Sonda Curiosity zistila, že červená planéta spĺňa jednu z požiadaviek pobytu človeka na jej povrchu.
Merania sondy Curiosity, ktorá aktuálne pôsobí na povrchu planéty Mars, ukázali, že miera radiácie je prijateľná pre človeka. Astronauti, ktorí by pristáli na povrchu, by boli vystavený približne rovnakej dávke kozmického žiarenia, ako na vesmírnej stanici ISS. Mars tak spĺňa jednu z nevyhnutných požiadaviek bezpečného pobytu ľudí.
Na tlačovej konferencii to oznámil Don Hassler, ktorý je zodpovedný za analýzu dát z detektora RAD (Radiation Assessment Detector). „Zistili sme, že atmosféra Marsu sa v podstate správa ako štít pre radiáciu na povrchu.“ „Astronauti môžu žiť v takomto prostredí.“
Počas dňa sa úroveň dopadajúceho žiarenia mení, čo je spôsobené zmenou hrúbky atmosféry jej ohrievaním a následným ochladzovaním. V stave s maximálnou hrúbkou bol zaznamenaný pokles intenzity žiarenia o 3% až 5%.
Ide o vôbec prvé meranie kozmického žiarenia na povrchu inej planéty. Udialo sa tak približne sto rokov od objavenia kozmického žiarenia na Zemi pomocou meraní na balóne rakúskym fyzikom Victorom Hessom.
Mars, ktorý v minulosti stratil svoje magnetické pole, má len veľmi tenkú a riedku atmosféru, pozostávajúcu z 95% z oxidu uhličitého. Postupom času o ňu prišiel kvôli absencii prirodzeného magnetického štítu okolo planéty, pričom „zlodejom“ plynov bol slnečný vietor.
Dôležitým faktorom nie je však len radiácia na povrchu. Kozmickému žiareniu by boli totiž vystavení astronauti aj počas cesty od Zeme k Marsu. Tam by dostali približne dvojnásobnú dávku žiarenia ako na povrchu nášho suseda.
Zdroj: CNET
Frosty
Pjetro_de
Timeshifter
Pjetro_de