USB 3.0 porty pomaly ale isto dobývajú naše počítače, je čas vybaviť sa zariadeniami ktoré využijú desaťnásobné rýchlosti oproti starému štandardu.
Úvod, Softvér, Špecifikácie
Žiaden z dvojice najväčších dodávateľov procesorov a čipsetov pre osobné počítače síce zatiaľ USB 3.0 do svojich radičov nepridal, nezabránilo to však v stále rastúcom rozširovaní štandardu. Výrobcovia základných dosiek siahli v drvivej väčšine prípadov po prídavných čipoch od NEC (dnes Renesas), svoje riešenia však pridávajú do ponúk aj iní. Vďaka tomu by sa v priebehu pár mesiacov mali znížiť ceny za tieto radiče a USB 3.0 nájdeme neskôr aj na tých lacnejších modeloch základných dosiek. Je teda najvyšší čas poobzerať sa po zariadeniach, ktoré naplno vyťažia zo zvýšených prenosových rýchlostí – trojkové ú-es-béčko totiž má technicky kapacitu až 5Gbit/s, zatiaľ čo u USB 2.0 to je iba 0,48Gbit/s. Podľa špecifikácie je reálne dosiahnuť dátové toky okolo 3,2Gbit/s, alebo v preklade na megabajty – 400MB/s. Pre externé pevné disky bude výhodou aj maximálny dodávaný prúd, ktorý oproti USB 2.0 stúpol o 80% na 900mA.
Jednými z prvých USB 3.0 zariadení, s ktorými ste sa mohli na našich stránkach stretnúť boli externé boxy na pevné disky od spoločnosti Akasa (DuoDock, Noir). Práve toto je jedným z ideálnych použití nového štandardu, keďže rýchlosti diskov už dávno prekročili možnosti USB 2.0 a eS-ATA ani zďaleka nemá také rozšírenie aby sa dalo hovoriť o bežnej súčasti.
Postupne sa však objavujú aj tradičné „USB kľúče“ s rýchlym rozhraním. Jeden taký si predstavíme aj v tomto krátkom teste.
Od nemeckej spoločnosti Caseking.de sa mi do rúk dostal USB Flash disk značky Mach Xtreme zo série GX s kapacitou 16GB. Výrobca sa na svojej web stránke chváli použitím štvorkanálovej technológie pre rýchlosti až do 140MB/s pri čítaní, resp. 30MB/s pri zápise. Čo vlastne tieto štyri kanály znamenajú? V podstate sa to dá predstaviť ako malé SSD, s (podstatne) jednoduchším radičom. SSD dosahujú vysoké rýchlosti práve vďaka prístupu k dátovému úložisku cez viac kanálov, teda súčasne na viac NAND čipov. U pomalších USB 2.0 kľúčov viac kanálov nie je potrebných, možnosti rozhrania spoľahlivo vyťaží aj jednoduchší dizajn. Aby sa však mohli využiť možnosti USB 3.0, treba interne prepojiť radič cez viac kanálov.
MX-GX 16GB (presné označenie MXUB3MGX-16G) sa dodáva v klasickom papierovo plastovom obale. Po otvorení hneď upúta kovové vyhotovenie – snímateľná krytka aj samotné telo sú z ľahkého, kovového materiálu, pravdepodobne hliníka. Iba zakončenia sú z plastu. Kľúč je na bežné pomery trocha dlhší ako sme všetci navyknutý, je to zrejme daň za viac kanálov a teda aj viac čipov. Pre porovnanie fotografia s USB 2.0 kľúčom Kingston:
,
Po vsunutí do portu a rozpoznaní nového hardvéru si môžete skontrolovať dostupnú kapacitu. Tá je 14,6GB:
Tých obsadených 12,8MB je softvér dodávaný od výrobcu. Je tu jednak nástroj na formátovanie, obslužná aplikácia pre Turbo režim (o tom trocha neskôr) a tiež manuál v PDF formáte k aplikácii na formátovanie.
Samotný nástroj na formátovanie nie je až na možnosť prispôsobenia vzhľadu koláčového grafu obsadenej kapacity ničím zaujímavý. Plní jednoduchú funkciu, ktorú nájdeme aj v štandardnej výbave operačného systému. Myslím že ani nie je dôvod inštalovať.
Zaujímavejší je druhý nástroj TurboFlash, ktorý funguje ako obslužný. Malé plus za slovenskú lokalizáciu. Po spustení sa usídli v paneli vedľa systémových hodín (vpravo dole), vyvolať sa dá ale aj kliknutím na ikonu. Plní funkciu bezpečného odpojenia (rovnako ako systémové „Bezpečne odstrániť hardvér a vysunúť médiá“), ale aj prepína medzi režimom Normal a Turbo. Rozdiel medzi nimi bude myslím jasný z grafov nasledujúcich na ďalšej strane.
V nasledujúcej kapitole budú merania v Normal a Turbo móde označené. Porovnáme výkon s USB 2.0 Flash kľúčmi v bežnej palete testov.
bledos
nomisu