacerými problémami, niektorí výrobcovia základných dosiek dokonca radšej prešli na konkurenčné riešenia (napr. Asus na Marwell). Tieto novšie radiče už majú problémov s S-ATA rozhraním menej, svoj podiel na tom majú aj aktualizované ovládače, no stále by som odporúčal – pokiaľ je to možné, použite pre S-ATA disky radšej porty z ICH10R radiča. Zaujímavý krátky test na túto tému spravili kolegovia zo serveru Benchmarkreviews.

JMicron radiče aj obe sieťové karty sú k ICH10R pripojené cez PCIexpress zbernicu.

Základná doska

U nových dosiek Gigabyte upustil od pestrofarebných kombinácií, čo je určite plus. Teraz pôsobia dosky oveľa „serióznejšie“, taktiež chladiče už nie sú vo farbe medi, ale poniklované do tmava s modrými krytmi. Aj farebné značenie PCIexpress slotov je logické – modré sloty ponúknu plných x16 liniek, oranžové x8 (resp. x4).



Konektory na základnej doske sú umiestnené takmer dokonale. 24pin aj 8pin konektory sú v rohoch dosky, takže nebudú prekážať, rovnako dobre je umiestnený header pre predný panel, USB aj FireWire konektory na sponu dosky sú tiež v poriadku.
Opäť ale kritika na umiestnenie konektora pre predný audio panel – ten je v zadnej časti dosky, pri zadných výstupoch, takže kábel predného panelu skrinky budete musieť potiahnuť ponad dosku, čo veľmi esteticky nevyzerá.

Ventilátory možno pripojiť do celkom šiestich konektorov, no bohužiaľ len dva z nich sú regulované doskou , z toho jeden je pre CPU chladič.



Usporiadanie PCIexpress slotov pre grafické karty je ako stvorené pre CrossfireX či Tri-SLI. Sloty sú od seba na toľko vzdialené, aby sa vošli aj grafiky s dvojslotovým chladičom.
A áno, doska podporuje CrossfireX a aj SLI (vrátane triple-SLI s troma GeForce).

Pri osadení jednej karty s väčším chladičom nebude prístupný jeden PCI slot, ostáva teda iba jeden, PCIe x4 je dostupný vždy. Výhradu ale mám voči umiestneniu PCIe x1 slotu – ten je síce takisto vždy prístupný, ale jeho použiteľnosť je takmer nulová, keďže hneď za ním je chladič čipsetu. Takže žiadna dlhšia karta (napr. zvuková) sa tu osadiť nedá.



S-ATA konektory sú všetky natočené o 90°, pripájanie rozširujúceho bracketu pre eS-ATA do zadnej PCI pozície bude teda trocha krkolomné. Modré konektory patria ICH10R, biele potom radiču JMicron:



Na zadnom paneli nájdeme 8 USB, 1x FireWire, dve gigabitové sieťovky (s podporou Teaming-u), výstupy zvukovky a PS2 porty pre myš a klávesnicu. Vyčnieva tu ešte aj rebrovanie z chladiča čipsetu a MOSFET-ov. Užitočným doplnkom je aj tlačidlo na reset nastavení BIOS-u, ak by ste to pri pretaktovaní prehnali. Uspôsobené je tak, aby sa nedalo stlačiť úplne náhodne, takže sa netreba báť pri „šmatraní“ naslepo :)



Priestor okolo socketu vypĺňajú pasívne chladiče MOSFET-ov a čipsetu, no inštalácií rozmernejších chladičov neprekážajú. Naša testovacia Noctua NH-U12P nekolidovala s ničím na doske, problém ale môže nastať pri RAM pamätiach. Sloty pre RAM sú pomerne blízko socketu, preto sa môže stať, že do prvého slotu budete mať problém vložiť RAM modul pri použití rozmernejšieho chladiča:



Gigabyte nezabudol ani na tých, ktorí sa venujú pretaktovaniu už ako športu a svoj systém neosadzujú do skrinky – na doske sú tlačidlá pre zapnutie a reštartovanie systému, a tiež už spomínané tlačidlo na reset nastavení BIOS-u. Bonusom je LCD displej ktorý zobrazuje číselné kódy vykonávaných operácií pri štartovaní dosky - nie je potom problém podľa manuálu zistiť príčinu chyby.

Použité komponenty, napájanie, chladenie

Ako sa to už dávnejšie stalo hitom, na základných doskách sú použité kondenzátory s tzv. pevným dielektrikom. Rovnako to je aj u EX58-UD5 – tu výrobca siahol po kondenzátoroch od firmy Sanyo, konkrétne sú osadené tie zo série SEPC. Tie sa vyznačujú nízkou hodnotou ESR (niečo ako ukazovateľ kvality, sú to straty – teda čím menšie, tým lepšie, meria sa v miliOhm-och), ako aj veľkým rozsahom pracovných teplôt– od -55°C do +105°C. Použité sú na celej základnej doske



Napájacie obvody pozostávajú z 12-ich fáz pre procesor, 2 fáz pre RAM pamäte a 2 fáz pre Northbridge. Vďaka použitým Intersil čipom sa môžu tieto napájacie fázy počas nízkej záťaže vypnúť a znížiť tak straty v obvode ako aj zahrievanie. Gigabyte túto funkciu nazýva aj Dynamic Energy Saver.





Fázy pre procesor obsluhuje šestica čipov Intersil ISL6609, ktoré obslúžia naraz dve fázy. Pri vypínaní fáz v stave bez záťaže je teda kvôli tomu minimálny režim na dve fázy.



Niekoľko MOSFET-ov sa nachádza aj na zadnej strane dosky, väčšina je však na strane socketu, kde sú všetky aj chladené.

Chladenie na EX58-UD5 je riešené systémom pasívnych častí, pospájaných pomocou heat-pipe. Southbridge je pokrytý nízkym, tvarovaným kusom kovu, ten dolieha aj na prídavný JMicron radič. Svojou výškou nebráni osadeniu akýchkoľvek dlhých kariet do PCI/PCIexpress slotov.
Jedna heat-pipe ústi z tejto časti do väčšieho pasívu na Northbridge, odkiaľ vedú dve heat-pipe do pasívu na MOSFET-och (VRM1). Jedna heat-pipe potom pokračuje do posledného pasívu na ostatných MOSFET-och (VRM2).

Takýto systém funguje celkom dobre, čo potvrdili aj teplotné merania, v podstate sa žiadna súčiastka neprehrieva, pretože sa teplo cez heat-pipe dostáva do chladnejších častí.
Ako teplovodivé médium je použitá elastická páska – tá dolieha na všetky súčiastky rovnomerne a chladič tak má kontakt po celej oblasti.





Chladenie je to navyše veľmi pekné, inžinierom z Gigabyte-u sa však nepodarilo do tohto celku zakomponovať aj chladič na pár MOSFET-ov ktoré sú trocha mimo ostatných. Vyriešilo sa to osobitným miniatúrnym chladičom:

Teploty boli merané bezdotykovým teplomerom, a to v stave bez záťaže (systém niekoľko minút ponechaný v stave bez záťaže pre zahriatie na prevádzkovú teplotu) a v záťaži všetkých jadier procesora (po ustálení teplôt).

Chladenie teda funguje dobre, teploty nevystúpili nad 60°C.

BIOS

Čo z takej baby že je pekná, keď má v hlave... a ďalej to už poznáte :) Dalo by sa podobne povedať aj na základnú dosku (áno, viem, trocha za vlasy pritiahnuté prirovnanie) – čo z peknej dosky keď má biedny BIOS. U Gigabyte EX58-UD5 to ale neplatí – BIOS je skutočne prepracovaný a ponúka pre overclockera asi všetko čo by mohol chcieť.

Začnime pohľadom na úvodné menu, ktoré sa zobrazí ako prvé po vstupe do BIOS-u:



Nič nezvyčajné, nás budú zaujímať predovšetkým menu pre pretaktovanie a sledovanie stavu dosky.
MB Intelligent Tweaker menu je zaradené hneď na začiatok, pretaktovanie je teda v tomto BIOS-e na prvom mieste :)

Po vstupe do tohto menu sa naskytne takýto pohľad (obrázok zložený z viacerých fotografií):



Celkom slušný zoznam položiek. Ja osobne veľmi pozitívne hodnotím návrh tejto časti BIOS-u – voľby pre základné nastavenia pretaktovania sú dostupné hneď, pokročilé nastavenia sú skryté v podmenu Advanced (Advanced CPU Features, UnCore & QPI Features, Advanced Clock Control, Advanced DRAM Features a Advanced Voltage Control).
Užívateľ má teda prístup k tým najdôležitejším voľbám a ďalšie detailné, ktoré je možné často bez problému ponechať na nastavení AUTO, sú skryté a zbytočne nekomplikujú prehľad.

V podstate si človek vystačí iba s tými nastaveniami aj bez vstupu do spomínaných podmenu – nastaví sa násobič jadier CPU, frekvencia QPI a základnej zbernice BCLK, nastavia sa RAM pamäte a pridá sa napätie pre jadrá, QPI, čipset a RAM. Pekne, jednoducho a prehľadne. Gigabyte má u mňa veľké plus.

Samozrejme treba zavítať aj do ostatných, pokročilých častí menu pre pretaktovanie, tie vyzerajú nasledovne:

Advanced CPU Features:


UnCore & QPI Features:


Advanced Clock Control:


Advanced DRAM Features:


...a jeho ďalšie podmenu:



Advanced Voltage Control:


Položky v Advanced podmenu sú tiež rozdelené a označené tak, aby bolo jasné, na čo sa vzťahujú (napríklad pre ktorý kanál pamätí a pod.)

Jedna z ďalších vecí, ktorá sa mi na tomto BIOS-e páči, je zadávanie hodnôt napätí. Tu je viacero možností :

• potvrdenie Enter-om a výber šípkami zo zoznamu
• výber klávesmi + a -
• priame zadávanie z klávesnice

Pri priamom zadávaní čísle z klávesnice sa vedľa zobrazia najbližšie hodnoty napätí, užitočná vychytávka:



Ako je to u Gigabyte zvykom, vedľa nastavených hodnôt sa zobrazujú aj hodnoty štandardné – taktiež veľmi užitočný detail, často človek totiž nevie, koľko ten (napr.) procesor mal v základe a či mu nie je 1,6V už priveľa :)

Nasledujú fotografie ostatných menu BIOS-u, v poradí ako z úvodnej obrazovky:









Posledné menu, ktoré môže byť zaujímavejšie je PC Health Status – tu sa dajú sledovať teploty a otáčky ventilátorov, ako aj nastaviť reguláciu dvoch z nich – buď na PWM, ak máme ventilátory so 4pin konektormi, alebo pomocou napätia pre 3pin ventilátory. Ostatné 4 konektory sú neregulované.

Toto je ale trestuhodne málo možností pre reguláciu ventilátorov, no nie je to iba problém Gigabyte-u, o nič lepšie to nebolo ani na Asus P6T Deluxe. Neviem či je to dnes taký trend, prepchať BIOS všemožnými funkciami na pretaktovanie na úkor iných, často užitočnejších funkcií. Myslím však, že by sa určite mnohí radšej vzdali pár položiek nastavení časovania pamätí (ktorým aj tak málokto rozumie, resp. chce rozumieť) na výmenu za detailné možnosti nastavenia otáčok ventilátorov. Veď už v časoch Pentium 4 ukázal napríklad Abit, ako to má vyzerať, neverím že je to dnes nejaký závažný problém, a hlavne u takých veľkých spoločností ako je Gigabyte či Asus.
Takže páni vývojári, vráťte sa späť na zem a okrem overclockerov začnite myslieť aj na milovníkov ticha...



K modernému BIOS-u patrí aj ukladanie nastavení do profilov, tu tiež Gigabyte nesklamal:



Ukladať a nahrávať profily možno do/z internej pamäte, ale aj prostredníctvom pevného disku či USB Flash disku. Pokiaľ nastane nejaký problém s konfiguráciou BIOS-u, je tu možnosť jedným ťahom nahrať tie nastavenia, ktoré fungovali naposledy (Last Known Good).

Na záver jedna hláška, ktorá vás sem-tam obšťastní pri pokusoch s pretaktovaním:



...alebo ináč povedané – dačo si prešvihol, daj to radšej do poriadku :)

Ak by sa vám podarilo dovrzať napríklad proces aktualizácie BIOS-u, Gigabyte osadil na dosku hneď dva samostatné čipy ktoré obsahujú aktuálny a záložný BIOS.

Pretaktovanie, stabilita

Ak by som mal pokračovať v predchádzajúcich prirovnaniach, tak si to zhrňme – dievča dobre vyzerá (doska má fajn komponenty aj chladenie), na prvý pohľad byť celkom inteligentná (dobrý BIOS), treba teda ešte zistiť, čo dokáže (teda ako na doske pôjde taktovať).
Určite mi odpustíte tie dnešné „metafory“, ale veď to poznáte – je tu máj, teploty stúpajú, sukne sa skracujú a človek sa po prechádzke mestom z toho ešte dlho spamätáva... :)

Ale späť k recenzii dosky.
Predtým než sa pozrieme na výsledky pretaktovania, vypíšeme si hardvér na ktorom sa testovalo:




Všetky použité ovládače sú tie, ktoré v čase písania recenzie poskytol výrobca na svojej stránke.

Opis pretaktovacích možností dosky by som rád začal aplikáciou Easy Tune 6. Už v recenzii modelu EP45-DS3R sa mi tento nástroj pozdával, teraz ho Gigabyte trocha upravil a musím povedať, že je to jeden z najlepších programov svojho druhu, ak nie úplne najlepší.

Okrem informácií o procesore, pamätiach, napätiach, otáčkach ventilátorov a teplotách poskytuje možnosť pretaktovania priamo z prostredia Windows-u. Hodí sa to síce skôr na dosiahnutie úplného maxima, keď sa nabootuje pri najvyššej možnej frekvencii a vyššie sa doladí už z operačného systému, no zaujímavá je aj funkcia Quick Boost.

Tá spočíva v troch úrovniach automatického pretaktovania, ktoré sa aktivujú tlačidlami. Po reštarte počítača, keď sa nastavia v BIOS-e automaticky príslušné hodnoty, nabehne systém už pretaktovaný. Prekvapila ma však vynikajúca funkčnosť takéhoto pretaktovania. Zvyčajne automatické pretaktovanie vie narobiť viac škody ako úžitku, no v tomto prípade bolo všetko stabilné – až na najvyšší, tretí stupeň, kde sa jeden krát objavil povestný BSOD (pri ďalších testoch však už bolo všetko v poriadku, za 100% stabilné to však považovať pre istotu nebudem).
Dôkazom nech sú screenshot-y:







Automatické pretaktovanie o niekoľko stoviek MHz a stabilne? No to sa mi páči. Aj keď pravda – optimalizovať takýto systém pre celkovo tri procesory, ktoré sú momentálne pre LGA1366 dostupné, asi problém nebude.

Rozhranie Easy Tune 6 si môžete prezrieť na flash animácií, tlačidlá panelov sú klikateľné, v záložke Tuner si pozrite aj mód Advance:



Čo sa týka klasického pretaktovania, teda cez BIOS, EX58-UD5 má celkom slušný talent. Usporiadanie menu BIOS-u MB Intelligent Tweaker je zvolené veľmi dobre, v podstate až na Uncore features sa dá na dobré pretaktovanie nastaviť všetko z hlavného menu, ostatné voľby ponechané na Auto fungujú dobre.
Na testy maximálnej frekvencie BCLK zostalo iba málo času, pretože procesor Core i7 musel ešte v ten deň odcestovať, no za tú krátku chvíľu sa podarilo dosiahnuť hodnotu 200:



Nie je to síce nič extrémne, dávnejšie testovaná Asus P6T Deluxe dopadla o 15MHz lepšie, no na bežné taktovanie bez tekutého dusíka a podobne je to postačujúce (napr. pri BCLK 200 by to znamenalo s Core i7 920 výslednú frekvenciu 4000MHz). S trochou ladenia by sa zrejme dalo dostať aj o kúsok vyššie.

Keďže má Core i7 965XE otvorený násobič, vyskúšal som aj maximálnu frekvenciu procesora – tu sa hodnota zastavila po doladení cez Easy Tue 6 na 4437MHz. Stabilné to však bolo iba na validáciu:



Zaujímavosťou v súvislosti s pretaktovaním je voľba Slow mode pri frekvencii QPI zbernice. Po jeho aktivovaní sa QPI podtaktuje viac ako s akýmkoľvek štandardným násobičom, a teda pri vysokých hodnotách BCLK neobmedzuje:



Ak niekoho zaujíma hodnota vDroop (zníženie napätia jadier pri zaťažení procesora/ pri zvýšení prechádzajúceho prúdu) alebo hodnota podvoltovania základnou doskou – vDrop, potrebné informácie aj s overením účinku Loadline Calibration nájde v tabuľkách:



Test stability je pomerne jednoduchý – systém sa nastaví do základných hodnôt, spustí sa záťaž všetkých jadier procesora pomocou Prime 95 a popri tom sa nechá v cykle bežať GPU test 3D Mark 2006. Takto sa celá zostava ponechá niekoľko hodín a neskôr sa skontroluje, či je všetko v poriadku. Ak systém nezatuhol, alebo žiaden proces nespadol, je to znak, že doska zvláda ukočírovať takúto záťaž bez problému.

Gigabyte EX58-UD5 s takýmto testom nemala problém, je teda perfektne stabilná (v nepretaktovanom stave samozrejme).

Dynamic Energy Saver pre Core i7

Na technológiu Dynamic Energy Saver sme sa pozreli bližšie už dávnejšie a to ešte na platforme LGA 775. Dnes sa v rýchlosti presvedčíme, ako na tom je verzia Advanced u nových procesorov Core i7.

Rôzne techológie pre šetrenie energie priniesli výrobcovia dosiek na trh iba v poslednom období niekoľkých mesiacov. Asus to nazýva EPU 6 Engine, Gigabyte Dynamic Energy Saver, MSI Green Power atď. V podstate je u všetkých zhodná jedna vec – ide o vypínanie napájacích fáz pre procesor (a iné komponenty), keď je záťaž na minime. Kontroléry napájacích fáz inteligentne odpoja niektoré od prúdu, čím sa zníži spotreba a straty na nich.

Asus so svojim EPU na Core i7 príliš nepresvedčil, za prvé bola nízka spotreba vykúpená veľkým znížením výkonu, a za druhé po pretaktovaní čo i len o 1MHz EPU prestalo fungovať. Preto som bol zvedavý, ako si s takýmto šetrením poradil Gigabyte u svojho DES.



DES podobne ako na LGA 775 platforme pozostáva z vypínania napájacích fáz pre procesor, pričom je možné definovať tri úrovne zníženia napätia pre jadro a doplnkom je aj umelé spomalenie procesora pomocou Thrtottling-u. Throttling sa využíva v normálnom prípade vtedy, keď sa procesor začne prehrievať – vtedy sa sám spomalí a tým aj ochladí. Defaultne je táto funkcia v DES vypnutá, zapnúť ju možno dodatočne. Osobne to však považujem viac-menej za zbytočné.
Dopad na výkon po zapnutí Throttling-u nájdete v pôvodnej recenzii alebo v recenzii EP45-DS3R. V podstate sa výkon znižuje iba po zapnutí CPU Throttling-u.

Keďže Gigabyte použil nové kontroléry aj pre fázy napájania pre RAM pamäte a NorthBridge, dynamicky sa vypínajú aj tie. V maximálnej záťaži teda pracuje 12+2+2 fáz, v minimálnej 2+1+1. Ako sa to prejavilo na spotrebe nájdete v tabuľke:



Po zapnutí DES je teda možné v stave bez záťaže ušetriť asi 5W, v záťaži približne rovnako. Throttling skresal spotrebu v záťaži o ďalší 1W. Vyjadrené v percentách, sú to cca 4% ušetrenej energie bez záťaže a asi 2% v záťaži.

Nie je to síce mnoho, no vypínanie fáz aspoň funguje aj po pretaktovaní, znižovanie napätia jadra už samozrejme nie.
Na akú úroveň DES znižuje napätie jadra v jednotlivých Level-och vidíme v grafe:



Pre názornú ukážku toho, ako vyzerá rozhranie DES Advanced som natočil krátke video:



Použité Intersil kontroléry umožňujú aj externú signalizáciu aktívnych fáz pomocou LED diód, čo Gigabyte aj využil u procesora, RAM aj NorthBrdge. Okrem LED pre fázy však osadil aj LED pre indikáciu napätia procesora, RAM, NorthBridge a Southbridge, plus navyše aj LED pre rýchlu identifikáciu teploty CPU a Northbridge. Aby toho nebolo náhodou málo, farebné LED sú tu aj pre úroveň pretaktovania CPU.

Celá doska je teda doslova „vysvetielkovaná“, ak sa však naučíte, čo ktorá LED znamená, môže to byť celkom užitočné. Veľký bonus to je pre majiteľov skriniek s priesvitnou bočnicou – farebný kolotoč majú zaručený :)







Kde sa jednotlivé LED nachádzajú je vyznačené na schéme z manuálu dosky (pre zväčšenie kliknite na obrázok):

Záver

Možno si mnohí poviete – počkať, moment! A kde sú testy výkonu? Nuž, dovoľte malé ozrejmenie.
Zatiaľ bolo na PC.sk otestovaných mnou len pár základných dosiek, pričom vždy pri inej konfigurácií – výsledky sa teda porovnávať nedali. Súčasná situácia je už lepšia – hlavne vďaka partnerom ako sú Gigabyte (napájací zdroj Odin GT 800W), Kingston (1800MHz a 2000MHz DDR3 pamäte) či Noctua (CPU chladič NH-U12P).
V neskorších testoch dosiek na rovnakej platforme sa už niekoľko testov výkonu v recenziách objaví. Budú to však pokiaľ možno iba také testy, ktoré by ukázali nejaký podstatnejší rozdiel medzi doskami – pochybujem že by niekomu boli užitočné grafy výkonu v aplikáciách a benchmarkoch, kde sú pri každej testovanej doske takmer totožné výsledky, s rozdielom do 1%.

Vráťme sa však k dnešnej hviezde večera – Gigabyte EX58-UD5.
Zhrnuté a podčiarknuté pár slovami – doska je to výborne vybavená (dve sieťovky, kvalitný audiokodek, veľa S-ATA,...), s podporou pre SLI/Crossfire, dobrým rozložením komponentov (až na pár chybičiek) a tiež s kvalitným spracovaním a súčiastkami (kvalitné kondenzátory, feritové zaliate cievky, kvalitnejšie MOSFET-y). Hlavne to spracovanie zanecháva pozitívny dojem – doska pôsobí „robustne“ a nová kombinácia farieb spolu s inovovaným chladením vyzerajú luxusne.



Čo sa pretaktovania týka, EX58-UD5 síce nemusí byť absolútny šampión pri trhaní rekordov s frekvenciou zbernice, no určite sa nenechá zahanbiť. Verím že keď sa doma s ňou pohráte dlhšie ako som stihol ja, vyladíte ju ešte vyššie ako na 200MHz BCLK.
Veľmi hodnotným bonusom je aplikácia Easy Tune 6 – skvele funguje aj automatické pretaktovanie.
Nejedného potešia tlačidlá pre štart a reštart zostavy či tlačidlo pre resetovanie nastavení BIOS-u a LCD displej s POST kódmi.

Páčilo sa mi aj spracovanie BIOS-u, konečne je pretaktovanie trocha intuitívnejšie a prehľadnejšie. Čo ale považujem za mínus sú možnosti regulácie otáčok ventilátorov – tu treba pridať Gigabyte!

Doska je stabilná, nič na tom nemení ani osadenie všetkých pamäťových slotov. Chladenie udržiava teploty na prijateľných úrovniach, navyše je navrhnuté tak, že ničomu rozmernejšiemu nebude prekážať (grafické karty, CPU chladiče).

Suma sumárum to teda vyzerá takmer na nejaké to ocenenie, avšak dnes žiadne neudelím. Pri cene 250€ za základnú dosku sa totiž takáto kvalita už akosi automaticky očakáva - a to Gigabyte splnil.
Vrhnite k tomu Core i7 920, 6GB DDR3 pamätí, dve grafické karty do SLI/Crossfire a máte ultimátny stroj na čokoľvek.



Za zapožičanie základnej dosky, napájacieho zdroja a procesora ďakujeme spoločnosti Gigabyte



Za poskytnutie DDR3 pamätí ďakujeme spoločnosti Kingston



Za poskytnutie chladiča procesora ďakujeme spoločnosti Noctua