Diéta s vysokým obsahom cukru preprogramuje chuťové bunky ovocných mušiek, čím stlmí ich citlivosť na cukor a nechá im na jazyku „molekulárnu pamäť".
Vedci Monica Dus, Anoumid Vaziri a ich spolupracovníci zistili, že diéty s vysokým obsahom cukru úplne remodelovali chuťové bunky mušiek a zanechávajú molekulárnu pamäť, ktorá vydrží, aj keď sa mušky vrátili späť k zdravej strave. Molekulárna pamäť predchádzajúcej stravy mohla "uzamknúť" muškám podobu nezdravého stravovacieho návyku. Ich objavy boli zverejnené v časopise Science Advances.
Keď jeme jedlo, stačí niekoľko súst, aby sa pôvodná chuť vytratila. Ale keď sa mušky presunuli do iného potravinového prostredia, ako je napríklad "zdravá strava", uchovali si vo svojich bunkách molekulárnu pamäť stravy s vysokým obsahom cukru. To ukazuje, že minulé potravinové prostredie mohlo ovplyvniť budúce správanie mušiek.
Toto preprogramovanie zahŕňalo epigenetický regulátor nazývaný Polycomb Repressive Complex 2.1 alebo PRC2. Epigenetické regulátory sú skupiny enzýmov, ktoré môžu ovplyvňovať to, koľko a či je gén exprimovaný remodeláciou materiálu zvaného chromatín.
Ovocné mušky majú v "ústach" asi 60 buniek sladkej chuti. Po vytriedení mušiek, ktoré držali kontrolovanú stravu, od mušiek, ktoré držali diétu s vysokým obsahom cukru jeden týždeň, použili vedci na identifikáciu umlčaných génov dve techniky. Jedna z týchto techník spočíva v izolácii ribozómov - častíc, ktoré viažu RNA na syntézu proteínov týchto 60 buniek a postupnosti s nimi spojených prenosovou RNA, aby sa určilo, či bol gén umlčaný. Prenosová RNA je forma RNA, ktorá prenáša genetické pokyny z DNA do ribozómov.
Na siedmy deň diéty s vysokým obsahom cukru Vaziri zistila, že viac ako 80% génov sladkej chuti bolo umlčaných. To bolo spôsobené tým, že PRC2 zmenil svoju väzbu na DNA, čím preprogramoval ich citlivosť na cukor. Nový "program" ich neprinútil reagovať rovnako na sladkosť a takmer preprogramoval ich identitu ako bunky sladkej chuti.
Zdroj: Phys,
Add new comment