Po prvý krát zachytený pohyb elektrónu vnútri molekuly

Nieco tu nesedi: http://sk.wikipedia.org/wiki/Planckova_d%C4%BA%C5%BEka ...posledny odstavec: "Tieto dva teoretické princípy implikujú fakt, že nie je možné určiť polohu presnejšie než je Planckova dĺžka (10^-35) a časový interval kratší, než je čas potrebný pre svetlo na prejdenie Planckovej dĺžky (t. j. Planckov čas). Pri kratších dĺžkach resp. časových intervaloch sú klasické predstavy o spojitom priestore a čase neplatné." Tak ako mohli namerat 10^-48 metra?

Na margo posl, vety - hej tak som to myslel, problemy s bezrozmernostou a teda nekonecnami riesi renormalizacia. Ved uz aj primitivny newtonov gravitacny vzorcek, resp. jeho analogia pre EM interakciu hovoria, ze ak sa dve castice s nulovym rozmerom sa mozu k sebe priblizia na nulovu vzdialenost, tak to podla tychto vzocekov (kde sila G a EM integakcia klesa s druhou mocninou vzdialenosti) znemena, ze medzi nimi moze posobit nekonecne silna G ci EM sila (druha mocnina nuly v menovateli, resp. ked sa k tej nule blizima sprava tak velkost vyrazu (zlomku) stupa do plus nekonecna). Z toho vyplyva ze bud sa nemozu k sebe priblizit na nulovu vzdialenost, alebo to nie su bodove castice, resp. kombinacia tychto moznosti :)))

Tak to je dost prekvapujuce ze by to nebolo 10^-35 m a 10^-43 s a bolo by to menej. Cas a priestor zrejme ale kvantovane su, inak by mohli existovat 2 bodove castice, ktore by sa k sebe mohli priblizit na nulovu vzdialenost a mohla by medzi nimi posobit nekonecne velka G ci EM sila (vid iny moj prispevok). Ale mozno je to primitivny pohlad na vec, podobne ako pre nas dnes primitivne nazory starovekych ucencov na svet a vesmir. Mozno existuju ine mechanizmy (v podobe zakonov o ktorych nemame ani len potuchy), resp. dalsich vseobecnejsich vyssich principov, ktorych dosledkom ze, ze aj pri totalne spojitom priestore a case, sa prakticky vo fyzikalnej realite nevyskytuju nulove rozmery a vzdialenosti a teda ani nekonecne hodnoty istych velicin. Nase vzorce a teorie su potom zle a nedostatocne (len taky prvotny nastrel vyplyvajuci z nepochopenia este vyssich priccipov), nakolto nase vzorce a teorie nekonecna dovoluju a implicitne s tymto vyssim principom nepocitaju a na korespondenciu s realitou je potrebna renormalizacia, ktora plni len funkciu akejsi zaplaty, lebo nic lepsie ako standardny model dnes nemame (aj ked standardny model ako taky je ozaj fest dobre overeny experimentami ale az potom co sa popasujeme s nekonecnami - a tie by tam byt nemali, v skutocnosti pritomnost nekonecien v teorii, ktora je s ich pritomnostou nepouzitelna, svedci o tom ze este stale je nieco v neporiadku, stale nam nieco unika). Silnej interakcie sa to netyka, kedze kvarky v baryonoch a mezonoch maju asmptoticku volnost a tam intenzita silnej interakcie so zmensujucou vzdialenostou klesa a s narastajicou vzdialenostou stupa (navyse nie s druou mocninou ale tusim az siestou, ale to iba drisdam). Asi ako Ptolemaiove zaplaty v podobe epicyklov a deferentov, aby sa model uviedol do suladu s realitou, lebo vtedy tiez nic lepsie nemali. Ptolemaiov model bol stale vycackanejsi a pribudali dalsie "umelosti" a "absurdnosti", aby stale lepsie a lepsie korespondoval s realitou - nakoniec bol tak zlozity, ze sa ukazalo rozumnejsie postavit do stredu Slnko a zacat pocitat so Slnkom vs trede - do davalo este lepsie vysledky ako najposlednejsia najvycackanjsia vezia Ptolemaia. V skutocnost bol ale Ptolamaiov model uplne zly. Slnko v streda bola najprv len uzitocna myslienkova konstrukcia a malokto si pomyslel ze to tak ozaj je - sluzila len ako "medzikrok" pri vypoctoch, pri dopracovani sa k vysledku. Realnu situaciu a skutocnost mal vsak stale predstavovat Ptolemaius. Musel prist neuveritelne velky maslienkovy zlom aby si ludia uvedomili, ze heliocentrizmus nie je len pomocka pri vypoctoch (lebo nahodou je presnejsi ako goecentrizmus), ale ze predstavuje holu realitu.