Medzinárodný tím astrofyzikov vedených The Australian National University (ANU) ukázal, ako sa tvorí väčšina antihmoty v Mliečnej dráhe. Výsledky svojho výskumu publikovali v časopise Nature Astronomy.
Vedci od začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia vedia, že vnútorné časti galaxie Mliečnej dráhy sú silným zdrojom gama žiarenia, čo naznačuje existenciu antihmoty. Avšak neexistoval žiadny ustálený a všeobecne akceptovaný názor na to, odkiaľ antihmota pochádza. Antihmota je materiál zložený z anti-časticových partnerov „bežnej“ hmoty - keď sa antihmotna stretne s hmotou, dôjde k ich zničeniu a emisii energie vo forme gama žiarenia.
Dr. Roland Crocker tvrdí, že nový výskum ukazuje, že príčinou vzniku antihmoty bola séria slabých výbuchov supernov v priebehu miliónov rokov. Každý z týchto výbuchov vznikol konvergenciou dvoch bielych trpaslíkov. „Náš výskum poskytuje nový pohľad na časť Mliečnej dráhy, kde nájdeme niektoré z najstarších hviezd našej Galaxie.“ Dr. Crocker hovorí, že tím vylúčil supermasívnu čiernu dieru v centre Mliečnej dráhy a temnú hmotu ako zdroj antihmoty.
Podľa ich zistení antihmota pochádza zo systému, kde dva biele trpaslíky tvoria binárny systém a zrážajú sa navzájom. Menšia z dvojice hviezd stráca hmotnosť – odovzdáva ju väčšej hviezde a končí svoj život ako biely trpaslík zložný z hélia, zatiaľ čo väčšia hviezda končí ako biely trpaslík pozostávajúci z uhlíka a kyslíka. A pretože bieli trpaslíci obiehajú okolo seba, systém stráca energiu vo forme gravitačných vĺn a spôsobí, že sa budú špirálovo k sebe približovať.
Akonáhle sa k sebe tieto dve hviezdy priblížia, biely trpaslík s uhlíkom a kyslíkom roztrhne svoju sprievodnú hviezdu, ktorej hélium rýchlo vytvorilo hustú škrupinu pokrývajúcu väčšiu hviezdu, čo vedie k termonukleárnej supernove, ktorá je zdrojom antihmoty.
Zdroj: phys.org, Nature
Add new comment