Nintendo DS – prenosná konzola, ktorú netreba predstavovať žiadnemu fanúšikovi hier. Od svojho uvedenia v roku 2004 sa stala symbolom inovácií a zábavy na cestách. Dvojica displejov, z ktorých jeden bol dotykový, a obrovská knižnica hier z nej spravili miláčika miliónov hráčov. Dnes, viac než dvadsať rokov po jej debute, by sa mohlo zdať, že jej hviezda dávno pohasla. Opak je však pravdou – komunita okolo DS stále žije a dokazuje, že aj stará technika môže prekvapiť.
Nedávno sa na internete objavil fascinujúci príklad toho, čoho sú schopní nadšenci s dávkou trpezlivosti a kreativity. YouTuber s prezývkou f4mi sa pochválil, že na svojom Nintendo DS rozbehol hry z legendárnej konzoly PlayStation 1. Ak vám to znie ako sci-fi, nie ste sami. Hardvér DS je v porovnaní s PS1 výrazne slabší a myšlienka, že by zvládol emulovať hry z tejto platformy, pôsobí na prvý pohľad absurdne.
Ako je možné, že sa niečo také podarilo? Odpoveď je ukrytá v šikovnom hardvérovom triku. F4mi nevyužil len samotné Nintendo DS, ale špeciálnu hernú kazetu s názvom DSTWO (alebo DWTWO), ktorá v sebe ukrýva vlastný procesor a pamäť. Inými slovami, ide o „počítač v kazete“, ktorý výrazne rozširuje možnosti pôvodnej konzoly. Práve vďaka tejto technológii je možné spustiť PS1 emulátor priamo na DS, bez potreby streamovania alebo vzdialeného hrania.
Podobné flash karty a homebrew scéna boli pre DS typické už v minulosti. Umožňovali hráčom spúšťať neoficiálne aplikácie, zálohovať hry či experimentovať s emulátormi starších konzol. DSTWO však posúva latku ešte vyššie – jej vlastný procesor zvláda výpočty, na ktoré by samotné DS nestačilo. To všetko otvára dvere nielen pre PS1 hry, ale aj ďalšie experimenty.
Samozrejme, netreba mať prehnané očakávania. Emulácia PS1 na DS je v tejto podobe skôr technologickou kuriozitou než plnohodnotným herným zážitkom. Mnohé hry sa nespustia vôbec, iné trpia výrazným spomalením alebo absenciou zvuku. Hrateľnosť je často otázna, no samotný fakt, že niečo také funguje, je dôkazom neutíchajúcej kreativity komunity.
Osobne mám s emuláciou podobné skúsenosti – napríklad snahu rozbehnúť PlayStation 2 hry na Raspberry Pi. Aj keď je to s novšími modelmi ako Raspberry Pi 5 reálnejšie, stále ide o výzvu. Práve takéto experimenty ukazujú, že hranice možností často posúva až nadšenie a vynaliezavosť používateľov.
Ak vás zaujíma história a pozadie týchto flash kariet, určite odporúčam pozrieť si f4miho video na YouTube. Okrem technických detailov sa venuje aj divokej ére neoficiálnych kaziet, kedy sa na trhu objavovali rôzne riešenia od poctivých inovátorov aj menej čestných kopírovačov. Bola to doba, keď bol herný priemysel v oblasti prenosných konzol tak trochu Divokým západom.
Ak by ste sa sami rozhodli experimentovať, majte na pamäti, že emulácia má svoje limity. Okrem toho, že budete potrebovať špeciálnu kartu, budete musieť zohnať aj herné súbory a často aj BIOS konzoly. Nezabúdajte pritom na právne aspekty – používanie BIOSu a hier, ktoré nevlastníte, môže byť v rozpore s autorským právom.
Nintendo DS tak aj po rokoch ukazuje, že vďaka komunite a neoficiálnym riešeniam dokáže prekvapiť aj v časoch, keď už by mal byť na technologickom dôchodku. Je to dôkaz, že vášeň pre hry a technológie nepozná hranice – ani tie hardvérové.
Zdroj: XDA-Developers,
Zdroj obrázku: Perplexity AI,
Add new comment