Asus P7P55D – čo viac treba?

Pretaktovanie

Taktovať s Asus P7P55D bolo veľmi jednoduché. Napriek tomu, že BIOs možno má pár svojich chybičiek krásy, v tom hlavnom – vo výsledku pretaktovania, doska nesklamala. Musím uznať že z doteraz testovaných dosiek sa mi s touto taktovalo najlepšie.
Inžinieri v Asus-e zrejme veľmi dobre vyladili hodnoty v BIOS-e, pokiaľ sú ponechané na voľbe „Auto“, pretože len zvýšením napätia procesora, frekvencie BCLK a úpravou frekvencie RAM pamätí na rozumnú hodnotu som sa v priebehu pár minút dostal na úplný stabilný limit testovacieho kusu procesora Core i5 750. Do iných nastavení netrebalo takmer vôbec zasahovať (vypol som iba funkciu Turbo, všetko ostatné ponechané na automatické nastavenie dosky), a výsledky sú vynikajúce. Maximálny stabilný takt procesora sa zastavil na 4296MHz, čo je najviac z doteraz testovaných dosiek, maximum BCLK som dosiahol na 215,6MHz, teda rovnaká hranica ako s podstatne drahšou Maximus III GENE.





So vzduchovým chladením som skúsil aj úplné maximum, bez kontroly stability. Zastavil som sa na zvalidovateľnej frekvencii 4508MHz. Opäť pripomínam – toto všetko bez dôkladnejšieho ladenia a s chladičom Noctua NH-U12P.

Zahanbiť sa nedala ani automatika – funkcia Auto Tuning v nástroji TurboV EVO si poradila výrazne lepšie ako skoršia verzia u Maximus III GENE. Po niekoľkých minútach sa ustabilizovala frekvencia procesora z pôvodných 2,66GHz na 3,43GHz. Prekvapením bolo, že napätie pre procesor sa nastavilo na veľmi príjemne nízkych 1,15V, pričom systém bol stabilný aj pod silnou záťažou. RAM pamäte sa nastavili na celkom agresívnych 1632MHz, väčšina nástrojov na automatické pretaktovanie volí nižšie frekvencie. Malé mínus za nastavené napätie pre pamäte – to sa vyšplhalo až na 1,8V, čo je už pomerne vysoká hodnota hlavne pre integrovaný pamäťový radič v procesore. U Core procesorov sa odporúča držať pod 1,65V.