Falcon 1 a úsvit privátneho kozmického priemyslu

Pred pár hodinami sa odohrala udalosť, ktorá pravdepodobne bude raz históriou vnímaná ako jeden z dôležitých krokov pri rozvoji privátneho kozmického priemyslu. Ak vás zaujíma príbeh kozmického Ryanairu, príbeh o možnom urýchlení nášho prenikania do kozmu, tak čítate správne riadky. Spomenieme aj prvý kozmický hotel, či to kde a za koľko si môžete kúpiť letenku na Mesiac. Falcon 1 pred pár hodinami úspešne odštartoval, prečo je to dôležité, čo tomu predchádzalo a čo bude nasledovať sa dozviete v nasledujúcom texte.

Príbeh, od internetového biznisu do vesmíru

Disclaimer: Nie že by sa na týchto stránkach nemohol objaviť článok s tématikou kozmických letov, to nie, veď napokon veľkú časť našich čitateľov táto oblasť zaujíma. Tentoraz je tu však aj spojitosť s IT oblasťou a najmä s internetom a tak tento článok vidíme ako vhodný úvod možnej série článkov rozširujúcich obsahové zameranie www.pc.sk.

Príbeh, od internetového biznisu do vesmíru

Celý príbeh začal pred 38 rokmi v Južnej Afrike, kde sa kanadskej modelke a juhoafrickému inžinierovi narodil syn Elon. Od otca pochytil vzťah k počítačom a vlastne k technológiam všeobecne. Nikoho preto asi neprekvapí, že chlapec sa pomerne skoro stretol s počítačmi. Ako 10 ročný sa začal na svojom prvom počítači učiť programovať, a keď mal 12 rokov predal svoj prvý komerčný softvér, počítačovú hru Blaster. Po skončení gymnázia odchádza z domu a emigruje z Južnej Afriky do Kanady, kde sa prihlási na Queen's University, a žije z menej než jedného dolára na deň, privyrábajúc si prácami na čiastočný úväzok. V tejto situácii len ťažko dokáže uniesť poplatky za štúdium, no po získaní štipendia na Wharton School na Pensylvánskej Univerzite, už musí pokrývať prácou len bežné životné náklady. Na Pensylvánskej Univerzite potom získava svoj prvý bakalársky titul z ekonomiky, ktorý dopĺňa ďalším z fyziky nasledujúci rok. Pri spätnom pohľade konštatuje, že práve v tom období si ujasnil tri hlavné oblasti svojho záujmu, internet, čistú energiu a vesmír.

V roku 1995 nastupuje na magisterské štúdium fyziky na Stanforde, z ktorého odchádza po dvoch dňoch, aby spolu so svojim mladším bratom spoločnosť Zip2. Zip2 bola jednou z prvých internetových spoločností zaoberajúcich sa správou obsahu. Zip2 vytvorila a spravovala napríklad stránku prestížneho denníka New York Times. Zip2 ako prvá priniesla mapy s možnosťou vyhľadávania trás medzi dvoma lokáciami, či ako jedna z prvých vybudovala online databázu reštaurácií, mestských sprievodcov a firiem v Spojených Štátoch. V roku 1999 kupuje Zip2 počítačový gigant Compaq za 307 miliónov dolárov. V tej dobe vlastnil Elon Musk spolu s bratom približne 12 percent jej akcií.
 

V tom istom roku zakladá spoločnosť X.com zameranú na online finančné služby. Po roku sa X.com zlučuje so spoločnosťou Confinity, zameriavajúcou sa na platby pomocou Palm Pilot handheldov. Confinity tieto služby poskytovala cez svoju doménu PayPal. Po zlúčení obe spoločnosti vytvorili platobný systém, ktorý sa začal rýchlo rozširovať a stal sa mimoriadne populárnym napríklad na aukciách eBay. eBay sa pokúšal zaviesť svoj vlastný platobný systém Billpoint, založený na systéme rovnomennej spoločnosti, ktorú kúpil v máji 1999 ešte pred vznikom PayPal-u. Avšak PayPal napredoval omnoho rýchlejšie, bol celkovo omnoho úspešnejší a ako prvý dotcom po 11. septembri 2001 zverejnil verejnú ponuku na predaj akcií na trhu NASDAQ. Emisia obsahovala 5.4 milióna akcií s cenou 13 dolárov za jednu akciu. Sedem mesiacov na to, v októbri 2002, eBay kupuje PayPal za 1.5 miliardy dolárov. V tej dobe už 50 percent obchodov na eBay-i prebiehalo cez PayPal. Pred predajom vlastnil Elon Musk 11.7% akcií PayPal-u.

Poviete si, príbehov internetových milionárov je veľa. Takých, ktorí dosiahli úspech s viacerými projektami je tiež viacero (napr. Niklas Zennström). Pravda, no to zaujímavejšie ešte len nasleduje.
 

Elon Musk pri štvrtom štarte Falconu 1. Credit: SpaceX

Elon Musk založil svoju tretiu spoločnosť pár mesiacov predtým, než bol PayPal predaný spoločnosti eBay. V júni 2002 zakladá Space Exploration Technologies (SpaceX). To, o čom SpaceX bude sa však zrodilo približne už rok predtým.
Ak máte toľko peňazí a snahu meniť veci k lepšiemu, môžete sa pustiť do vecí, ktoré vyzerajú na prvý pohľad mimoriadne ambiciózne. A tak v roku 2001 Elon Musk prichádza s projektom Oázy na Marse, ako "pozitívnym, konštruktívnym, inšpirujúcim cieľom" schopným "zjednotiť ľudstvo v kritickom čase". Cieľom projektu bolo, ako príznačne hovorí jeho názov, vybudovanie malého experimentálneho skleníka, miniatúrnej oázy na Marse. Táto mala preveriť možnosti pestovať rôzne plodiny v Marťanskej pôde. Najväčším problémom projektu sa ukázala cena samotného štartu misie. Cena nosiča schopného dopraviť náklad na Mars prevyšuje 20 miliónov dolárov, ktoré plánoval Musk vložiť do projektu. Napríklad štart vhodnej rakety U.S. Delta II stojí 60 miliónov dolárov. Projekt Oázy na Marse týmto padol. A od úvahy, že ak chceme byť skutočne civilizáciou, ktorá expanduje do vesmíru, tak musíme najskôr znížiť ceny za dopravu materiálu mimo Zeme bol už len krôčik k založeniu spoločnosti, ktorá má toto za cieľ.

Ceny za vynesenie jedného kilogramu materiálu na obežnú dráhu Zeme či mimo nej sa radikálne neznižovala ako sa predpokladalo pred pár desaťročiami. Projekt amerických raketoplánov je dobrým príkladom ako plánované znižovanie ceny za prieskum vesmíru skončilo neúspechom. Úvaha Elona Muska, že veľká časť nákladov kozmických agentúr je tvorená byrokraciou a nákladmi, ktoré sa dajú redukovať, viedla k plánu znížiť cenu za jeden štart nosiča na desatinu súčasných nákladov. Tak prichádza na rad založenie spoločnosti SpaceX. Otázkou bolo, či vstúpi do tohto biznisu sám, len s jeho peniazmi, alebo nájde ďalších investorov. S jeho históriou by našiel investorov pre biznis plán v akejkoľvek oblasti, ako však zistil, okrem jedinej, okrem rakiet. Prvé roky existencie spoločnosti skutočne investoval len sám a minul 100 miliónov dolárov. Až v lete roku 2008 zainvestovala spoločnosť The Founders Fund do SpaceX ďalších 20 miliónov dolárov. Spoločnosť rástla z malej skupinky zamestnancov na 160 zamestnancov v novembri 2005, zrýchľujúc rast na 500 zamestnancov v júli 2008 a ešte rýchlejšie na súčasných viac než 800.
 

Web SpaceX. Credit: SpaceX

V rámci svojho biznis plánu prišla SpaceX s koncepciou dvoch nosičov a jednej kozmickej lode. Ľahkého nosiča s kapacitou vyniesť pár sto kilogramov na nízku orbitu pomenovaného Falcon 1, ťažkého nosiča Falcon 9 a kozmickej lode Dragon. Presnejšie, plánovaný bol aj medzistupeň medzi Falconom 1 a 9, Falcon 5, ale jeho vývoj bol zrušený s cieľom sústrediť kapacity na vývoj Falconu 9.

Ešte než sa pozrieme ako sa spoločnosti darilo ekonomicky a aký úspešný sa ukazuje jej "low cost" model kozmického biznisu, pozrime sa aká bola a aká má byť cesta k jej flotile.