Úspešný štart misie Kepler

Dnes v noci úspešne odštartovala na svoju minimálne tri a pol ročnú púť misia Kepler. Misia pomenovaná po astronómovi Johannesovi Keplerovi je jedným z projektov Discovery programu NASA. Kepler je ďalekohľad špeciálne upravený na pozorovanie planét pri ostatných hviezdach tj. pri všetkých okrem Slnka.

Cieľom misie je hľadanie planét podobných Zemi pri okolitých hviezdach. Určenie ako často sa takéto planéty vyskytujú a ostatných vlastností planetárnych systémov pri iných hviezdach.

O trištvrte na päť stredoeurópskeho času vyniesla nosná raketa Delta II z Cape Canaveral Air Force Station teleskop Kepler na jeho Zemi podobnú dráhu. Hmotnosť celého teleskopu je 1039 kilogramov. Kepler disponuje najväčšou kamerou aká bola kedy vypustená do vesmíru, jej snímací CCD prvok má rozlíšenie 95 megapixelov (pole 42 CCD, každé s rozmerom 50x25 mm majúce 2200x1024 pixelov). Počas svojho letu pri ktorom sa bude pohybovať po trajektórii podobnej Zemi, tj. bude obiehať Slnko vo vzdialenosti rovnakej ako Zem (približne 150 miliónov kilometrov), s dobou obehu približne jeden rok. Takáto trajektória mimo orbitu Zeme je výhodná z dôvodu, že na nej merania neruší žiadne odrazené svetlo zo Zeme a nie je rušená gravitačným pôsobením Zeme. Pozorovania ktoré má Kepler vykonávať sú tak citlivé že aj takéto vplyvy by ich mohli rušiť. Počas tri a pol roka, čo je minimálna doba jeho činnosti, preskúma postupne 100 tisíc hviezd, presnejšie povedané bude hľadať a skúmať ich planetárne systémy.
 

Otázka či iné hviezdy majú planetárne systémy nás sprevádza už stovky rokov. Bol to Giordano Bruno, ktorý ako prvý prišiel s myšlienkou (v roku 1584), že hviezdy sú rovnaké objekty ako naše Slnko a že ich možno obklopujú planéty pričom niektoré z nich sú možno podobné našej Zemi. Ubehlo 400 rokov, písali sa 80-te a začiatok 90-tych rokov a bolo dávno jasné, že hviezdy sú objekty rovnakého typu ako naše Slnko, avšak vo zvyšku Giordanovej myšlienky to jasnejšie omnoho nebolo.
 

Málokoho by vtedy napadlo ako rýchlo sa situácia začne vyjasňovať. V roku 1995 sa objavil prvý dôkaz existencie planéty pri inej hviezde. Išlo však o nepriamy dôkaz rovnako ako v prípade ďalších vyše 300 planét ktoré boli objavené do leta minulého roka. Nepriamy dôkaz, keďže šlo o pozorovania nepravidelnosti v pohybe hviezd, ktoré sa interpretovali ako nepravidelnosti spôsobené tým že ich obiehajú veľké, Jupiteru podobné čí násobne väčšie planéty. Priamy dôkaz sa však už blížil a 13. november minulého roka si možno vypýtal jednu z Nobeloviek v budúcom desaťročí. 13. novembra 2008 NASA a Lawrence Livermore National Laboratory zverejnili prvé priame pozorovanie, fotografiu planéty pri hviezde Fomalhaut. Išlo o planétu väčšiu než Jupiter, trojnásobne hmotnejšiu.

Planéty veľkosti Zeme sú v zozname doteraz objavených planét vzácne. Je to prirodzené. Keďže pri ich detekcii ide o merania na hranici citlivosti meracích metód súčasnosti, tak sa samozrejme ľahšie nájde väčšia planéta než menšia. Najmenšia doteraz objavení planéta, ktorá je zároveň v podobnej vzdialenosti od svojej hviezdy ako Zem od Slnka, a tak aj s potenciálne vhodnými podmienkami pre život, je planéta pri hviezde Gliese 581s hmotnosťou rovnou 5 násobku hmotnosti Zeme. A tu, pri hľadaní takýchto či menších Misia planét prichádza na scénu misia Kepler a jej merania.

Jednou z fascinujúcich vecí v ktoré Kepler prinesie, je jasnejší pohľad na myšlienku možnosti mimozemského života a tak aj možnosti existencie mimozemských civilizácii. Populárna Drake-ova rovnica (Frank Drake, Drake-ova rovnica) popisujúca počet mimozemských civilizácii v našej Galaxii má dve premenné ktoré Kepler výrazne spresní. Prvým je to aká časť hviezd má planéty, ďalším priemerný počet planét s podmienkami vhodnými pre vznik života pri jednej hviezde. Kepler nám povie koľko a akých planét sa v priemere nachádza pri hviezdach v našej Galaxii a tým sa zavŕši príbeh stáročného Giordanovho dohadu. Tak, dnes v noci začala jeho posledná kapitola.

Image Credit: NASA