Ako sa chytá tieň Pluta na Zemi

Názov je presný. Je to podobné ako pri zatmení Slnka, keď tieň Mesiaca prechádza po povrchu Zeme. Tieň Pluta tiež môže pretnúť povrch Zeme, no odtienené svetlo nie je slnečné.

Na to aby prebehlo zatmenie je potrebné, aby sa medzi zdrojom svetla a Zemou nachádzal objekt, ktorý zatmenie vyvolá. Ak sa Mesiac nachádza priamo na spojnici medzi Zemou a Slnkom pozorujeme zatmenie Slnka. To samozrejme pri Plute nie je možné, Pluto nikdy neprejde spojnicou medzi Zemou a Slnkom. Ak je však zdrojom svetla hviezda, tak taká situácia nastať môže. Medzi pozorovanou hviezdou a Zemou prejde v určitý moment planéta Pluto. Vtedy tieň Pluta vo svetle pozorovanej hviezdy prejde povrchom Zeme.

Stáva sa to. No aby ste to pozorovali musíte byť v správny čas na správnom mieste. A mať samozrejme k dispozícii mašinériu na pozorovanie tejto udalosti. Presne takéto pozorovanie previedli NASA a DRL. Správnym miestom je južná pologuľa našej planéty. Správny čas nastal 30. júna ráno novozélandského času. Tieň Pluta sa pohyboval veľmi rýchlo. Cez celý disk Zeme prešiel rýchlosťou 85 tisíc kilometrov za hodinu za menej než pol hodinu približne 9 minút. Jediným pozemským observatóriom schopným byť v pravý moment presne v centre tieňa a realizovať pozorovanie neovplyvnené poveternostnými podmienkami je SOFIA.

SOFIA je najväčšie lietajúce observatórium na svete. Je vybavené 2.5 metrovým a 17 ton vážiacim infračerveným teleskopom umiestneným na palube modifikovaného Boeingu 747SP. SP zo Special Performance (Špeciálny Výkon) je najrýchlejšou a najvyššie lietajúcou verziou 747-čky. Ako hovorí rozlúštenie skratky SOFIA Stratospheric Observatory For Infrared Astronomy, teleskop prevádza pozorovania v infračervenej oblasti spektra zo stratosféry vo výške približne 12 kilometrov nad povrchom zeme. V tejto výške má SOFIA pod sebou 99,8 percenta vodných pár v atmosfére, ktoré sťažujú pozorovania v infračervenej oblasti. 

Credit: NASA/SOFIA/USRA/ASP/L. Proudfit

Cieľom pozorovania 30. júna bola atmosféra trpaslíčej planétky Pluto. Svetlo hviezdy ňou prešlo a vďaka tomu bolo jeho registráciou možné skúmať hustotu a štruktúru atmosféry Pluta. Vďaka presnému načasovaniu sa pozorovanie podarilo. Teleskopu sa podarilo zachytiť aj moment, keď Pluto úplne prekrylo pozorovanú hviezdu a planétka mala chvíľočku svetelný prstenec z hviezdneho svetla.

Pozorovanie prebehlo v unikátny moment. Približne dva týždne pred okamihom keď okolo Pluta preletí prvý prieskumník z našej planéty, sonda New Horizons. Tá sa priblíži k Plutu na vzdialenosť len 12500 kilometrov už nasledujúci týždeň 14. júla 2015. Celú udalosť budeme sledovať a prinesieme vám o nej podrobné spravodajstvo.

Zdroj: spacedaily.com, nasa.gov