Rýchly test: Gigabyte 770T-USB3

BIOS, pretaktovanie, spotreba

BIOS sa takisto moc neodlišuje od toho, čo Gigabyte implementoval v starej verzii dosky. Menu na pretaktovanie – M.I.T. , ponúka základné voľby na zmenu frekvencií a napätí, pričom s rozsahmi postačí aj na odvážnejšie kúsky. Pre RAM možno nastaviť 2,4V, CPU vCore a CPU-NB sa nastavujú ako rozdiel oproti základnej hodnote a majú maximum na +0,6V, dobre je na tom aj možnosť podvoltovania (až do -0,6V). Bohužiaľ je zdedené aj absolútne nelogické nastavovanie týchto dvoch napätí, keď sa klávesou + hodnoty znižujú a naopak klávesou – pridávajú. Bug alebo feature? Nevedno, ale je to niekedy až otravné – ostatné položky sa totiž nastavujú buď priamym zadávaním, výberom zo zoznamu alebo pomocou + a - .

Príjemné je zobrazenie aktuálnych hodnôt napätí a tiež časovaní pamätí, konkrétne táto časť je veľmi prehľadná. V reálnom čase sa tiež mení zobrazenie frekvencií a napätí CPU a CPU-NB ktoré sa práve nastavujú a ktoré sa aplikujú po uložení a reštartovaní. Pohodlnému pretaktovaniu bráni snáď iba spôsob nastavenia taktu HT zbernice – to je reprezentované iba deličkami s konkrétnymi hodnotami frekvencie (2GHz, 2,2GHz, ...), pri zmene frekvencie zbernice z 200 napr. na 250 však stále ostávajú hodnoty rovnaké, teda zvolenie 2GHz v skutočnosti znamená vyššiu frekvenciu. Pokiaľ chcete udržať HT okolo 2GHz, je treba nastavovať takty ako 1,8GHz, 1,6GHz atď. Na funkčnosti to neuberá, je to však trocha nepohodlné a menej prehľadné.

Novinkou je aj zahrnutie voľby EuP, ktorá sa týka Ecodesign direktívy Európskej komisie. Jej aktiváciou sa zníži spotreba vo vypnutom stave (moje merania odhalili pokles z 3,1W na 1,9W), avšak výmenou za nefunkčnosť Wake On Lan a možností prebudenia z S3 úsporného režimu.

Samozrejmosťou je ukladanie nastavení BIOS-u do profilov, prípadne aj ich ukladanie napr. na USB kľúč či pevný disk, integrovaný je aj nástroj na aktualizáciu BIOS-u.















Pokusy s pretaktovaním boli realizované s procesorom Phenom II X3 720 Black Edition, testovaný bol maximálny dosiahnutý stabilný takt (prevažne zvyšovaním násobiča) a maximálny stabilný takt zbernice.
Doska v tomto ohľade nesklamala, frekvenciu zbernice som síce bol schopný ustabilizovať „iba“ na 315MHz, procesor si však dal povedať až na 3774MHz, čo je viac ako u iných doteraz testovaných dosiek. Cool´n´Quiet aj úsporný režim S3 nemilo pri pretaktovaní problém s funkčnosťou.

Trocha zamrzí absencia akéhokoľvek automatického pretaktovania, malou náplasťou je prehľadný nástroj na taktovanie z prostredia Windows – EasyTune 6. Prostredníctvom neho sa dajú po novom aj odomykať jadrá na niektorých AMD procesoroch, menej skúsený overclockeri tak nemusia BIOS ani vidieť.











Čo sa spotreby týka, oproti predchodkyni sa v stave záťaže znížila cca o 1W, pod záťažou je vyššia asi o 3W. Rozdiel teda zanedbateľný, stále patrí medzi tie úspornejšie dosky.



Výkon v aplikáciách pre zmenu tentorkrát vynechám, už po pár testoch bolo totiž zrejmé to, čo u iných modelov – rozdiely sú minimálne, svojimi odchýlkami by sa dali kategorizovať ako chyby merania.