Interview: O legalite a nelegalite sťahovania a veciach súvisiacich

Ako je to s legalitou sťahovania po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ minulý týždeň? Prečo platíme takzvanú "Kňažkovu daň"? A odpovede na ďalšie aktuálne otázky vám prinášame v rozhovore s Mgr. Richardom Bednárikom z Centra pre autorské práva.

pc.sk: Môžete našim čitateľom priblížiť rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z minulého štvrtka (10.4.2014) vo veci ACI Adam BV a i. proti Stichting de Thuiskopie a Stichting Onderhandelingen Thuiskopie vergoeding?

Richard Bednarik: Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) vo svojom rozhodnutí poskytol výklad európskej smernice 2001/29/ES. Táto smernica obsahuje prípady obmedzení autorského práva, ktoré môžu členské štáty EÚ zaviesť vo svojich národných poriadkoch. V praxi ide o situácie, kedy sa na použitie autorského diela nevyžaduje súhlas autora. Jedným z nich je aj vyhotovenie rozmnoženiny pre osobnú potrebu. Ak však členský štát takúto výnimku zavedie vo svojom národnom právnom poriadku, musí zabezpečiť, že autor dostane tzv. „fair compensation“, teda náhradu za to, že si niekto vyhotovil rozmnoženinu jeho diela bez jeho súhlasu. Na Slovensku je uplatňovaný inštitút náhrady odmien, ktoré sú platené z ceny niektorých zariadení a nosičov.

Vyhotovenie rozmnoženiny umožňuje autorský zákon za splnenia dvoch podmienok, a to na osobný účel a na nekomerčné použitie. Zákon teda priamo neodlišuje odkiaľ sa dielo „stiahlo“, ale vymedzuje účel vytvorenia rozmnoženiny. V praxi sú rozšírené dva názory na aplikáciu tohto ustanovenia, t.j. podľa názorov skupiny odborníkov stiahnuť film bolo možné aj z nelegálneho zdroja za splnenia podmienok osobného použitia na nekomerčný účel.

Vyššie uvedený problém legality zdroja nám vyriešil SDEÚ, ktorý rozhodoval o tom, či ustanovenia smernice bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nerozlišuje medzi legalitou zdroja, z ktorého si napr. nejaký film stiahnete. SDEÚ rozhodol, že nemožno tolerovať vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nerozlišuje povahu zdroja a vyhotovenie rozmnoženiny pre osobnú potrebu na nekomerčný účel je v súlade so smernicou iba v prípade ak bolo zrealizované zo zdroja legálneho. Keď si to dáme do ľudskej reči, stiahnuť pesničku pre osobnú potrebu si môžete iba pokiaľ zdroj, z ktorého sťahujete je legálny. Problematickým zostáva posudzovanie legality, ktorú má vykonať samotný používateľ, kde pri množstve dostupných služieb nemusí byť odpoveď na túto otázku úplne jednoznačná.

Len pre upozornenie uvádzam, že rozhodnutie sa netýka používania torrentových služieb, kde okrem stiahnutia dochádza aj k šíreniu obsahu, čiže používanie týchto služieb pri chránenom obsahu vždy porušuje autorský zákon.


pc.sk: Aké následné právne kroky teraz toto rozhodnutie na slovenskej strane vyžaduje? Bude sa meniť či dopĺňať zákon, bude niečo schvaľovať parlament, alebo je aplikácia rozhodnutia okamžitý a automatický proces?

Richard Bednarik: Aktuálne platný a účinný autorský zákon sa na základe tohto rozhodnutia pravdepodobne meniť nebude. Rozhodnutie by malo byť zohľadňované pri výklade autorského zákona, ktorý umožňuje vyhotovovanie rozmnoženiny pre osobnú potrebu a pri určovaní výšky náhrad odmien.

V súčasnosti prebiehajú aj práce na príprave nového autorského zákona, kde by uvedené rozhodnutie už mohlo byť zohľadnené. Uvidíme v ďalšej fáze prípravy do akej miery budú zmeny prijaté. Radikálnym riešením by bolo zrušenie náhrady odmien vo forme, ktorú máme teraz a vytvorenie pozmeneného modelu riešenia situácie.


pc.sk: V tejto súvislosti by sme sa radi opýtali na tzv. "Kňažkovu daň". Prečo vznikla, aký je jej účel a v akej forme v súčasnosti platí?

Richard Bednarik: Knažkovou daňou bývajú označované práve náhrady odmien za vyhotovenie rozmnoženín pre osobnú potrebu. Tie boli súčasťou autorského zákona už v roku 1997 aj keď presnejšia špecifikácia bola až súčasťou novely z roku 2000. V novom autorskom zákone zostal tento inštitút upravený obdobným spôsobom a zásadne sa v priebehu rokov ani nemenil.

Do nového autorského zákona boli v tejto veci prevzaté princípy stanovené EÚ smernicou, kde jedným z dovolených spôsobov obmedzenia autorského práva je vyhotovenie rozmnoženiny pre osobnú potrebu. Podmienkou je tzv. „fair compensation“ za uvedené konanie, pričom na Slovensku je táto kompenzácia premietnutá v inštitúte náhrady odmien.

Účelom náhrad odmien je jednoducho povedané kompenzácia legitímneho a legálneho využitia zákonnej licencie na vyhotovenie rozmnoženín pre osobnú potrebu ako je napálenie zakúpeného hudobného CD, prípadne filmu. Samotná výška náhrady odmien vychádza z §24 autorského zákona, kde sú určené kategórie zariadení umožňujúce vyhotovenie rozmnoženiny (napr. DVD, osobný počítač, atď.) a %, ktoré je potrebné uhradiť z ceny daného zariadenia. Napr. pri osobnom počítači to je 0,5% z dovoznej, resp. predajnej ceny, ktorú uhradí dovozca, prípadne predávajúci.
 

pc.sk: Majú takúto právnu úpravu aj v ostatných krajinách EU, alebo vo svete?

Richard Bednarik: Podobná právna úprava sa uplatňuje vo väčšine štátov EÚ, ktoré implementovali smernicu z roku 2001, aj keď nie vo všetkých je to spôsobom ako u nás.

Napr. v Španielsku boli náhrady odmien úplne zrušené a povinnosť hradiť „fair compensation,“ ktorú som spomínal vyššie prešla na Ministerstvo kultúry. V praxi teda išlo o presun povinnosti uhrádzať odmenu zo súkromných spoločností na štát.

pc.sk: Spýtame sa laicky. Nie je "Kňažkova daň" svojim spôsobom prezumpciou viny? Každý kto kupuje prázdne DVD či hard disk je v podstate považovaný za piráta/zlodeja.

Richard Bednarik: V prípade plošnej aplikácie na všetky zariadenia vymedzené zákonom (napr. všetky CD, DVD, harddisky, atď.) bez selekcie to tak naozaj môže vyznievať. Naviac máme aj rozhodnutia SDEÚ, ktoré sa zaoberajú výkladom náhrad odmien a ich súladu. Celý inštitút je budovaný na tom, že sa predpokladá použitie napr. DVD na kopírovanie obsahu chráneného autorským právom, čo v praxi vôbec nemusí byť pravda (napr. archivovanie dokumentov), pričom všetci spotrebitelia, ktorí si takýto tovar kúpia sa skladajú v rámci kúpnej ceny na zaplatenie tohto poplatku. Práve preto je dnes na zváženie, či majú tieto náhrady odmien ešte opodstatnenie.


pc.sk: Nebolo by vhodné takéto ustanovenie zrušiť?

Richard Bednarik: Jednou z možností je naozaj zrušenie aktuálneho systému náhrad odmien a nájdenie nového modelu, ktorý bude v súlade so smernicou, prispôsobený novému digitálnemu prostrediu, ktoré je založené na zdieľaní materiálu a bude zohľadňovať aktuálnu judikatúru SDEÚ (významný je napr. prípad Padawan, ktorý vylúčil platenie náhrad odmien zo zariadení určených na iný ako osobný účel). Navyše, ak je bežný spotrebiteľ povinný skúmať legalitu zdroja, aby bolo možné vyhotoviť rozmnoženiny pre osobnú potrebu v súlade s platným autorským zákonom, malo by sa to zohľadniť aj v systéme a výške odvádzaných náhrad.

Ďalšou možnosťou je napr. aktuálny model vo Veľkej Británii, ktorá nastavila výnimku vyhotovenia rozmnoženiny pre osobnú potrebu veľmi úzko a nezaviedla žiadny systém náhrady odmien. Vyhotovenie rozmnoženiny je možné v prípade legálneho získania obsahu, napr. kúpou alebo darovaním.

Trhové prostredie sa od roku 2000 výrazným spôsobom zmenilo a aktuálny systém náhrad odmien je potrebné adekvátne prispôsobiť. Dostupnosť streamovacích služieb bez potreby vyhotovenia permanentnej rozmnoženiny postupne vytláča klasické spôsoby kopírovania.

Do budúcna prínosným môže byť aj rozhodnutie sporu Copydan, kde by sme mali od SDEÚ dostať presnejšie odpovede na oprávnenosť náhrad odmien pri využívaní rozličných technických zariadení (napr. dostupnosť chráneného obsahu z licencovaných online shopov a náhrada odmeny pri zariadeniach umožňujúcich vyhotovenie rozmnoženiny).


pc.sk: Pozitívnym príspevkom k riešeniu situácie so sťahovaním by bol príchod streamingových služieb ako je napríklad Netflix na slovenský trh. Existujú právne problémy či prekážky, ktoré sťažujú príchod týchto služieb na slovenský trh?

Richard Bednarik: Vstup streamovacích služieb na slovenský trh je skôr vecou obchodného rozhodnutia prevádzkovateľa danej služby. Navyše, v niektorých štátoch EÚ je táto služba už aj dostupná, ide napr. o Veľkú Britániu, Írsko, Švédsko, Dánsko, Nórsko, Fínsko a Holandsko. Čiže záujem o poskytovanie tejto služby v EÚ tu je. Právnym problémom môžu byť existujúce zmluvy s veľkými distribučnými spoločnosťami, ktoré môžu byť viazané k poskytovaniu služieb na presne vymedzených územiach. Pokiaľ však ide o aktuálny slovenský autorský zákon, problém s príchodom týchto služieb nevidím.

pc.sk: Ďakujeme za rozhovor.