V ponuke prakticky každého výrobcu prenosných počítačov dnes nájdeme aj nejaký-ten netbook. Tieto malé a nevýkonné počítače sú mimoriadne obľúbené a jednoducho ani taká firma ako Sony si nemôže dovoliť ich ignorovať. A pretože celé jej portfólio je zamerané skôr na náročnejšieho zákazníka, ktorý za svoje peniaze očakáva niečo viac, príjmite prosím pozvanie na stretnutie sa s "high-end" netbookom.
Úvod, vyhotovenie
U Sony sa môžeme momentálne stretnúť s dvojicou modelových radov netbookov. Ako prvý v auguste minulého roka sa na trh dostal rad P (model P588E), ktorý bol, presne ako sa o to Sony pravidelne snaží, po mnohých stránkach výnimočný. Nešlo totiž ani tak o typického predstaviteľa notebookov, ako o akúsi širokú otváraciu peňaženku bez touchpadu (ktorého absenciu nahradil podľa niekoho nie práve podareným trackpointom) s 8-palcovým displejom s obrovským rozlíšením 1600x768 bodov. Tento produkt mierený do biznis segmentu bol nabitý množstvom funkcionality, ťažko však povedať, či uspel. Jeho zameranie bolo (a stále je) veľmi špecifické, navyše, pri cene okolo 1000 dolárov za kus si aj podnikateľ rozmyslí, či sa mu naozaj oplatí do takéhoto zariadenia investovať a či si radšej už nezadováži plnohodnotný biznis notebook (nech je aký chce, momentálne sa do obchodov dostáva vylepšená verzia týchto netbookov, o odozvu zo strany zákazníkov teda asi až tak núdze nebolo). Nuž, a po ňom Sony predstavilo ďalšieho hráča na poli netbookov - sériu W21, na zástupcu ktorej sa bližšie pozrieme v recenzii. Tentokrát už nejde o zariadenie pre podnikový segment, ale zariadenie mierené medzi bežných ľudí. Prirodzene, nie celkom bežných, pretože Sony si zaň dá aj veľmi slušne zaplatiť. O tom však až ďalej v texte. Poďme sa najprv pozrieť ako vyzerá.
Balenie
Prvý kontakt s notebookom je cez jeho balenie. Musím poznamenať, že v tomto prípade celkom vtipný prvý kontakt. V Sony majú totiž zaužívané štandardizované škatule, všetky rovnakého rozmeru. Je preto celkom vtipné, keď si objednáte netbook a do rúk sa vám dostane balenie priam nečakaných rozmerov. Zákazník sa prirodzene pýta, čo také by v ňom už len mohlo byť? Veď predsa polystyrén všade okolo. :) V závislosti od uhlopriečky notebooku sú do škatule polystyrény pridávané, resp. z nej uberané.
Vyhotovenie
W21 je po stránke rozmerov typický netbook s uhlopriečkou displeja 10,1 palca. Niektorí výrobcovia v rámci snahy čo najviac minimalizovať hmotnosť vypúšťajú časť konštrukcie pod displejom, kde následne zostáva diera. To našťastie nie je prípad testovaného Vaia. Sony opäť potvrdzuje, že s dizajnom to vie a do sveta vypustilo netbook, za ktorého zovnajšok sa netreba hanbiť. Vzľadovo mu síce možno absolútne prvenstvo nepatrí, rozhodne však patrí k tomu vizuálne najlepšiemu, čo môžeme ku dnešnému dňu medzi "trpazlíkmi" zohnať.
Pre Sony typická strieborná farba si našla cestu aj do tohto zariadenia a nutno poznamenať, že mu svedčí. Použitá bola ale iba pre jeho pracovnú časť, samotné veko a spodná strana šasi sú snehobiele. Pracovná časť je v okolí klávesnice posiata jemnou sieťou jamiek. Vďaka nim je povrch na dotyk príjemnejší a prsty sa po ňom nešmýkajú. Samozrejme, vyhotovený je z horčíka. Spodná časť šasi a veko však zostali opäť ochudobnené - vsádzajú na prachobyčajný plast. Je to ale pochopiteľné. W21-tka nemá predstavovať luxusný netbook, mieri do mainstreamu a tam sa "drahý" horčík nenosí. Avšak, už tu je cítiť istá snaha o odlíšenie sa od konkurencie. Pohľad zboku prezdrádza, že nejde o ten najtenší notebook vo svojej kategórii, ja mu to ale nezazlievam. Aspoňže je priestor venovaný jednotlivým prvkom využitý rozumne.
Na tomto mieste by prišlo za hodné spomenúť, že Sony vyrába Vaio z recyklovaných materiálov. Radí sa tak k výrobcom, ktorí myslia ekologicky. Dokonca aj dokumentácia sa dodáva výlučne v elektronickej podobe (tento jav je ale globálny a z celkového hľadiska ho preto možno považovať skôr za priamy dôsledok doby, než o priatelenie sa s prírodou). Mňa len napadá prečo, keď sú tak ekologický, predávajú tak malý počítač v tak veľkom balení, spotrebujúc minimálne o 20% kartónu než by normálne bolo treba. :)
Prepojenie veka s telom je realizované cez dvojicu kĺbov situovaných na okrajoch šasi. Výklopný uhol je obmedzený len na bežných 130 stupňov. Dosť ma to zamrzelo, pretože netbooky sú malé zariadenia a keď ich dáte do lona, je treba pri tako obmedzenom uhle výklopu príliš zohýbať krk. Pri dlhšom používaní to môže byť nepríjmené. Najmä ak ste vyššia osoba, krčná chrbtica sa vám určite nepoďakuje. Situácia na trhu žiaľ zatiaľ v tomto smere nevykazuje ani náznak zmeny k lepšiemu. Uvidíme. Možno v niektorej z ďalších verzií sa to napraví (rovnaké tvrdenie platí pre konkurenciu). Ochrana displeja pred poškodením je zabezpečená klasicky sériou gumových nožičiek rozložených po kraji veka.
Čo sa pevnosti týka, konštrukcia netrpí neduhmi ako napr. lacné netbooky Aceru či Asusu. Neprehýba sa v klávesnici, a k výraznejším prehybom nedochádza ani vzadu na veku. Pri písaní ani pri skúšaní sa mi nepodarilo počítač prinútiť, aby zavŕzgal. Túto skutočnosť hodnotím veľmi klade.
Spodná časť šasi netbookou je roztomilá. Z malého telíčka sa dá odňať len jeden blok, ktorý pokrýva prakticky celú jej spodnú polovicu. Po jej odňatí sa nám sprístupní priestor na výmenu pevného disku, tým to však končí. K pamätiam a procesoru je možné sa dostať až po odmontovaní skrutiek po stranách, a teda až po rozobratí celého počítača. Väčšina netbookov je voči rozširovaniu skúpa, a situácia preto u nich vyzerá veľmi podobne. Batéria je situovaná štandardne do vrchnej strany konštrukcie. V našom prípade osadená vytŕča výrazne von. Použitá je totiž 6-článková namiesto 3-článkovej. Výmenou za "vytŕčačný" look tak dostávame dlhšiu výdrž pri behu bez zapojenia do elektrickej siete. To však nie je všetko. Batéria v tomto prípade slúži aj ako ergonomický prvok a plní veľmi podobný účel ako nôžky na spodnej strane desktopových klávesníc. Náklon, ktorý zabezpečí, značne spíjemňuje písanie.
Klávesnica, touchpad, zvuk
Špecifikom notebookov Vaio je klávesnica. Štandardné klávesnice sú vyhotovené tak, že sa v tele spraví výrez, ktorý je následne vyplnený klávesmi, spoločne tak dotvárajúc efekt celistvosti. U klávesnice na "vaiovský" spôsob je tomu inak. Výrezy sú tu robené pre každý kláves zvlášť. Vďaka tomu klávesy nikdy nevymykáte, nikdy do klávesnice nič nenasypete, no tiež - klávesy sú menšie ako zvyčajne. Pri notebooku s plnou veľkosťou to ani tak neprekáža a na trochu menšie klávesy si veľmi rýchlo zvyknete. U netbooku je to ale predsa len trochu inak. Už tak malá efektívna plocha klávesnice je takto ešte menšia, a klávesy sa preto triafajú ešte ťažšie. Ak patríte k priaznivcom netbookov, no vaše prsty sú väčšie či nemotornejšie, asi si budete musieť na malé Vaio nechať zájsť chuť - pri písaní by ste sa utrápili, resp. by ste Vaio umlátili.
Čo sa usporiadania jednotlivých ovládacích prvkov týka, je trochu neštandardná. Už len pohľad na medzerník hovorí za všetko. Teraz možno trochu preženiem, ale toto je hádam prvý raz, čo som videl klávesnicu, na ktorej je suverenita veľkého medzerníka ohrozená inými tlačidlami. Jeho šírka tu dosahuje len triapolnásobku písmenových kláves, a to prosím berte do úvahy aj ich zmenšený rozmer. Časť rozmeru medzerníka padol za obeť repilke klávesy, ktorú bežne nachádzame v hornom rade hneď vedľa enteru. Z nejakého mne neznámemu dôvodu sa tu jednoducho vyskutuje dvojmo. So svojou veľkosťou sa musel uspokojiť taktiež tabulátor. Zato jednotka sa značne pochlapila a vytlačila do horného radu bodkočiarku. Opäť nerozumný krok, pretože funčné klávesy takto nadobudli vskutku liliputie proporcie. Adaptovať sa bude žiadať trocha cviku, no ako vždy, keď si raz zvyknete, nebudete mať problém.
Touchpad je konštruktérsky veľmi pekne zvládnutý. Celý je vsadený do strieborného rámika, ktorý pekne dopĺňa dve ovládacie tlačidlá. Obávať hrozných kriklavých farebných kombinácii sa tu netreba. Navyše, tlačidlá sú nelesklé, takže ich nepoškaredíte odtlačkami prstov. Povrch touchpadu je vybavený textúrou, ktorá vhodne dopĺňa okolie. Na vrchnej strane rámiku sa nachádzajú tri diódy pre signalizáciu stlačenia tria Caps Lock, Scroll Lock a Num Lock. Toľko teda k vizuálnej stránke. Fukčnosť ničím nezaostáva, touchpad citlivo reaguje na dotyk a s ovládaním nie je najmenší problém. Vyzerá síce pomerne malo, v skutočnosti je ale o malé čosi väčší než touchpady konkurencie.
Zvuk
Nech by ste reproduktory hľadali ako chcete, nenájdete ich. Nie, našťastie to nie je tým, že by ich v Sony do netbooku neimplementovali. Iba sú veľmi dobre skryté, a teda aj veľmi malé. To už by čosi mohlo napovedať o ich schopnosti ozvučovať... A tiež napovedá. Zvuk je jednoducho zlý a na akékoľvek iné ako základné použitie by som ich sotva mohol odporúčať. Pravdupovediac, iné sa ale od netbooku asi ani čakať nebude. Ak sa zaujímate o hudbu, prihoďte si do vačku k žuvačkám radšej vždy aj slúchadlá.
Displej, Konektivita
Displej
Presne po vzore minule recenzovaného Vaio FW41 predvádza aj jeho malý brat výborné displejové výkony. LED podsvietenie posunulo kvalitu displejov o riadny kus dopredu, len ono samotné by však na dosiahnutie nestačilo. O notebookoch Sony sa už dlhšie traduje, že majú dobré displeje. Najmä dnešné série Sony Vaio sú v porovnaní s veľkou časťou konkurencie kdesi celkom inde. Po skúsenostiach s lacnými samsungoidnými typmi TN panelov, ktoré som mal možnosť v ostatnom čase vidieť, to bola skutočne príjemná zmena. Absencie farebných zložiek sa nedočkáme, skôr som mal pocit, že farieb bolo miestami až príliš (držme sa ale pri zemi, stále ide len o notebookový displej, ktorý sa s dobrým desktopovým nemôže ani náhodou porovnávať). Presnosťou displej teda určite nevyniká, ale myslím, že to na notebooku ani prekážať nebude. Ide predovšetkým o dojem, aký v očiach používateľa zanechá, a ten je u tohto konkrétneho (a takisto u ostatných moderných Vaio displejov) veľmi dobrý.
Keďže všetky netbooky sú založené na prakticky jednom type hardware, výrobcovia musia hľadať všemožné spôsoby, akými sa od konkurencie odlúčiť. Väčšinou dochádza "len" na dizajn, nie na úžitkovú hodnotu, a to je zle. Avšak pár modelov, ktoré na ňu dbajú sa vždy nájde. Medzi inými aj naše Vaio. Na rozlíšenie 1024x600, ktoré je minimálne v očiach používateľov rozmaznaných desktopovými displejmi iba ťažko upotrebiteľné, môžeme zabudnúť. V tomto netbooku sa nám dostáva rovno 1366x768 obrazových bodov, čo je toľko ako štandardne mávajú 15-palcové notebooky. Displej tak má veľmi jemný raster a efektivitou a zážitkom z používania svojich kolegov s nižším rozlíšením posiela bez pardónu na druhú kolaj. Sony sa týmto modelom teda zaradilo napr. k spoločnosti Dell a jeho Mini 10 či k Hawlett-Packard s MiniNote 110, ktoré toto rozlíšenie tiež podporujú (u nich je riešené formou upgrade, Vaio sa predáva štandardne len s detailným displejom). Pokiaľ máte zdravý zrak, námietky voči nečitateľnosti obrazu s takýmto rozlíšením na takto veľkej ploche nie sú na mieste. V skutočnosti je dokonca pomer pixelov na palec ešte o čosi priaznivejší ako tomu je u 15-palcových displejov s WSXGA+ rozlíšením (1680x1050), a pri tých sa nik nesťažuje. U netbookov nám možno svitá na lepšie časy, pretože ak mi na nich niečo popri nízkom výkone vadilo, bolo to množstvo pixelov, ktoré vedeli na monitore zobraziť.
Pozorovacie uhly ničím nevybočujú zo zaužívaného štandardu. V horizontálnom smere sú dobré, vertikálne sú na tom o niečo horšie. Neradno preto pozerať sa na displej pod priveľkým uhlom zhora, či nebodaj zdola (dokumentuje to aj obrázok). Nech sú však aké sú, pri použití dostačujú (podobne ako u ostatnej netbookovej konkurencie). Displej je, ako inak, lesklý, takže pri používaní treba v každom čase dbať na správne svetelné podmienky.
Konektivita
Netbook exceloval v oblasti obrazovej kvality, avšak malo by byť vopred jasné, že konektivita jeho silnou stránkou nebude. Do takto malého objemu je fyzicky nemožné väčšie mnnožstvo rozmerných konektorov napasovať, a tak sa musíme uspokojiť s tým, čo dostaneme.
Začnem ľavým bokom. Celkom v zadnej časti sa nachádza konektor pre pripojenie nabíjacieho ústrojenstva. Vedľa neho je šachtička, z ktorej je teplý vzduch vyfukovaný z tela počítača von. Konektivita s externými zobrazovacími zariadeniami je zabezpečené prostredníctvom konektoru D-Sub. Kto by čakal miesto analógu digitálnu alternatívu v podobe DVI či HDMI, nedohľadal by sa. Netbooky vo všeobecnosti za centrum domácej zábavy považované nie sú. Spektrum konektorov uzatvára dvojica line-in a line-out pre napojenie mikrofónu, resp. reproduktorov.
Čo sa ani oproti väčším Vaio notebookom prakticky nezmenilo, je konektorové osadenstvo na prednej strane. Vezmúc to zľava, nájdeme tu vypínač bezdrôtovej siete WiFi, šachtu MagicGate, ktorá pojme karty typu MemoryStick, a šachtu pre pamäťové karty typu SD/xD. Okrem týchto sa v opačnom rohu nachádza vypínač počítača.
Pravý bok odhaľuje konektor pre LAN, miesto pre pripojenie bezpečnostného lanka a jediné dva porty USB na celkom netbooku. Je pravda, že ich počet je obmedzený a na pomery netbookov toto číslo nie je ničím nezvyčajným, avšak pravidelne sa stretávenejšími kusmi. Absencia optickej mechaniky hádam nezarazí nikoho.
Konfigurácia, príslušenstvo, záruka
Konfigurácia
Srdcom netbooku sa stal typický zástupca druhej generácie ultraprenosnej platformy Paintrail - procesor Atom N450 s jadrom Pineview-M. Disponuje jedným jadrom pracujúcim na frekvencii 1,66 GHz a 512 kB L2 cache. Pretože však zmeny v architektúre procesora oproti predchádzajúcej generácii neboli zamerané ani tak na výkon ako na integráciu viacerých súčastí do jedného čipu a na zníženie spotreby, výkon zostáva naďalej nízky. Pomáha mu aspoň technológia HyperThreading, vďaka ktorej je možné lepšie rozdeliť záťaž medzi jednotlivé výpočtové jednotky procesora, ktorý sa vďaka nej tvári ako dva. Spomenutými súčasťami, ktoré sa presunuli k jadru pod procesorové puzdro sú grafický čip a pamäťový radič. Čipová súprava NM10 Express sa preto stará už iba o prídavné zariadenia, sieť a zvuk.
Procesor je vybavený grafickým čipom GMA 3150. Ten konštrukčne vychádza ešte z GMA 3100, na ktorý si niektorí z vás možno budú pamtať ešte z čias čipsetov série G30 (nie je tomu zas až tak dávno, za tie tri roky sa ale už všeličo udiať stihlo). Čip ničím neoslnil vtedy a čip ničím neoslní ani dnes - je to naozaj len zobrazovač na úrovni špecifikácia DX9 s dvoma pixel shader jednotkami, bez podpory vertex shadera a jadrom pracujúcim na 200 MHz. Rovnako tak môžete zabudnúť na schopnosť akcelerovať HD video. Čip je jednoducho plne podriadený účelom, pre ktoré sú netbooky stvorené. Aspoňže vďaka minimálnej komplexnosti zostáva spotreba nízka. Dopomáha k nej takisto 45-nm výrobný proces.
Inštalovaná pamäť s veľkosťou 1 GB je zaužívaný netbookový štandard. Možno ju síce rozšíriť na konečné 2 GB, avšak výrobcovia sa toho skôr zdráhajú. Netbook je jednoducho počítač najzákladnejší, treba sa uskromniť.
Dátovým úložiskom sa stal pevný disk pochádzajúci z tovární Hitachi. Pretože sa v Sony snažili zákazníkovi poskytnúť za jeho peniaze maximum, osadili namiesto výkonného SSD obyčajný pevný disk, avšak s mnohonásobnou kapacitou. Veď posúdte sami, čo zabolí viac - keď vám ubudne 10 GB kvôli operačnému systému zo 64, či nebodaj 32-GB disku, alebo z disku, ktorý má tých gigabajtov 250? O niečo vyššie nároky na napájanie mechanických súčastí pevného disku na úkor zvýšeného užívateľského komfortu sú plne opodstatnené.
5200 mAh - to je údaj "svietiaci" na povrchu 6-článkovej batérie. Pri napätí 10.8 V nám to číní kapacitu kúsok nad 56 Wh. Nálepka ako i detekčné nástroje s trochou nadsádzky uvádzajú 57, resp. 59 Wh, nenechajme sa nimi ale oklamať. A či je takáto kapacita dostačujúca? Vopred môžem prezradiť, že výdrž bude viac než dostatočná (ale to sa pri parametroch batérie, za ktorú by sa nemusel hanbiť veľký notebook, nedá nečakať).
Píslušenstvo a software
Netbook sa dodáva s predinštalovaným operačným systémom Windows 7 v verzii Starter. Ide výlučne o 32-bitový systém (64-bitové edície sa momentálne neprodukujú a v budúcnosti sa s nimi ani nepočíta), ktorý sa od vyšších domácich edícii odlišuje hneď v niekoľkých ohľadoch. Tým najvýraznejším je absencia grafickej témy Aero. Atraktívny vizuál Windowsu 7 zostáva, no okienka priehľadné nebudú. Rovnako tak Microsoft z nejakého dôvodu zaviedol do systému úsmevné obmedzenie, kvôli ktorému je užívateľom zamedzené v možnosti zmeny pozadia pracovnej plochy (dá sa to, treba ale siahnuť do registroch, resp. po hackoch). A nielen to - odrezané žiaľ zostali vlastne všetky možnosti personalizácie... Windows 7 Starter je preto maximálne neosobným. Ďalej chýbajú známe funkcie ako prepínanie pracovnej plochy, zdieľanie internetového pripojenia, tlače po sieti, miesto si sem nenašiel Remote Desktop, Windows Mobility Manager a absentuje dokonca aj podpora pre multitouch. Ako pikošku ešte spomeniem, že v čase, keď bola táto verzia Windowsu vo vývoji sa uvažovalo, že naraz bude možné mať spustené maximálne tri aplikácie. :)
Predinštalové je veľké množstvo softwaru. Medzi aplikáciami nechýba skúšobná verzia kancelárskeho balíka od Microsoftu Office 2007, prehliadač pdf súborov Acrobat Reader, ani skúšobná verzia bezpečnostného balíka McAfee Internet Security Suite.
Aby Vaio vo svojej multimediálnosti ničím nezaostával, prikladá k bežným aplikáciám aj nejaké pre svoje účely špecifické. Na prehliadanie galérie obrázkov a vlastne aj filmov máte možnosť využiť Picture Motion Browser. Na samotné prehrávanie filmov zase využijete program PowerDVD pre Sony Vaio upravený na mieru. Ak by sa vám zažiadalo videá v určitej obmedzenej miere aj editovať či strihať, na chuť možno prídete nástroju Vaio Movie Story. Ním vytvorené filmy, no pochopiteľne aj čokoľvek iné, potom následne môžete zapísať na CD/DVD pomocou aplikácie Easy Media Creator 10. A aby mal používateľ multimediálnu funkcionalitu všetkú pekne pokope, spomenuté aplikácie sú prístupné z jedného miesta cez panel Vaio Gate. Pre prípady, keď bude potrebné nejaké dáta obnoviť alebo zálohovať, príde vhod VAIO Recovery Utils. Ani v jednom prípade nejde o "polovičaté" riešenie, aplikácie sú neobmedzené a plne použiteľné.
Záruka
Na notebooky Sony zakúpené na našom území sa vzťahuje štandardná dvojročná záruka typu bring-in (carry-in). T. z., že v prípade, že na notebooku vznikne problém podliehajúci záručným podmienkam, zákazník ma možnosť obrátiť sa na autorizovanú inštitúciu Sony (servisné stredisko, predajca), ktorá následne uhradí všetky náklady súvisiace s opravou, prípadne výmenou notebooku. Samotné náklady na dopravu do a z autorizovaného strediska si ale v plnej miere hradí zákazník sám. Ak zákazník nechá manipuláciu s notebookom na iné ako autorizované stredisko, záruka ihneď zaniká.
Predtým ako sa na firmu Sony obrátite s problémom, je vhodné si pripraviť niekoľko údajov, aby ste sa vyhli zbytočným komplikáciám. Ide o označenie výrobku, čísla modelu, sériového čísla, popisu problému a podobne. Môže sa stať (a asi aj stane), že budete požiadaný o riadne označený doklad o zakúpení, takže je vhodné mať ho pri návšteve danej inštitúcie u seba.
Podrobnejšie informácie sa dozviete z manuálu, ktorý dostanete priložený k notebooku, avšak kvôli aktuálnosti asi bude najlepšie obrátiť sa na miestnu internetovú stránku výrobcu.
Metodika testovania
Konfigurácia notebooku je asi tým prvým, po čom zákazník pozerá. Výkonný procesor, veľa pamäte, diskrétna grafická karta - toto všetko, samozrejme za čo najpriaznivejšiu cenu, sú tie najlepšie lákadlá. Nie každý si však na základe komponentov dokáže urobiť aspoň približnú predstavu o výkone či o spotrebe mobilného zariadenia, a presne to je moment, keď na rad prichádzajú testy. Pri testovaní sa zameriavame prevažne na aplikačný výkon, výkon v hrách a na spotrebu. Výkon v umelých záťažových testoch nie je dôležitý, venovaná im preto bude minimálna pozornosť. Ak vás nezaujíma ako sa testovalo a chcete si len prezrieť výsledky, pokojne túto stránku preskočte.
Rôzne súčasti počítača sú merané v rôznych oblastiach. Procesor je preverovaný najmä v aplikačných testoch, umelému zaťažovaniu kvôli jeho výpovednej hodnote nevenujeme pozornosť. Situácia sa pri pokuse o zmeranie výkonu pamäťových modulov a pevného disku mierne komplikuje (je obtiažnejšie merať ich reálny prínos k výkonu), merané sú preto predovšetkým ich prenosové rýchlosti a latencie. Prejdime si ale všetko pekne po poriadku.
Aplikačný výkon je meraný v programoch PCMark05 a PCMark Vantage, ktoré dokážu rovnomerne zaťažiť CPU, pamäť aj pevný disk a svojím súborom testov (práca s fotografiami, zvukom, videom, (de)kompresia a šifrovanie súborov a pod.) reálne odrážajú výkon počítača pri každodennom nasadení. Na rozdiel od staršej verzie PCMark05, ktorá ponúka štyri rôzne sady testov, Vantage vie počítač otestovať až vo ôsmich kategóriách, a podáva tak presnejší obraz o výkone. Žiaľ, funguje len pod operačným systémom Windows Vista a novším. Majiteľom starších OS zostáva zapovedaný.
Ďalšie z aplikačných testov sú už špecializované na jednu konkrétnu činnosť. Zameriavame sa samozrejme len na také, ktoré búdu v globále robiť užívatelia najčastejšie. Sú to konverzia videa do rôznych formátov, práca so zvukom, kompresia súborov, práca v grafickom editore a hranie. Nezabudlo sa ani na osoby, ktoré budú na počítači modelovať.
Testy videa spočívajú v prevode videa v programe Super ©. Prevádza sa HD trailer na film Harry Potter and the Order of Phoenix s rozlíšením 1080p do formátu H.264 s rozlíšením 720p a MP3 stereozvukom s dátovým tokom 160kB/s.
Procesor ďalej zaťažujeme komprimáciou v archivátore 7-zip (verzia 4.6.5). Pakujeme adresáre nainštalovaných benchmarkov PCMark05 / Vantage a 3DMark06 / Vantage, ktorých spoločná veľkosť je 2,69 GB v 314 súboroch. Zabalený archív je následne rozbalený. Pri archivovaní sú všetky nastavenia ponechané na default, jedine kompresná metóda je zmenená na BZip2, aby program dokázal využiť aj viac ako dve procesorové jadrá (nechávajúc tak priestor na škálovanie pre štvor-, a v budúcnosti aj viacjadrové procesory). V minulosti bolo testované s nastaveným LZMA, preto sú kvôli odlíšeniu výkony v BZip uvádzané v tvare „názov_notebooku – Bzip“.
V grafickom editore Adobe Photoshop CS4 (a kvôli zachovaniu kompatibility s predchádzajúcimi recenziami aj v CS3) boli robené testy za pomoci sady skriptov zo stránky DriverHeaven. Spolu ide o asi tucet rôznych efektov, ktoré sú postupne jeden za druhým aplikované na obrázok v rozlíšení 7000x5443 (pre CS3 je to 5610x3740), tiež pochádzajúci zo spomínanej stránky. Tento test prevádzkujú aj weby ako napr. madshrimps.be alebo hardocp.com, takže nie je problém výsledky voľne porovnávať.
Poslednými testami aplikačného výkonu sú nástroje Cinebench R10 a R11.5. Nejde len o obyčajný syntetický benchmark, ale o program založený na profesionálnom 3D animačnom software CINEMA 4D od spoločnosti Maxon. Schopnosti výpočtových častí počítača preveruje v dvoch testoch. Prvým je softwarové renderovanie fotorealistického obrázku z priloženého súboru obsahujúceho 3D dáta. Tento test najprv beží len na jednom procesorovom jadre. Ak má procesor jadier viac, resp. ak má počítač viac procesorov, prebehne tento test ešte raz, tentokrát už ale využije plnú výpočtovú kapacitu CPU. Druhým testom je vykresľovanie scény cez rozhranie OpenGL, kde sú preverené schopnosti grafickej karty v rozhraní OpenGL.
Pamäťovým modulom najprv pridelí skóre PCMark Vantage (Memories Suite) a potom zmeriame ich priepustnosť a latencie v programe Everest Ultimate 5. Podobným spôsobom je preskúšaný aj pevný disk. Necháme prebehnúť PCMark Vantage (HDD Suite), za ktorým nasleduje HDTach, kde odmeriame rýchlosť čítania, zápisu a seek time (čas potrebný na presunutie hlavy z predchádzajúcej pozície na novú). Napokon je zmeraný výkon disku nástrojom HDTune (do istej miery je závislý aj ná výkone procesora, avšak celkom dobre odzkadlí ako sa disk reálne pri prevádzke chová).
Grafická karta je preverená vo všeobecne známom benchmarkoch 3DMark06. Vyšie verzie tejto aplikácia a hry testované neboli tak z dôvodu prinízkeho výkonu čipu, ako aj jeho technických obmedzení./
Záťaž počítača pri bežnej práci je meraná softwarom ZiffDavis BatteryMark 2004. Nechá sa zbehnúť Life Test, ktorý systém v určitých intervaloch zaťažuje úlohami ako napr. práca v kancelárskom balíku, zápis na disk a ďalšie, simulujúc tak zaťaženie počítača pri bežnom nasadení. Výdrž pri prehrávaní videa, či už bežného alebo HD, je meraná za sledovania v programe Media Player Classic Home Cinema so zapnutou hardwarovou akceleráciou prehrávania. V prípade bežného videa ide o DVD filmu The Fountain prehrávaného z optickej mechaniky. HD video je zastúpené trailerom na film Harry Potter and the Order of Phoenix v rozlíšení 1080p, bežiacom v slučke.
Všetky testy prebiehajú s nastavením režimu spotreby na maximálny výkon s notebookom zapojeným do siete (s výnimkou merania spotreby, kedy notebook beží len na batériu). Keď je notebook napájaný z batérie, jas displeja je nastavený na 70%. Hlasitosť je vo všetkých prípadoch nastavená na 50%.
Ak je to možné, Wi-Fi adaptér je vždy zapnutý. Ak notebook disponuje BlueToothom, bude vypnutý. Spotreba pri bežnej práci a pri prehrávaní videa sa meria s nastaveným úsporným režimom. Na režim maximálneho výkonu beží notebook pri prehrávaní HD videa a hraní hry (simuluje slučka Canyon Flight v 3DMark06).
Testy Procesora
Testy Operačnej pamäte
Testy Grafickej karty
Výkon integrovaného grafického čipu je priam úsmevný. Dokonca aj v porovaní s čipmi integrovanými v jeho vyspelejších mobilných bratoch Core je mimoriadne slabý a preberá na seba maximálne tak úlohu vykresľovača. Oproti predchodcom v rámci vlastnej platformy si však výrazne polepšil a dosahuje až o 50% lepšie výsledky. Či to ale niekomu padne na úžitok nevedno. Aspoňže spotreba čipu je nízka.
Testy Pevného disku
S výkonom pevného disku to nie je najhoršie. Dokonca som bol jeho rýchlosťou príjemne prekvapený. V konkurencii diskov s mechanickými časťami si vedie veeľmi dobre.
Chladenie, Spotreba
p align="justify"> Už sme mali možnosť zistiť silu malého Vaia v benchmarkoch výkonu, ako si ale poradí s odvodom tepla? A ako je to s hlučnosťou chladenia? Hlučnosť sa pohybuje na úrobni počuteľnosti. Netbooky s týmto faktorom väčšinou problémy nemajú, Vaio tiež nie. Teploty sa držali takisto na prijatelnej úrovni a notebook by samozrejme nebolo problém mať položený hoci aj večnosť. HWMonitor ukazuje síce maximálnu teplotu až 72 celziových stupňov, podľa nej by som sa však veľmi neorientoval. Realite rozhodne bližšie (aj pri porovnaní s internetovými zdrojmi), je teplota udávaná teplotným senzorom na procesore, a to 57 stupňov.
Pozrime sa teraz na výdrž pri práci z batérie. Netbook si neviedol zle, mohol ale i lepšie. Či už išlo o kancelársku prácu, alebo sledovanie videa (čo de facto simuluje maximálnu záťaž, ktorej budete Vaio vystavovať), namerané hodnoty sú veľmi príjemné. Napr. pri obyčajnom prehliadaní internetu so zapnutou Wi-Fi dosiahnete osem hodín. V porovnaní s plnohodnotnými notebookmi je to hodnota priam úžastná, na poli netbookov však nič výnimočné. Modelov dostahujúcich podobné časy tu už bolo.
Záver
Súdiac čisto podľa fyzických charakteristík netbooku, musím povedať, že malým Vaiom som sklamaný nebol. Podobne ako v recenzii jeho väčšieho súrodenca, aj tu som bol príjemne potešený tým, čo sa mi dostalo do rúk. V porovnaní s mnohými svojimi konkurentmi v kvalite spracovania jednoznačne vyčnieva. Veď posúdte sami - nevrzgavé pevné telo, neprehýbajúca sa klávesnica.. Celkový dojem nekazí ani dobre vyhotovené, i keď len plastové, veko. Po tejto stránke teda hodnotím Vaio dobre. A že za spravovaním nijako nezaostáva ani dizajn inak než ďalším pozitívnym hodnotením vyjadriť tiež nemožno.
A čo hardware? Tu človek veľmi na výber nemá. Výber na trhu netbookov je značne obmedzený. Trh je takmer homogénny a zjednodušene sa dá povedať, že na výber máme prakticky len zo staršej a novšej generácie platformy, ktorej velí procesor Intel Atom. Inými slovami, výkon je nízky a pohybuje sa kdesi na úrovni Pentia III či Athlonu Thunderbird z roku 2001. A aký že to rok máme dnes? 2010? Aspoňže spomínané procesory mali už vtedy dostatočný výkon na uspokojenie nárokov užívateľov nech už išlo o kancelárku prácu, alebo sledovanie videa. Možné bolo/je všetko. Prirodzene, s prižmúrením oka. Netbooky nie sú o hrách a nie sú ani o videu. Možné to s nimi síce je, optimálneho uspokojenia ale sotva dosiahnuť. Prím nehrá iba výkon, ale aj taká veľkosť a rozlíšenie displeja, kapacita diskového pristoru a pod. Nuž, a pri rozmere desiatich palcov skupinové akcie neprichádzajú do úvahy. Netbook je o základnej práci s počítačom, netbook je o internete, o maximálnej mobilite, je o výdrži na batériu. Ak sa na tieto zariadenia pozeráme takto, zdravými očami, máločo by sme im vytkli.
A ako do vyššie úvahy zapadá Vaio? Zapadá z časti. Nejde o jeden z mnohých. Ako už s dalo z úvodného odstavca, a vlastne aj z množstva predchádzajúceho textu usúdiť, cítiť snahu o čo najlepšie spracovanie. Rovnako tak cítiť snahu o vytvorenie produktu, ktorý nezapadne medzi priemer. Jeho asi najväčšou devízou je dobrý displej s rozlíšením až 1366x768. Bežne sa totiž stretávame len s rozlíšeniami 1024x600, ktoré sú na absolútnej hrane použiteľnosti (niektoré aplikácie sa dokonca kvôli nemu odmietajú spustiť), prípadne 1024x768 (to už ako-tak ujde). Zlá nie je ani kapacita diskového priestoru. Plných 250 GB na pevnom disku je rozhodne lepšie ako 32 GB na SSD. Plynie z toho síce i o niečo vyššia spotreba a potenciálne väčšia nachylnosť na poškodenie, používateľkému komfortu sa však tieto "neduhy" nevyrovnajú.
Malé Vaio, také ako je, sa nachádza niekde na rozmedzí medzi netbookmi a mininotebookmi. Procesor, množstvo inštalovanej pamäte a operačný systém spadajú do prvej kategórie, kapacitou pevného disku, rozlíšením displeja a z toho vyplývajúceho komfortu sa už radí do kategórie druhej. Nech aj sebalepší, stále je to ale iba netbook, netreba na to zabúdať.
Za zapožičanie netbooku ďakujeme slovenskému zastúpeniu spoločnosti SONY.
stanomx
Shatterhand
landrower
stanomx
landrower
ribi
haselhof
sufu