Doteraz sme sa na stránkach pc.sk stretávali výlučne s počítačmi ovládanými monopolom Microsoft. Prišiel čas na zmenu, a tak po prvý raz zavítame aj do sveta nahryznutého jablka.
Úvod a Vyhotovenie
Doteraz sme sa na stránkach pc.sk stretávali výlučne s počítačmi ovládanými monopolom Microsoft. Ako ale doba bežala a stávali sa čoraz obľúbenejšími, rozhodli sme sa, že vám prinesieme pohľad aj na niekoho iného ako na ne. Presne tak, prišiel čas na zmenu, a po prvý raz preto zavítame do sveta nahryznutého jablka.
Či už sa vám to páči, alebo nie, značku Apple nemožno len tak ignorovať. U nás za zatiaľ síce neteší takej obľube ako za morom, no i tu sa fanúšikovská základňa pomaličky rozrastá. Postavenie Apple v Spojených štátoch je mocné a mnohí sú tam zo slova Apple doslova sfanatizovaní. Nech už ovocná firma vydá akýkoľvek produkt, vie vhodne zvolenou postupnosťou psychických útokov priemerného človeka dokonale presvedčiť, že to čo predáva, je to najlepšie, čo si vedia predstaviť, a že to je presne to, čo potrebujú (v žiadnom prípade sa teraz nezameriavam na kvalitu a schopnosti ich výrobkov, ide mi čisto o princíp). Mánia je najviac citeľná od čias MP3 prehrávača iPod. Postupne silnela a silnela, až dosiahla štádia, keď ľudia čakali v kilometrových radoch a prespávali pred predajňami len aby sa im podľa možnosti čo najskôr ich "epla" určite dostalo (potom nech niekto vraví, akí sú Japonci šialení, keď podobné výkony predvádzajú pri uvedení nových produktov spoločnosti Nintendo ;)).
My v recenzii zavítame ale kompletne mimo iPody, iPhony či iPady. Zameriame sa na notebooky. I keď nemožno jednoznačne povedať, že by zanietenosť, s akou k nim zákazníci pristupujú, bola menšia ako tá voči drobnejšiemu spektru ponuky spoločnosti Apple, no pobláznenie nie je tak výrazné. Nečudo - notebooky sú podstatne drahšie a ako také tiež bežnejšie. Najmä notebook, ktorý sme si vzali pod drobnohľad by mohol aj u solventnejšej osoby vyvolať pocit, že do vrecka je akosi menej plytko. Dámy, páni, najnovší MacBook Pro sa predstavuje!
Vyhotovenie
MacBooky Pro Apple vyrába dovedna v troch veľkostiach - 13, 15 a 17-palcové. Nám sa dostalo cti odskúšať si ten najväčší a tiež najsilnejší z nich. V kontraste s recenziami netbookov, ktoré neustále zaplavujú internet nášmu Macovi nezostáva nič iné než vyzerať ako obor. Lenže, skúste MacBook prirovnať k inému notebooku s touto uhlopriečkou a prekvapenie je na svete. MacBook opticky po všetkých stránkach pôsobí menší a kompaktnejší. Nuž, ono to nie je len o optike, i keď všetky jeho tvary jej pomáhajú - fyzické rozmery sú skutočne o kúsok menšie.
Elegantné telo tohto krásavca zaujalo už tisíce. Pýtate sa, čo je na ňom také očarujúce? Nuž veru, hodnotenie dizajnu je značne subjektívnou činnosťou, ťažko mi je preto nájsť jednoznačnú odpoveď. Možno je to tá strohosť či prehnaná jednoduchosť, ktoré sú na dizajne badateľné, a ktoré aktuálne notebooky Apple tak veľmi odlišujú od konkurencie. A možno v tom je mágia:) Faktom však je, že vyzerajú k svetu. Telo vo farbách matného hladkého hliníku, ostré zlomy a prakticky bez výnimky kvádrovitý tvar. Do toho všetkého zasahuje, resp. s tým všetkým dobre ladí, čierny lem displeja s rovnako čiernym kĺbom veka a klávesami.
Apple tento dizajn nazýva UniBody. O čo ide? Keby ste notebook dostali do rúk a zo všetkých strán si ho poobzerali, sotva uvidíte jednu odnímateľnú súčasť. Celé telo je jeden jediný celistvý kus. Preto tá predpona "uni". To že je konštrukcia tohto typu minimálne z hľadiska pevnosti výhodou, o tom niet pochýb.
Pevnosť konštrukcie je priam ukážková. Hliníkom obrnené telo sa ani v najmenšom neprehýba a nevŕzga. Keď ho do rúk po držaní priemerného dnešného notebooku dostane skúsený užívateľ, od dojatia sa mu chce až plakať. Rovnako pevnosť veka je výborná. Napriek tomu, že vyvinutím dostatočne veľkého tlaku sa mierne prehne, efekt sa nijakým spôsobom neprenáša na displej. Z hľadiska pevnosti a odolnosti konštrukcie Apple zatieňuje prakticky všetkú svoju (plastovú) konkurenciu.
Prepojenie veka s telom je realizované cez jeden kĺb roztiahnutý na šírku klávesnice. Jeho tuhosť je tak akurát, aby sa pri drganí do notebooku veko príliš nekývalo, no tiež aby na jeho otvorenie nebolo potrebné vyvinutie väčšej sily. V uzavretej polohe je veko držané len vlastnou silou kĺbu, obávať sa samovoľného otvorenia pri prevážaní však nie je potrebné - v tejto polohe drží ako pribité. Jednoduchému otváraniu pomáha žliabok pod touchpadom. Výklopný uhol nie je ničím výnimočný a dosahuje klasických cca. 140 stupňov. Pri stroji týchto rozmerov a obrazových kvalít (ako sa ešte dozvieme) ale nič viac ani netreba.
Spodná časť šasi je celkom holá. Dôvod som už spomínal vyššie - UniBody. Odňatie podvozku síce možné je, vykonávať ho ale bude pravdepodobne iba servis, prípadne zvedavec. Apple v tomto prípade vsádza na to, že ak si raz od nich istý notebook kúpite, minimálne po hardwarovej stránke s ním v budúcnosti nebudú problémy. Niekto môže namietať, že akékoľvek rozšírenie alebo zmena vlastností si tak vyžiadajú návštevu autorizovaného servisu, treba však vziať do úvahy, že u Apple k podobným krokom dochádza podstatne menej často ako na PC platforme. Softwarová výbava regulovaná samotným jablkom je po všetkých stránkach natoľko unifikovaná a počítače natoľko dobre výkonovo dimenzované, aby ste upgrade robiť nemuseli.
Klávesnica, touchpad, zvuk
V oblasti klávesníc predstavila na trhu notebookov pred pár rokmi spoločnosť Sony prelomový dizajn, kde klávesy vykúkajú spopod konštrukcie. Do klávesnice vám vďaka tomu nemôže nič napadať, klávesy sa nemôžu vykývať, vylomiť a vlastne akýmkoľvek spôsobom po funkčnej stránke degradovať. Po celý svoj život tak zostáva klávesnica mechanicky ako nová. Myšlienka sa zapáčila nejednej spoločnosti, medzi inými aj Apple a úspešne ju začala aplikovať. Avšak, napriek nesporným výhodám, ktoré z takýchto klávesníc plynú, práve klávesnica môže v odchovancoch na PC spôsobiť pri prvom stretnutí nepríjemný šok. Prečo?
Ak sa pozrite na obrázok klávesnice Apple pozorne a porovnajte ho s tou, ktorú s najväčšou pravedpodobnosťou máte na stole. Vravíte si, že niečo nie je v poriadku? Nuž, áno. Z vášho uhlu pohľadu na nej vážne niečo nesedí. Rozloženie klávesnice na platforme Mac je mierne odlišné a niektoré z kláves sa kamsi jednoducho vyparili. Našťastie nejde o zmeny fatálneho charakteru, keď by si človek musel zvykať napr. na nové rozloženie písmen, to rozhodne nie. Iba sa optimalizovalo. Zmizli PageUp, PageDown, Home, End, Print Screen i málo využívané Scroll Lock a Pause. Prvé štyri sú u Macu nahradené kombináciou stlačenia Ctrl a príslušnej kurzorovej šípky, Print Screen si vyžaduje trojklávesové „kombo“ a zvyšné dve sa stratili kompletne. Podobne tlačidlo na vyvolanie kontextovej ponuky by sme hľadali márne. Ďalším zabudnutým je Del, na vyvolanie ktorého je treba stlačiť Cmd+Backspace, resp. Ctrl+D ak píšete v textovom editore. Všimnite si prítomnosť záhadnej klávesy Cmd, niekedy tiež označovanej jabĺčkom, ako náhradu za Win.
Toľko k „filozofickým“, resp. konštrukčným rozdielom. Klávesnica ako taká je veľmi kvalitná a výborne sa na nej píše. Klávesy majú nízky zdvih a kladú primeraný odpor. Nevŕzajú, iba pri dosadnutí jemne zaklepnú. Klávesnica sa, prirodzene, neprehýba, pretože je umiestnená v celistvom kuse hliníka. Pri nedostatočnom osvetlení poteší prítomnosť podsvietenia. Biele svetlo je maximálne nerušivé a slúži naozaj len na to, na čo má – na zlepšenie orientácie pri slabom, prípadne žiadnom osvetlení.
Touchpad, u MacBookov nazývaný trackpad, je kategória sama o sebe. Ihneď vás ohromia jeho rozmery. Jednému až napadá, prečo je tak veľký. Je to pritom samozrejmé - vďaka veľkej aktívnej ploche je zabezpečená prvotriedna manévrovateľnosť a dokonalý pôžitok „z jazdy“. Touchpad má výbornú citlivosť, reaguje presne na každý váš pohyb. Jeho povrch je matný, nezanecháva preto odtlačky a zdanlivo mu nesekundujú ani žiadne tlačidlá. Touchpad celý je totiž jedným veľkým tlačidlom. Správa sa ako ľavý, resp. ak do neho zatlačíte v pravom dolnom rohu, aj ako pravý klik.
Práve v tomto prvku sa v MacBooku skrýva najväčší rozdiel oproti notebookom, s akými sa bežne stýkame. Prst tu už nie je len primitívnym prostriedkom pre prenos polohy kurzora. Jeho úloha sa značne rozšírila. Ovládame, jedným, dvoma, troma či dokonca štyrmi prstami v závislosti od toho, čo chceme dosiahnuť – scrooling, zoomovanie, rotáciu, presúvanie sa v adresárovej štruktúre a viac.. Toľko možností ovládania by sa mohlo zdať problematické na zvládnutie, verte mi však, že vaše ruky si veľmi rýchlo privyknú a po pár hodinách či dňoch tréningu sa už naučené gestá budete s trpkými pocitom márne snažiť aplikovať vo Windowse.
Do obehu sa síce dostalo už zopár modelov od výrobcov ako napr. Acer, ktorí sa pokúsili o povýšenie funkcionality touchpadu na úroveň počítačov Apple, no v porovnaní s nimi ide stále len o slabý odvar. Nestačí totiž iba aby sa prispôsobilo samotné polohovacie zariadenie, svojim kúskom musí pomôcť aj operačný systém a jeho interface.
Zvuk
Počítače MacBook Pro nie sú zamerané na jeden typ činnosti. Svoje miesto na stole si nájdu nech už vykonávate kancelársku prácu, sledujete film, alebo sa chcete zahrať hru. Akustický prejav je preto dôležitý. V porovnaní s minulou generáciou MacBookov sa toho v tomto smere veľa nezmenilo. Zvuk je na pomery mobilných počítačov dobrý a hlasitosť vysoká. Pretože ide o stereo, kvalitou sa nevyrovná viacreproduktorovým zostavám u mnohej multimediálnej či hernej konkurencie, stále to je však nadpriemer.
Internetom sa šírili správy o nekvalite zvukového výstupu pri pripojený externých reproduktorov či slúchadiel. Problém sa stal známym pod vtipným označením R2-D2 (znalci filmovej série Georgea Lucasa pochopia). Napriek istým obavám sa však tento problém u môjho notebooku neprejavil, môže teda pokojne ísť o všetko od celkom náhodného javu až po banálnosť neskúsených applistov používajúcich staré nefunkčné slúchadlá.
Displej, konektivita
Prvotriedna kvalita spracovania tela nie je jediné, čím sa MacBook Pro vyznačuje. Popri nej tu je tiež vynikajúci displej. Podobne ako Sony, ani Apple sa u svojich vyšších model nehrá a vaším očiam servíruje len to najlepšie. Zvýrazňujem slovo „vyšších“, pretože porovnávať displeje MacBook Pro a štandardného MacBook je ako jablká a ich ohryzky. Displej každého MacBook Pro má LED podsvietenie, vďaka ktorému oveľa lepšie vyniknú farby, displeje sú kontrastnejšie, majú lepšiu svietivosť, pozorovacie uhly.. Sú lepšie vo všetkom.
Náš model disponuje rozlíšením až 1920x1200. To je viac než FullHD a vy ako používateľ si tento komfort náležite užijete. Miesta na pracovnej ploche je neúrekom, raster je veľmi jemný a obraz tým pádom detailný. Nebyť skutočnosti, že je lesklý, nie je mu prakticky čo vytknúť. Na požiadanie je síce možné dostať aj model bez lesklej obrazovky, avšak treba si zaň nejakých 50 dolárov priplatiť... Sám som si to nemal možnosť overiť, ale podľa niektorých zahraničných testov a podľa reklamných materiálov Apple gamut displeja pokrýva celý priestor Adobe sRGB. Z vlastnej skúsenosti poviem len toľko, že to pokojne pravda byť môže a určite sa na tomto displeji je na čo pozerať.
Príjemnou vlastnosťou MacBooku je schopnosť automaticky prispôsobovať jas na základe svetelných podmienok. Notebook je vybavený maličkým fotosenzorom, ktorý sa už postará, aby vaše oči netrpeli. Jeho odhad bol na môj vkus presný, po celú dobu používania som nemal potrebu siahať na klávesnicu kvôli manuálnej zmene jasu ani raz.
Trošku úsmevné sa mi zdajú reakcie niektorých ľudí na rozlíšenie displeja u nižších modelov. Nájdu sa totiž napr. jedinci, ktorým sa zdá 1440x900 na 15-palcovom displeji málo. Nech sa nikto nehnevá, ale ešte donedávna bolo na takýchto displejoch štandardom 1280x800, ktoré sa s nástupom pomeru strán 16:9 pretransformovalo do 1366x768. Apple teda ponúka nielen nadštandardné rozlíšenie, ale navyše aj v pre prácu omnoho lepšom pomere strán 16:10. O možnosti zvolenia panelu s rozlíšením 1680x1050 nehovoriac.. Do úvahy takisto treba brať fakt, že okná na Mac OS X operačnom systéme nemajú tak rozťahané hlavičky ako vo Windowsoch, takže pracovnej plochy máte aj pri tých minimalistických 1280x800 viac ako na Windowse Vista/7.
Konektivita
Slabšou stránkou notebooku už je jeho konektivita. Napriek väčšmí fyzickým rozmerom sa sem dostalo prekvapivo málo rozširujúcich portov. Podobne ako u menších modelov tak pokračujú rozširujúce „suchoty“.
Pravý bok poskytuje priestor len pre optickú mechaniku vo vyhotovení bez dvierok. Nič viac. Iba čistá jednoduchosť.
Ľavá bočnica už je podstatne menej skúpa a zoskupuje všetky rozširujúce porty a konektory. Zľava to je konektor pre napájací adaptér, LAN, FireWire vo výkonnejšej verzii 800, DisplayPort Mini, trikrát USB 2.0 s možnosťou dobíjania, audio-in a -out, šachta pre moduly ExpressCard/34 a celkom nakoniec aj indikátor nabitia batérie. Vymožeností i menej moderných notebookov ako napr. celkom bežnej čítačky SD kariet či PCMCIA sa žiaľ nedočkáme. Absenciu eSATA som schopný preglgnúť, pretože je prítomný FireWire. Namiesto DisplayPortu vo verzii Mini by som ale radšej zvolil univerzálnejšie HDMI.
Napájací adaptér nemá podobu klasického jacku, ale obyčajnej „nôžky“, ktorá sa v konektore udržuje vplyvom magnetizmu. Ide o patentovaný sytém, vďaka ktorému pri zakopnutí o kábel na zem nepoletí aj notebook. Praktická vecička.
Ako už bolo spomenuté, ľavou bočnicou sa možnosti konektivity vyčerpali, predok ani zadná časť v tomto smere už neponúknu nič významné. Jedine ak ventilačnú šachtu v zadnej časti notebooku.
Páčilo sa mi, že diódky sú maximálne nerušivé. Je mi sympatické ako sa ani náhodou nedržia hriešneho hesla „čím silnejšia modrá, tým lepšie“. Ak už niečo zasvieti, všimnete si to, ale jedine ak sa pozriete. V opačnom prípade to vašej pozornosti spokojne uniká. Azda najlepší vynález je pre mňa diódka v prednej časti notebooku, ktorá keď notebook uspíte postupne zvyšuje svoju intenzitu až kým nevznikne úzky biely pásik, aby sa rázom zase vrátila k odtieňu hliníkového tela. Palec hore.
Konfigurácia, príslušenstvo
Už nejden piatok nachádzajú procesory Intel útočisko nielen v rodine x86. V roku 2006 spoločnosť Apple uskutočnila veľký krok vo vývoji jej platformy, keď od dovtedy dlhé roky používaných procesorov G vykročili k podstatne výkonnejším procesorom Intel Core.
Srdcom nášho notebooku je výkonný dvojjadrový Intel Core i5 540M pracujúci na frekvencii 2,53 GHz. Vďaka technológii TurboBoost, ktorá je špecifikom novej generácie intelovských procesorov, dokáže toto CPU pri záťaží len jedného jadra svoje tempo zvýšiť až na vyše 3 GHz a zvyšné jadro uspať. Spotreba preto zostáva nízka, kým výkon vysoký. Prítomná je taktiež technológia HyperThreading, ktorá spôsobuje, že pre software sa jedno fyzické jadro tvári ako dve logické. Využitie procesorových jednotiek sa vďaka nej pri viacvláknovej záťaži blíži k optimu a k vám sa dostane procesor výkonom miestami akoby 2,5-jadrový.
Grafický čip tiež nie je najhorší. O výkon sa stará plnohodnotná dedikovaná grafika postavená na 40-nm technológiou vyrábanom čipe NVidia GeForce GT 330M. Na desktopvé pomery len slabo do diania prehovárajúci čip sa v mobilnom svete mení na niečo, čo svojimi parametrami presvedčí už aj trochu náročnejšieho užívateľa. V jeho útrobách sa skrýva 48 shader jednotiek tikajúcich na 1100 MHz. Samotné jadro pracuje na frekvencii rovného pol gigahertza a k dipozíciu je mu 512 MB operačnej pamäte GDDR3 na frekvencii 790 MHz. GeForce podporuje DirectX 10.1, PhysX i CUDA. Aj keď spotreba tohto riešenia nie je nijak vysoká, svoje si zoberie a treba si uvedomiť, že väčšinu času jeho výkon ani nie je potrebný. Inžinieri v Apple na tento fakt nepozabudli a výsledkom ich práce je nakoniec hybrid. V situáciách, keď je výkon dôležitý, použije sa GeForce, no v momente, keď tomu tak nie je, kontrolu preberá na procesore integrovaná slabučká nízkospotrebová grafická karta Intel HD Graphics.
Operačnej pamäte sa na počítači zišli štandardné 4 GB. Viac momentálne pre desktopy ani netreba (viac jej netreba na Windowsoch, nie to ešte na Mac OSX). Ide o dva moduly typu DDR3-1033. Podľa potreby im však oficiálne nerobí problém pracovať ani na hodnote DDR3-1200.
Na uskladňovanie dát poslúži 5400-otáčkový pevný disk s kapacitou 500 GB. Pod týmto všeobecným označením sa skrýva Hitachi TravelStar s modelovým označením HTS545050B9SA02. Konkrétne jeho výber ma takpovediac zaskočil. Nešlo by ani tak o to, že tomuto počítaču by tých otáčok oveľa viac pristalo 7200 otáčok, či ešte lepšie, otáčky žiadne (SSD), ako o fakt, že ide o disk s prenosovými rýchlosťami staršej generácie SATA150... Na trhu pritom nájdeme desiatky lacných notebookov s podstatne výkonovo lepšie dimenzovaným diskovým subsystémom.
V tomto modely, a tiež vo všetkých ostatných, sa zabudlo na mechaniku schopnú čítať média BluRay. Napriek tomu, že je Apple už 5 rokov členom komory BluRay, nebolo doteraz schopné vybaviť jediný svoj produkt zodpovedajúcou mechanikou. Dočkáme sa niekedy? Možno. Faktom je, že na BR zatiaľ môžeme v štandardnej dodávke zabudnúť. Problém je v samotnom operačnom systéme, resp. v jeho aplikačnej výbave. Dovedna nejestvuje jediný software pre Mac, ktorý by umožňoval prehrávať BlueRay video. Pre skúsenejšieho užívateľa to nie je prekážka – napr. si nainštaluje na virutálny počítač ľubovoľnú linuxovú distribúciu a problém je vyriešený. Neskúsenejší ale bude zúfať, resp. ešte lepšie, priplatí si stovky eur za externú mechaniku... Inak inštalovaná mechanika samozrejme podporuje čítanie i zápis na všetky bežné formáty CD i DVD. Hodnoty, ktoré pre Apple SuperDrive uvádza Nero InfoTool si nevšímajte, sú nesprávne.
Ďalším svojim spôsobom atypickým komponentom, ktorý si našiel svoje miesto v notebooku, je batéria. V tomto prípade našťastie v pozitívnom slova zmysle. Po dobu jednej hodiny je schopná nasýtiť požiadavky na výkon na úrovni 100 W, a to veru zvykom nebýva. Oproti bežným cca. 60 Wh je to vcelku skok. Že nameraná výdrž rozhodne nebude malá, je hádam každému jasné už teraz. Takto kapacitná batéria samozrejme nie je najmenšia – tiahne sa pod trackpadom od jedného okraja notebooku až do troch štvrtín celej jeho šírky k okraju druhému a váži celého pol kilogramu!
Píslušenstvo a software
Tou úplne najväčšou zmenou pre osoby prechádzajúce na počítače Apple bude operačný systém (nováčikom to môže byť jedno, zmätení budú tak či tak ;)). Oproti Windowsu ponúka OS X kompetne nový zážitok. Nie je to samozrejme len iným užívateľským rozhraním. Ide tiež o celkovú filozofiu ovládania systému a usporiadania jednotlivých jeho častí. Čo sa toho usporiadania týka, omnoho bližšie ako k Windowsu má k linuxovým distribúciám. A ovládanie, to je iné najmä vďaka trackpadu. Je podstatne pohodlnejší a lepší ako ľubovoľný touchpad, s ktorým ste kedy prišli do kontaktu na klasických notebookoch.
S Mac OS X sa vám do rúk dostane nielen operačný systém, ale i kompletná softwarová výbava. Prehliadač obrázkov, videoprehrávač, kancelársky balík, nástroj na zálohovanie.. Všetko, čo si len viete predstaviť. Väčšina toho je navyše nejakým spôsobom napojená na sociálne siete, pre čo najväčšie užívateľské pohodlie. Opisovať jednotlivé aplikácie či samotný Mac OS X by vydalo aj na celý článok a tiež to nie je predmetom recenzie, takže sa im viac ani venovať nebudem. Kto bude chcieť, výborným zdrojom informácií je napr. oficiálna stránka Apple.
Jeden software mi ale nedá nespomenúť. Ide o nástroj BootCamp, vďaka ktorému môžete popri OS X na váš Mac nainštalovať aj iné operačné systémy. Nie je žiadny problém na jednom Macu prevádzkovať OS X, Windows a Linux. V prostretí natívneho operačného systému jednoducho vyhradíte z vami zvolenej partície určitú oblasť pre alternatívny systém, reštartujete počítač a nainštalujete ho tam. K môjmu Macu som špeciálne pre tento účel okrem inštalačného média s Mac OS X obdžal i médium s ovládačmi pre Windows. Po ich inštalácii sa popri potrebných driveroch do systému zavedie aj ovládací panel, z ktorého budete niektoré vlastnosti hardwaru môcť kontrolovať. Možnosti sú ale obmedzejšie oproti tomu, čo ponúka OS X.
K počítaču ďalej dostanete pribalený aj papierový manuál a handričku na čistenie displeja.
Konfigurácia notebooku je asi tým prvým, po čom zákazník pozerá. Výkonný procesor, veľa pamäte, diskrétna grafická karta - toto všetko, samozrejme za čo najpriaznivejšiu cenu, sú tie najlepšie lákadlá. Nie každý si však na základe komponentov dokáže urobiť aspoň približnú predstavu o výkone či o spotrebe mobilného zariadenia, a presne to je moment, keď na rad prichádzajú testy. Pri testovaní sa zameriavame prevažne na aplikačný výkon, výkon v hrách a na spotrebu. Výkon v umelých záťažových testoch nie je dôležitý, venovaná im preto bude minimálna pozornosť.
Metodika testovania
Rôzne súčasti počítača sú merané v rôznych oblastiach. Procesor je preverovaný najmä v aplikačných testoch, umelému zaťažovaniu kvôli jeho výpovednej hodnote nevenujeme pozornosť. Situácia sa pri pokuse o zmeranie výkonu pamäťových modulov a pevného disku mierne komplikuje (je obtiažnejšie merať ich reálny prínos k výkonu), merané sú preto predovšetkým ich prenosové rýchlosti a latencie. Prejdime si ale všetko pekne po poriadku.
Aplikačný výkon je meraný v programoch PCMark05 a PCMark Vantage, ktoré dokážu rovnomerne zaťažiť CPU, pamäť aj pevný disk a svojím súborom testov (práca s fotografiami, zvukom, videom, (de)kompresia a šifrovanie súborov a pod.) reálne odrážajú výkon počítača pri každodennom nasadení. Na rozdiel od staršej verzie PCMark05, ktorá ponúka štyri rôzne sady testov, Vantage vie počítač otestovať až vo ôsmich kategóriách, a podáva tak presnejší obraz o výkone. Žiaľ, funguje len pod operačným systémom Windows Vista a novším. Majiteľom starších OS zostáva zapovedaný.
Ďalšie z aplikačných testov sú už špecializované na jednu konkrétnu činnosť. Zameriavame sa samozrejme len na také, ktoré búdu v globále robiť užívatelia najčastejšie. Sú to konverzia videa do rôznych formátov, práca so zvukom, kompresia súborov, práca v grafickom editore a hranie. Nezabudlo sa ani na osoby, ktoré budú na počítači modelovať.
Testy videa spočívajú v prevode videa v programe Super ©. Prevádza sa HD trailer na film Harry Potter and the Order of Phoenix s rozlíšením 1080p do formátu H.264 s rozlíšením 720p a MP3 stereozvukom s dátovým tokom 160kB/s.
Procesor ďalej zaťažujeme komprimáciou v archivátore 7-zip (verzia 4.6.5). Pakujeme adresáre nainštalovaných benchmarkov PCMark05 / Vantage a 3DMark06 / Vantage, ktorých spoločná veľkosť je 2,69 GB v 314 súboroch. Zabalený archív je následne rozbalený. Pri archivovaní sú všetky nastavenia ponechané na default, jedine kompresná metóda je zmenená na BZip2, aby program dokázal využiť aj viac ako dve procesorové jadrá (nechávajúc tak priestor na škálovanie pre štvor-, a v budúcnosti aj viacjadrové procesory). V minulosti bolo testované s nastaveným LZMA, preto sú kvôli odlíšeniu výkony v BZip uvádzané v tvare „názov_notebooku – Bzip“.
V grafickom editore Adobe Photoshop CS4 boli robené testy za pomoci sady skriptov zo stránky DriverHeaven. Spolu ide o asi tucet rôznych efektov, ktoré sú postupne jeden za druhým aplikované na obrázok v rozlíšení 7000x5443 (pre CS3 je to 5610x3740), tiež pochádzajúci zo spomínanej stránky. Tento test prevádzkujú aj weby ako napr. madshrimps.be alebo hardocp.com, takže nie je problém výsledky voľne porovnávať. Ako sa nám výsledky budú zbierať, staršiu verziu CS3 budeme z výsledkov vypúštať až kým sa stratí úplne.
Poslednými testami aplikačného výkonu sú nástroje Cinebench R10 a R11.5. Nejde len o obyčajný syntetický benchmark, ale o program založený na profesionálnom 3D animačnom software CINEMA 4D od spoločnosti Maxon. Schopnosti výpočtových častí počítača preveruje v dvoch testoch. Prvým je softwarové renderovanie fotorealistického obrázku z priloženého súboru obsahujúceho 3D dáta. Tento test najprv beží len na jednom procesorovom jadre. Ak má procesor jadier viac, resp. ak má počítač viac procesorov, prebehne tento test ešte raz, tentokrát už ale využije plnú výpočtovú kapacitu CPU. Druhým testom je vykresľovanie scény cez rozhranie OpenGL, kde sú preverené schopnosti grafickej karty v rozhraní OpenGL.
Pamäťovým modulom najprv pridelí skóre PCMark05 a potom zmeriame ich priepustnosť a latencie v programe Everest Ultimate 5. Podobným spôsobom je preskúšaný aj pevný disk. Necháme prebehnúť testy v PCMark05, za ktorým nasleduje HDTach, kde odmeriame rýchlosť čítania, zápisu a seek time (čas potrebný na presunutie hlavy z predchádzajúcej pozície na novú). Napokon je zmeraný výkon disku nástrojom HDTune (do istej miery je závislý aj ná výkone procesora, avšak celkom dobre odzkadlí ako sa disk reálne pri prevádzke chová).
Grafická karta je preverovaná vo všeobecne známych benchmarkoch 3DMark06 a 3DMark Vantage a v niekoľkých hrách.
Záťaž počítača pri bežnej práci je meraná softwarom ZiffDavis BatteryMark 2004. Nechá sa zbehnúť Life Test, ktorý systém v určitých intervaloch zaťažuje úlohami ako napr. práca v kancelárskom balíku, zápis na disk a ďalšie, simulujúc tak zaťaženie počítača pri bežnom nasadení. Výdrže pri prehrávaní videa, či už bežného alebo HD, je meraná za sledovania v programe Media Player Classic Home Cinema so zapnutou hardwarovou akceleráciou prehrávania. V prípade bežného videa ide o DVD filmu The Fountain prehrávaného z optickej mechaniky. HD video je zastúpené trailerom na film Harry Potter and the Order of Phoenix v rozlíšení 1080p, bežiacom v slučke.
Všetky testy prebiehajú s nastavením režimu spotreby na maximálny výkon s notebookom zapojeným do siete (s výnimkou merania spotreby, kedy notebook beží len na batériu). Keď je notebook napájaný z batérie, jas displeja je nastavený na 70%. Hlasitosť je vo všetkých prípadoch nastavená na 50%.
Ak je to možné, Wi-Fi adaptér je vždy zapnutý. Ak notebook disponuje BlueToothom, bude vypnutý. Spotreba pri bežnej práci a pri prehrávaní videa sa meria s nastaveným úsporným režimom. Na režim maximálneho výkonu beží notebook pri prehrávaní HD videa a hraní hry (simuluje slučka Canyon Flight v 3DMark06).
Testy procesora
K štandardným testom tento raz pridávam aj výsledok z Mac OS X-ového benchmarku XBench.
Testy operačnej pamäte
Testy grafickej karty
Testy pevného disku
Chladenie a spotreba
Teploty sa v pokoji pohybovali na bezpečných hodnotách. I keď možno boli o čosi vyššie ako obvykle, ale stále v poriadku. MacBooky Pro majú chladenie vyriešené spôsobom, aby boli čo možno najtichšie. To znamená, že ventilátory krútia na tak nízkych otáčkach ako to len ide, a to aj za cenu vyšších teplôt. K zníženej hlučnosti ale značne dopomáhajú aj veľmi tiché ventilátory. Všimnite si však, kam až teploty vyskočia pri záťaži. Dosť vysoko, čo poviete? A zahrievajú sa nielen komponenty, ale i celý notebook. A to pomerne rýchlo – nezabúdajte, že telo je z hliníku. Po skončení záťaže je ale teplo odvedené a behom 5 minút si môžete užívať opäť raz pokoj a chlad. Subjektívne najviac trpí ľavá časť a stred. Vpravo sú teploty o čosi miernejšie.
Výdrž na batériu je vzhľadom na konfiguráciu viac než dobrá. Najväčšiu zásluhu na tom bude mať veľká 95-Wh batéria, no istú dávku šetrenia bude mať na svedomí aj manažment napájania. Pri kancelárskej práci vo Windows vydržíte bez napájania až takmer 5 hodín, čo je myslím viac než slušné. V prostredí Mac OS X, kde sa navyše dedikovaná grafická karta vypína úplne a činnosť prenechá svojej kolegyni integrovanej v CPU, výdrž sa vyšplhala ešte o 2 hodiny vyššie! Technológia Nvidia Optimus rozhodne má svoje využitie, a je len škoda, že ju v praxi nasadzovanú nevidíme častejšie. Pri hraní hier výdrž samozrejme už nie je tak slnečná, procesor i grafická karta pracujú na plný výkon, a pohybuje sa na viac-menej štandardných dvoch hodinách.
Záver
Dostali sme sa k záverečnej časti článku, kde si pekne zhrnieme doteraz nadobudnuté informácie. Ako obvykle, zameriam sa na pozitíva i negatíva, tými lepšími správami začnúc.
Vlastnosťou, ktorou MacBook Pro vyniká najviac, je prvotriedna kvalita spracovania. Jej úroveň je tak vysoká, že sa s ňou sotva ktorý konkurenčný produkt môže porovnávať. Celohliníkové celistvé telo tvrdo odolá prakticky akejkoľvek okrem prehnanej forme zaobchádzania, nevŕzga a neprehýba sa. Ak ku spracovaniu zahrniem ešte aj výborný touchpad (TrackPad), podarenú klávesnicu s dobre zvládnutým podsvietením a skvelý displej s vysokým rozlíšením, rozhodne nepochybím. Ďalším pozitívom je hlučnosť. Ak počítač práve využívate len na surfovanie po internete, prípadne sa venujete kancelárskej činnosti, chladenie je perfektné a nepočuteľné. V neposlednom rade, ak si odmyslíme pevný disk, je to tiež vysoký výkon, ktorý určite nie je na zahodenie.
Pre spotrebu si vyhradzujem zvláštny odstavec. MacBook Pro disponuje ako integrovanou, tak i dedikovanou grafickou kartou a prepína medzi nimi podľa potreby. Má to však jeden háčik. Daná vlastnosť funguje len v prostredí Mac OSX, pričom vo Windows beží neustále výkonnejšia, avšak aj energeticky nespratnejšia dedikovaná grafika. Vo výsleku má Mac už vo Windowse spotrebu veľmi dobrú, keď v pokoji vydržal pracovať až šesť hodín. No až v prostredí MacOSX ukazuje svoje skutočné schopnosti a nerobí mu problém ataktovať hranicu 8 hodín! Vďačí za to veľkej takmeer 100-Wh batérii a použitiu len integrovanej grafickej karty, keď vysoký výkon netreba.
Toľko teda slová chvály, na rad prichádza hana. Prechádzajúci odstavec som začal spracovaním a možno trochu paradoxne, začnem ho ním opäť. Telo notebooku je síce nevŕzgavé, pevné, nelesklé a tak ďalej, lenže je tiež celohliníkové. Kým pri malej záťaži je notebook vďaka kovovému charakteru materiálu chladný, pri väčšej záťaži, napriek tomu, že roztočí ventilátory na vysoké otáčky, ukáže svoje teplovodivé vlastnosti. Dlhodobejšia záťaž potom spôsobí výraznejšie zahrievanie ľavej časti notebooku, kde sa nachádzajú komponenty ako procesor či grafická karta. A to ešte nehovorím o hlučnosti, ktorá je v tých momentoch pomerne vysoká.
Prejdime na hardware – výkon pevného disku je jednoducho mrzutý a zaraďuje sa kamsi do podpriemeru. Prečo notebook aspoň pre systémovú partíciu v Apple nevybavili Solid State diskom, alebo aspoň výkonným pevným diskom, mi je záhadou. Rovnaká otázka mi napadá v súvislosti s absenciou BluRay optickej mechaniky – v Apple podporujú stále ešte len DVD nosiče a nezdá sa, že s tých chcú čosi v blízkej budúcnosti robiť. Škoda. A to najhoršie nakoniec – cena. Pýtať vyše 2000€ za notebook, i keď kvalitný a výkonný, mi príde trochu scestné.. Najmä keď na trhu nájdeme nejeden notebook, ktorý napriek podstatne nižšej nadobúdacej hodnote ako celok dokáže Macu nielen konkurovať, ale ho aj prekonať (ako vždy, záleží na osobných preferenciách). Tento fakt zamrzí o to viac, keď zistíte, že keby ste Mac kupovali za morom, vyšiel by vás rádovo lacnejšie.
V každom prípade je MacBook Pro výborný notebook, ktorý síce má svoje muchy (veď ktorý by nemal, však?), no môžem ho odporučiť každému profesionálovi, ktorý naň má. Za svoje peniaze dostanete prvotriednu kvalitu, výkon, vysokú výdrž pri práci z batérie a napr. i taký bonus ako možnosť pracovať so všetkými hlavnými platformami (Windows, Linux, Max OSX). Ak ste fanúšikom ovocia, tento model bude pre vás zvlášť chutné sústo. Ak vám to je jedno, prípadne Mac OS X k životu nepotrebujete, radšej sa poohliadnite inam. Ušteríte veľké peniaze za „vákuum“.
Za zapožičanie notebooku MacBook Pro ďakujeme slovenskému zastúpeniu spoločnosti Apple.
Endy
Syny
Miroslav Jurčík
bledos
Richard_12
Ján Kurej
Syny
Ján Kurej
Syny
siddhi
siddhi
Syny
Syny
siddhi
Jarko
commodore64
siddhi
Ján Kurej
Syny
Syny
Ján Kurej
Syny
commodore64
LoPiO
m@R3k
Makro
pichta
erteplak
seopropaset83