Je to najväčšia hrobka aká bola na území Grécka doposiaľ nájdená. Archeológovia ju objavili v mohyle na severe Grécka v regióne Amfipolis. Pochádza z konca 4. storočia pred naším letopočtom, z obdobia Alexandra Veľkého.
Archeologické vykopávky hrobky už navštívil grécky premiér Antonis Samaras a médiá sa predbiehajú v špekuláciách komu hrobka patrila. Vchod do hrobky strážia dve mramorové sfingy bez hláv a krídel, v blízkosti ktorých sa našli fragmenty veľkého mramorového leva. To naznačuje, že hrobka bola v minulosti už viac krát vykopaná a ničená.
Zatiaľ sa nevie, pre koho bola hrobka postavená. Samaras sa po návšteve vykopávok pre média vyjadril, že objav hrobky je zjavne nesmierne dôležitý. Podľa vedúcej vykopávok Katerini Peristeri je hrobka unikátna a ide o objav globálneho významu. Hrobka pochádza z rokov 325 až 300 pred naším letopočtom. Alexander Veľký zomiera po návrate z Indie v Babylone v roku 323 pred Kr. a je pochovaný v Egypte. Jeho príbuzní, ako ukázali objavy zo 70. rokov minulého storočia, vrátane jeho otca Filipa II., boli tradične pochovávaní na kráľovskom pohrebisku neďaleko mesta Vergina. Ale niektorí jeho príbuzní na tomto pohrebisku hrobky nemajú.
Historik Andrew Chugg, autor knihy Pátranie po hrobke Alexandra Veľkého, v magazíne Greekreporter.com načrtáva teóriu pripisujúcú Amfipolskú hrobku kráľovnej. Tou mohla byť len matka Alexandra Veľkého Olympias alebo jeho manželka Roxana. Roxana spolu so synom Alexandra Veľkého, len 13 ročným Alexandrom IV bola zavraždená v roku 310 pred Kr. na príkaz Kassandrosa práve v Amfipolise. Olympias kapitulovala pred Kassandrosom po obliehaní mesta Pydna v roku 316 pred Kr. Následne bola popravená napriek sľubu pri kapitulácii, že sa tak nestane. Chugg uvažuje, že keďže sa po Pydne Kassandrosove vojská presunuli k Amfipolisu, možno sa tam presunuli aj s väznenou Olympias. Je možné, že Olympias tiež zomrela v Amfipolise.
Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať nepravdepodobné, že by Kassandros povolil postavenie tak veľkej a tým aj finančne nákladnej hrobky práve porazeným nepriateľom, historické príklady z tej doby hovoria opak. Chugg poukazuje na prípad samotného Alexandra Veľkého, ktorý po porážke Dareia nariadil previezť jeho telo do Persopolisu a usporiadať mu kráľovský pohreb.
Podľa archeologičky Dorothy Kingovej, je možné, že hrobka v Amfipolise bola pôvodne stavaná pre samotného Alexandra Veľkého. Alexandrovo telo bolo na ceste do Macedónie, keď ho Ptolemaios uniesol do Egypta. Zdá sa logické, že sa niekde v Macedónii stavala preň hrobka zodpovedajúca jeho významu. Táto v Amfipolise je skutočne veľká. Mohyla hrobky je obopnutá mramorovým múrom dlhým 497 metrov. V priemere má niečo cez 150 metrov. Geofyzikálne tímy skúmajúce nálezisko identifikovali vnútri obrovskej kruhovej mohyly tri hlavné sály hrobky. Pokiaľ sa hrobka postupne odkrýva, ešte stále je v hre možnosť, že nebola úplne vylúpená. Komu patrila, a či v nej niečo z pôvodného inventára ostalo, ukážu nasledujúce týždne.
Zdroj: greekreporter.com, dailymail.co.uk, news.com.au, phdiva.blogspot.it
Pridať nový komentár