Medzinárodný tím astronómov uskutočnil podrobné merania chemického zloženia 158 červených obrov v blízkej trpasličej galaxii Sagittarius. Štúdia prezentovaná na stránkach arXiv.org je doposiaľ najväčším a najkomplexnejším chemickým prieskumom tejto galaxie.
Galaxia Sagittarius bola objavená v roku 1994. Je to masívna, eliptická satelitná galaxia Mliečnej dráhy. V súčasnosti sa zlučuje s našou Galaxiou, čo má za následok vznik mohutných chvostov, ktoré môžeme nájsť v galaktickom halo. Podrobné štúdie tejto galaxie by preto mohli objasniť ako vzniklo halo Mliečnej dráhy. Vzhľadom na to, že sa nachádza v našej blízkosti (asi 88 000 svetelných rokov), hviezdy v jej jadre sú dobrým cieľom pre sprektroskopické pozorovania s vysokým rozlíšením pomocou pozemských teleskopov.
A tak tím vedený Stenom Hasselquistom z New Mexico State University nedávno uskutočnil podrobné pozorovania ako súčasť experimentu Apache Point Observatory Galactic Evolution Experiment (APOGEE). Jeho hlavným cieľom je študovať viac ako 100 000 červených obrov naprieč celou touto galaxiou. APOGEE využíva spektrograf infračerveného spektra s vysokým rozlíšením, aby jeho pozorovaniu nebránili mračná prachu. Vďaka tomu sa im podarilo zmerať zastúpenie 16 prvkov, konkrétne uhlíka, dusíka, kyslíka, sodíka, horčíka, hliníku, kremíka, draslíka, vápnika, vanadu, chrómu, mangánu, železa, kobaltu a niklu.
Tieto merania ukázali, že v porovnaní s ostatnými prvkami, obsahuje táto galaxia pomerne malé množstvo železa. To naznačuje, že hviezdy najnovšej generácie s metalicitou vyššou ako -0,8 sa vytvorili z plynu, ktorý bol oveľa menej poznačený vplyvom supernov typu II. Hviezdy s pomerom železa k vodíku vyšším ako -0,8, majú malý pomer všetkých ostatných prvkov vzhľadom k Mliečnej dráhe, čo naznačuje, že hviezdy z trpasličej galaxie Sagittarius boli vytvorené z plynu, ktorý bol menej obohatený supernovami typu II v porovnaní s hviezdami, ktoré vznikali v Mliečnej dráhe.
Zdroj: phys.org, arXiv.org
Pridať nový komentár