EN

Prvý let kozmickej lode HTV - update

Dnešok je významý deň pre Japonsku vesmírnu agentúru JAXA. Dnes na svoj prvý let z kozmodrómu Tanegashima Space Center úspešne odštarovala nosná raketa H-IIB nesúca kozmickú dopravnú loď HTV-1.

HTV-1 sa vydala na cestu k Medzinárodnej Vesmírnej Stanici (ISS). Keďže ide o jej prvý let, nie je HTV-1 plne naložená, (max. kapacita užitočného nákladu je 6 ton), ale nesie 4,5 ton vedeckých zariadení. K ISS dorazí HTV-1 17. septembra 2009 a po jej pripojení pomocou robotického ramena stanice ostane v tejto pozícii približne mesiac. Potom sa odpojí a po navedení na vhodnú dráhu táto kozmická loď za 220 miliónov dolárov zhorí v atmosfére nad južným Pacifikom.

Japonská Vesmírna agentúra (JAXA) uvádza, že od roku 1997 minula na vývoj kozmickej lode HTV 680 miliónov dolárov. H-IIB je vylepšená verzia rakety H-IIA a je najväčšou japonskou raketou akú JAXA doteraz postavila. Plne naložená HTV váži 16 ton, a vynesenie takého nákladu na nízku obežnú bolo za hranicou kapacit H-IIA, a tak prišiel na rad vývoj nosiča H-IIB. Po dnešnom úspešnom štarte H-IIB tak JAXA má kompletný systém na udržiavanie-rozširovanie svojej účasti na ISS (kde má japonsko samostaný vedecký modul JEM - Kibo) a zároveň pomôže zásobovať ISS v rokoch po skončení programu letov raketoplánov (2010 - 2014).
 


Kozmická loď HTV-1. Credit: JAXA


Po penzionovaní raketoplánov budúci rok bude HTV dôležitým ohnivkom reťaze v zásobovaní Medzinárodnej kozmickej stanice. Od septembra budúceho roku bude zásobovanie ISS ležať na pleciach ruských Sojuzov a Progresov, japonského HTV, európskeho ATV a kozmickej lode Dragon spoločnosti SpaceX.



Update

Japonská dopravná loď HTV-1 17. septembra o 20:47 stredoeurópskeho času úspešne "pristála" pri Medzinárodnej Vesmírnej Stanici (ISS). Po priblížení sa na vzdialenosť 9 metrov ju astronautka Nicole Stott zachytila robotickým ramenom a pripojila k ISS. Celý manéver na ktorý mala astronautka len 99 sekúnd prebehol hladko. Medzinárodná Vesmírna Stanica sa v tom čase práve nachádzala nad západným Rumunskom.



Poznámka: Prichádzajúce problémy so zásobovaním ISS po penzionovaní raketoplánov sme spomenuli aj v článku Falcon 1 a úsvit privátneho kozmického priemyslu .

Komentáre (6)
C1cOo
kozmicka lod na jedno pouzitie? :D
K0S3K
tiez si myslim ze je to strasne plytvanie penazi
sedgar
divili by ste sa... USA vyvinula raketoplany na znizenie nakladov (cast ktora sa vrati sa znovupouzije a je vystarane), lenze nieje to tak docela pravda naroky na udrzovanie raketoplanov v "dokonalej kondicii" su velmi vysoke a cena za kilogram nakladu vyneseneho do vesmiru nieje u americkych raketoplanov prave najlacnejsia ako by sa mohlo zdat... presne cisla neviem, ale myslim ze minimalne rusky sojuz vynasa na obeznu drahu lacnejsie ;)
Pavol Bobik
Cena za vynesenie kilogramu na nizku orbitu je pri raketoplane priblizne 10 tisic dolarov (50 tisic dolarov na geostacionarnu drahu), existuje viacero nosicov ktore su blizko k cene 3-4 tisic dolarov za kilogram (pri geostacionarnej 10-20 tisic dolarov). A teda raketoplan je v skutocnosti drahy nosic, jeho hlavnou vyhodou je to ze vie dopravit do vesmiru ludi a tazke+rozmerné naklady, nie to ze by bol lacnym nosicom - aj ked je pravda ze cena letov je hlavne zlyhanie raketoplanov voci planom pri ich konstrukcii/vyvoji. Pri doprave ludi su vyssie naroky na technologiu nez pri doprave nakladov, plus, raketoplan vie vyniest naraz viac ludi (7) nez je to pri Sojuzoch (3).
Archon
Takže viem že pri donaške baličku nezačiarkovať raketoplan , lebo ma to vyde draho .
Timeshifter
A je tu ešte aj otázka bezpečnosti... Sojuz je oveľa bezpečnejší. Záchrana modulu s osádkou je možná v akomkolvek okamihu, okrem niekolkých sekúnd pri štarte. Raketoplány sú jednoducho príliž zložité a teda je pri nich väčšia pravdepodobnosť zlihania. A osádka sa v prípade poruchy priamo na raketopláne nemá ako zachrániť.
Pridať nový komentár
TOPlist