Štúdia upozorňuje, že čoraz rozšírenejšie a silnejšie suché a teplé obdobia môžu spôsobiť výrazné zníženie výnosov jačmeňa na celom svete, ovplyvňujúce ponuku na výrobu piva a v konečnom dôsledku povedú k "dramatickému" poklesu spotreby piva a nárastu cien piva.
Pivo je najpopulárnejší alkoholický nápoj na svete z hľadiska spotrebovaného objemu. Napriek tomu, že frekvencia výskytu a závažnosť extrémov sucha a tepla v rade budúcich klimatických scenárov výrazne vzrastá, zraniteľnosť dodávok piva týmito extrémami nebola nikdy skúmaná.
V posledných rokoch produkcia piva spotrebovala približne 17% celosvetovej výroby jačmeňa, ale tento podiel sa drasticky líši medzi hlavnými krajinami vyrábajúcimi pivo, napríklad z 83% v Brazílii na 9% v Austrálii. Výsledky z novej štúdie poukazujú na potenciálne priemerné straty výnosov v rozmedzí od 3% do 17% v závislosti od závažnosti podmienok. Zníženie celosvetovej dodávky jačmeňa vedie k pomerne väčšiemu poklesu spotreby jačmeňa používaného na výrobu piva.
Výsledky naznačujú, že počas najvážnejších klimatických udalostí by celosvetová spotreba piva klesla o 16%, teda o 29 miliárd litrov, čo by sa približne rovnalo celkovej ročnej spotrebe piva v USA, a že ceny piva by boli v priemere dvojnásobné. Aj pri menej vážnych extrémnych udalostiach by spotreba piva klesla o 4% a ceny vzrástli o 15%.
Zistenia zverejnené v magazíne Nature Plants naznačujú, že celková spotreba piva sa v dôsledku klimatických zmien najviac znižuje v krajinách, ktoré v posledných rokoch spotrebovali najviac piva. Napríklad objem spotreby v Číne - dnes najväčšej spotrebiteľskej krajiny - klesne o viac ako v ktorejkoľvek inej krajine, o 4,34 miliardy litrov v najhoršom senári, pretože intenzita extrémnych udalostí stúpa.
V Spojenom kráľovstve môže spotreba piva klesnúť o 0,37 až 1,33 miliardy litrov, zatiaľ čo cena môže byť až dvojnásobná. Spotreba v USA by sa mohla znížiť o 1,08 až 3,48 miliardy litrov.
Koordinátork výskumu a hlavný britský autor Dabo Guan, profesor ekonómie klimatických zmien na UEA School of International Development, povedala: "Čoraz častejšie sa začal výskum zameriavať na dopad svetových klimatických zmien na svetovú produkciu potravín so zameraním na základné plodiny, pšenice, kukurice, sóje a ryže."
"Ak však úsilie o prispôsobenie, prioritne zameriava na základné potreby, zmena klímy môže vo väčšej miere narušiť dostupnosť, stabilitu a prístup k "luxusným" tovarom ako k základným potravinám. Dietetická bezpečnosť potravy je v mnohých aspektoch pre spoločnosť rovnako dôležitá pre potravinovú bezpečnosť.
"Hoci sa nejaká pozornosť venovala potenciálnym vplyvom zmeny klímy na luxusné plodiny, ako je víno a káva, vplyv na pivo nebol starostlivo zhodnotený. A dostatok piva môže napomôcť stabilite zábavy a komunikácie v spoločnosti. "
Profesor Guan dodal: "Zatiaľ čo účinky na pivo sa môžu javiť mierné v porovnaní s mnohými ďalšími - niektorými život ohrozujúcimi - vplyvmi zmeny klímy, existuje napriek tomu niečo zásadné v medzikultúrnom hodnotení piva."
"Možno tvrdiť, že menšia konzumácia piva nie je sama o sebe katastrofou a môže mať dokonca aj zdravotné výhody. Napriek tomu nie je pochýb o tom, že pre milióny ľudí na celom svete vplyv klímy na dostupnosť a cenu piva zvýši jej bolestivé dopady."
Medzinárodná štúdia zahŕňala výskumníkov z Veľkej Británie, Číny, Mexika a USA, ktorí identifikovali extrémne klimatické udalosti a modelovali ich vplyv na výťažky jačmeňa v 34 svetových regiónoch. Následne preskúmali dôsledky výsledného šoku v dodávkach jačmeňa na ponuku a cenu piva v každom regióne v rámci rôznych budúcich klimatických scenárov.
Niektoré krajiny s menšou celkovou spotrebou piva budú čeliť obrovskému zníženiu spotreby piva: objem piva spotrebovaného v Argentíne klesne o 0,53 miliárd litrov, čo je ekvivalent 32% zníženia počas prudších klimatických udalostí. Aj pri najmiernejších klimatických udalostiach celková spotreba piva v Argentíne a Kanade klesne o 0,27 miliardy litrov (16%) a 0,22 miliardy litrov (11%).
Krajiny, kde je pivo v súčasnosti najdrahšie, napríklad Austrália a Japonsko, nie sú nevyhnutne tie, kde budú budúce cenové šoky najväčšie. Zmeny v cene piva v krajine súvisia so schopnosťou a ochotou spotrebiteľov platiť za pivo viac, skôr než spotrebovať ho menej, takže najväčšie zvyšovanie cien sa sústreďuje v pomerne bohatých a v krajinách s tradíciouv spotrebe piva.
Výskumníci odhadujú, že zmeny v ponuke jačmeňa v dôsledku extrémnych udalostí ovplyvnia dostupnosť jačmeňa, ktorý je k dispozícii na výrobu piva odlišne v každom regióne, keďže rozdeľovanie jačmeňa medzi krmivo pre hospodárske zvieratá, pivovarníctvo a iné spôsoby jeho použitia bude závisieť od cien špecifických pre región a od pružnosti dopytu pretože rôzne odvetvia sa snažia maximalizovať zisky.
Ich zistenia ukazujú, že ponuka jačmeňa na celosvetovej úrovni a na úrovni krajín postupne v najťažších extrémnych rokoch klesá, pričom najviac priemerná ponuka klesá o 27 - 38% v niektorých európskych krajinách, ako napríklad v Belgicku, Českej republike a Nemecku.
Štúdiu podporila Rada pre ekonomický a sociálny výskum UK (ESRC), Rada pre výskum životného prostredia (NERC), Britská akadémia a Philip Leverhulme Prize.
‘Decreases in global beer supply due to extreme drought and heat’, Wei Xie, Wei Xiong, Jie Pan, Tariq Ali, Qi Cui, Dabo Guan, Jing Meng, Nathaniel D Mueller, Erda Lin, and Steven J Davis, is published in Nature Plants. DOI: 10.1038/s41477-018-0263-1.
Zdroj: www.uea.ac.uk
roob
Oplan
Petko