Obraz videa je zrnitý a zvuk je trhaný. Avšak, video Clap Sounds of Northern Lights? je číslom jedna na youtube kanáli Aalto Univerzity s takmer štvrť miliónom zobrazení.
Zvuk Polárnej žiary zachytený akustickým výskumníkom Unto K. Laineom je fascinujúci, navyše s ním súvisí rozpor. Povesti hovoria o zvukoch a stovky pútnikov divočinou hlásili klepot-buchnutie-tlkot, praskajúce zvuky a hluk, ktoré počuli keď boli pod svetlami polárnej žiary. Väčšina vedeckého sveta však dlho považovala tieto pozorovania za nezmysel: polárna žiara je tvorená vo výške 80-150 kilometrov a počuteľný zvuk nedokáže doputovať do ľudského ucha z takej veľkej vzdialenosti.
Rozpor zaujal Laina natoľko, že na prelome tisícročí ho začal riešiť vo svojom voľnom čase. Začiatok riešenia nebol ľahký, ale počas tohto desaťročia Laine dosiahol niekoľko prelomov. Prvý z nich prišiel v roku 2011, keď použil tri mikrofóny umiestnené na oddelených miestach a merania magnetického poľa, aby identifikoval pôvod zvukov polárnej žiary vo výške 70 metrov nad zemským povrchom (publikované v ICSV 2012). V roku 2016 predstavil Laine svoju inverznú hypotézu na medzinárodnej konferencii pre akustických výskumníkov. Hypotéza znela, že zvuky sú generované, keď magnetická búrka vytvorená polárnou žiarou spôsobí, že vrstva inverznej teploty sa stratí-vybije vo výške približne 75 metrov. Táto hypotéza získala pozitívnu odozvu a teraz Emeritus profesor Laine, ktorý stále vykonáva výskum, našiel nový impulz v novej výpočtovej metóde založenej na matematickom modeli.
"Vyskúšal som to s dvoma hodinami materiálu, ktorý som zaznamenal v roku 2013 v Fiskars. Model veľmi pekne fitol (popísal) hypotézu a zároveň presne stanovil výšku inverznej vrstvy na 78-80 metrov," vysvetľuje.
Laine tiež ako prvý na svete ukázal, že Polárna žiara je spojená s hlukom, ktorý počuje ľudské ucho, ktorého zdrojom je buď inverzná vrstva, alebo vrstva nad ňou.
"Okrem toho som zaznamenal rovnaký druh infrazvuku s frekvenciou okolo 14 Hz, ktorý bol zaznamenaný počas výskumu vykonanom na Aljaške v sedemdesiatych rokoch. V tom čase nebolo pochopené, prečo neexistuje časová korelácia medzi zvukom zaznamenaným v troch od seba vzdialených meracích bodoch. Pretože v tom čase sa predpokladalo, že zvuky boli vytvorené vo výške 100 kilometrov, nebolo možné vysvetliť miestnu povahu zvukov. Na základe vykonaného výskumu sa ukazuje, že je možné, že aj tieto infrazvuky boli vytvorené v rámci inverznej vrstvy, čo by vysvetľovalo ich miestny charakter."
Profesor Laine má dve konkurenčné teórie o pôvode 14 Hz infrazvuku, ktoré ľudské ucho nedokáže počuť. Podľa prvej, prichádza z Polárnej žiary do inverznej vrstvy a tam vytvára elektrické výboje a hluk. Ďalšou možnosťou je, že zmeny v silnom magnetickom poli Polárnej žiary vytvárajú korónálne výboje v inverznej vrstve a výsledkom sú oba infrazvuky a počuteľný šum. Posledná teória by vysvetlila výsledky získané na Aljaške, prvá by ich nevysvetlila.
"Musíme len pokorne povedať, že obe sú možné. Výskum pokračuje," hovorí Laine, ktorý nedávno získal grant od Fínskej kultúrnej nadácie.
K. Laine predstaví svoj výskumný dokument Lokalizácia zdrojov zvuku v teplotnej inverznej vrstve počas geomagnetickej búrky 25. júla 2017 na Medzinárodnom kongrese o zvuku a vibráciách v Londýne.
Zdroj: www.aalto.fi
MJKE
passco