Existuje život plávajúci v oblakoch Venuše?

Pri hľadaní mimozemského života už vedci poobracali všetky druhy kameňov.

Napríklad Mars má geologické vlastnosti, ktoré naznačujú, že kedysi mal - a stále má - podpovrchovú tekutú vodu, takmer isto predpoklady potrebné pre život. Vedci sa zamerali na Saturnove mesiace Titan a Enceladus, ako aj Jupiterove mesiace Europu, Ganymeda a Callisto, ako na možné prístavy pre život v oceánoch pod ich ľadovými kôrami.

Teraz však vedci odprašujú starú myšlienku, ktorá sľubuje nové obzory pri hľadaní života za hranicami Zeme: oblaky Venuše.

V článku publikovanom online 30. marca 2018 v časopise Astrobiology, medzinárodný tím výskumníkov vedený planétnym vedcom Sanjayom Limayom z Space Science and Engineering Center na univerzite vo Wisconsin-Madisone načrtáva prípad atmosféry Venuše sko možného miesta pre mimozemský mikrobiálny život.

Kompozitný obraz planéty Venuše, zaznamenaný japonskou sondou Akatsuki. Oblaky Venuše môžu mať environmentálne podmienky vedúce k mikrobiálnemu životu. Obraz z AKATSUKI orbitera, posaveného Inštiútom Vesmíru a Astronautiky / JAPONSKO AEROSPACE EXPLORATOR AGENCY

"Venuša mala dostatok času na to, aby sa tam život vyvnul sám," vysvetľuje Limaye a poznamenáva, že niektoré modely naznačujú, že Venuša kedysi mala na svojom povrchu obývateľné podnebie s tekutou vodou počasaž 2 miliárd rokov dlhého obdobia. "Je to oveľa dlhšie, ako sa verí, že na Marse existoval život."

Na Zemi môžu byť pozemské mikroorganizmy - väčšinou baktérie - schopné preniknúť do atmosféry, kde ich našli nažive v nadmorských výškach až 41 kilometrov pri meraniach špeciálne vybavených balónov, hovorí spoluautor Davida J. Smith z Amesovho výskumného centra NASA.

Existuje tiež rastúci katalóg mikróbov, o ktorých je známe, že obývajú neuveriteľne neprívetivé prostredia na našej planéte, vrátane horúcich prameňov v Yellowstone, hlbokých oceánskych hydrotermálnych prameňov, toxických kalov znečistených oblastí a v kyslých jazerách po celom svete.

"Vieme, že na Zemi, môže život prežiť vo veľmi kyslých podmienkach, môže sa živiť oxidom uhličitým a produkovať kyselinu sírovú," hovorí Rakesh Mogul, profesor biochémie na Kalifornskej štátnej polytechnickej univerzite Pomona a spoluautor nového článku. Poznamenáva, že oblačná, vysoko reflexná a kyslá atmosféra Venuše pozostáva prevažne z oxidu uhličitého a vodných kvapôčok obsahujúcich kyselinu sírovú.

Myšlienka obývateľnosti oblakov Venuše bola prvý krát nastolená v roku 1967 známym biofyzikom Haroldom Morowitzom a známym astronómom Carlom Saganom. Desaťročia neskôr na túto myšlienku rozšírili planetárni vedci David Grinspoon, Mark Bullock a ich kolegovia.

Myšlienku, že atmosféra Venuše by mohla byť vhodným miestom pre život, podporila séria vesmírnych sond na planéte vypustená v rokoch 1962 až 1978. Sondy ukázali, že teplotné a tlakové podmienky v dolnej a strednej časti atmosféry Venuše - vo výškach medzi 40 a 60 km - nebránia mikrobiálnemu životu. Povrchové podmienky na planéte sú však ako je dobre známe nehostinné, pričom teploty na povrchu stúpajú nad 450 stupňov Celzia.

Limaye, ktorý vykonáva výskum ako vedec NASA, spolupracoval na misii Akatsuki v japonskej vesmírnej agentúre JAXA, obrátil svoju pozornosť k opätovnému preskúmaniu atmosféru planéty po náhodnom stretnutí na workshope učiteľov so spoluautorom článku Grzegorzom Słowikom z Poľská univerzity v Zielonej Góre. Slowik ho upozornil, že baktérie na Zemi majú podobné vlastnosti absorbovať svetlo ako neidentifikované častice, ktoré tvoria nevysvetlené tmavé škvrny pozorované v oblakoch Venuše. Spektroskopické pozorovania, najmä v ultrafialovej oblasti, ukazujú, že tmavé škvrny sú zložené z koncentrovanej kyseliny sírovej a iných neznámych častíc absorbujúcich svetlo.

Tieto tmavé škvrny boli záhadou, odkedy ich prvýkrát pozorovali pozemné teleskopy pred takmer sto rokmi, hovorí Limaye. Boli podrobnejšie študované sondami pri planéte.

"Venuša ukazuje niektoré epizodické tmavé, na síru bohaté škvrny so svetelnými kontrastmi až do úrovne 30-40 percent v ultrafialovej oblasti spektra, tlmené na dlhších vlnových dĺžkach. Tieto škrny pretrvávajú niekoľko dní, mení sa ich tvar a zdá sa, že ich kontrast závisí od ich veľkosti, "hovorí Limaye.

Častice, ktoré tvoria tmavé škvrny, majú takmer rovnaké rozmery ako niektoré baktérie na Zemi, hoci nástroje, ktoré skúmali vzorky atmosféry Venuše doteraz, nie sú schopné rozlišovať medzi materiálmi organickej a anorganickej povahy. Škvrny môžu byť niečím podobným rastúcim riasam, ktoré sa bežne vyskytujú v jazerách a oceánoch na Zemi, podľa Limayeho a Mogula - ibaže tieto by sa mali udržiavať v atmosfére Venuše.

Limaye, ktorý strávil celú svoju kariéru študovaním atmosféry planéty, bol ďalej inšpirovaný prehodnotiť myšlienku mikrobiálneho života v oblakoch Venuše návštevou Tso Kar, vysokohorského soľného jazera v severnej Indii, kde pozoroval prachový zvyšok síru-fixujúcich baktérii sústreďujúcich na rozkladajúcu sa trávu na okraji jazera, ktoré sa vznášali v atmosfére. Limaye však poznamenáva, že časť rovnice, ktorá nie je známa, je, kedy sa z Venuše odparila tekutá voda - rozsiahle lávové toky v posledných miliardách rokov pravdepodobne buď zničili alebo zakryli starú históriu planéty. V hľadaní mimozemského života, planetárne atmosféry, iné ako Zem, zostávajú prevažne nepreskúmané.

Jedna možnosť odberu vzoriek oblakov Venuše, hovorí Limaye, je na návrhárskej doske: VAMP alebo Venus Atmospheric Maneuverable Platform, plavidlo, ktoré letí ako lietadlo, ale pláva sa ako balón a môže zostať vo vrcholovej vrstve oblaku planéty až rok zhromažďujúc údaje a vzorky.

Venus Atmospheric Maneuverable Platform, alebo VAMP. Lietadlo, ktoré lieta ako lietadlo a pláva ako balón, môže pomôcť skúmať atmosféru Venuše, ktorá má teplotné a tlakové podmienky, ktoré nevylučujú možnosť mikroskopického života. Credit: NORTHROP GRUMMAN

Toto plavidlo by mohlao niesť nástroje ako Ramanovský Lidar, meteorologické a chemické snímače a spektrometre, hovorí Limaye. Mohol by tiež mať typ mikroskopu schopného identifikovať živé mikroorganizmy.

"Aby sme naozaj vedeli, musíme tam ísť a vziať si vzorky mrakov," hovorí Mogul. "Venuša by mohla byť novou vzrušujúcou kapitolou prieskumu astrobiológie."

Wisconsinký vedec a jeho kolegovia majú naďalej nádej, že takáto nová kapitola môže byť otvorená, pretože prebiehajú diskusie o možnej účasti NASA na misii Roscosmos Venera-D v Rusku, ktorá sa teraz plánovaná na koniec roka 2020. Aktuálne plány pre Veneru-D môžu zahŕňať orbiter, pozemnú stanicu a povrchovú stanicu NASA a manévrovateľné vzdušné plavidlo.

Autor tlačovej správy: Terry Devitt.

Zdroj: news.wisc.edu