EN

Vo vesmíre sú najmenej dva bilióny galaxií

Najnovší odhad množstva galaxií v našom vesmíre ponúkol tím odborníkov na čele s astrofyzikom Christopherom Conselicom z Nottinghamskej univerzity. Dospeli k názoru, že náš vesmír obsahuje najmenej 2 bilióny galaxií, čo je 10-krát viac, než koľko teoreticky môžeme pozorovať so súčasnými prístrojmi.
Astronómovia použili snímky hlbokého vesmíru z Hubblovo teleskopu a ďalších ďalekohľadov a pretvorili ich do podoby 3D mapy. To im poskytlo možnosť odvodiť hustotu galaxií vo vybraných oblastiach vesmíru, z čoho dokázali určiť, koľko galaxií sme zatiaľ nepozorovali. Postupovali pritom tak, že zisťovali počty pozorovaných galaxií v rôznych obdobiach histórie vesmíru.

Výsledky výskumu tiež ukazujú, že keď bol vesmír len pár miliárd rokov starý, tak v ňom bolo 10-krát viac galaxií na jednotku objemu, než je vo vesmíre dnes. V tej dobe boli galaxie väčšinou malé, podobali sa trpasličím galaxiám, aké dnes sprevádzajú Mliečnu dráhu a ďalší veľké galaxie. Podľa Conseliceho je to dosť prekvapivé a naznačuje to, že vo vesmíre zrejme veľmi často galaxie navzájom splývajú, co vedie k znižovaniu ich množstva.

Zdroj: phys.org

Komentáre (4)
Pjetro de
Este tot pred pol druha storocim sme si mysleli ze galaxia je vesmire iba jedna: ta nasa. Trpaslicie "vybezkove zhluky" Velké a Malé Magalenovo mračno (ci aj cela ovela vacsia Andromeda) boli povazovane za sucast nasej (jedinej galaxie), lebo nebola spravne odhadnuta ich vzdialenost a velkost. S vacsimi a vacsimi dalekohladmi sme zistilii, ze galaxii ako nasa su vo vesmire miliardy a kazda galaxia obsahuje desiatky miliard (aj stovky miliard) a najvacsie jednotky bilionov hviezd. A doteraz sme si mysleli ze ich je cca 200 miliard a uz nejaky ten mesiac svetom obletela sprava, ze ich pocet sa odhaduje na 10-nasobok. t.j. 2 biliony :)
Pjetro de
Fermoho paradoxu (kde vsetci ti ufonci su, ked je vesmir tak velky) to vsak nedava ziadny novy vyznam. Pocet hviezd vo viditelnom vesmire sa zvysil radovo z 10^22 na 10^23, o nic viac o nic menej. Napr. ziadne nove svetlo do drakeovej rovnicky (ci skor drakeovej teoretickej uvahy) to nevnieslo. Dalej napasovane len na nasu galaxiu niektore paramatre v rovnicke tipujeme s radovou presnostou, niektore s presnostou 2-3 rady a niektore nepozname ani s presnostou 7-8 radov, co po vynasobeni a uvedomeni si co vlastne nepozname vzhladom aj na cudzie galaxie po celom vesmire, dava odchylku aj 30 radov. Potom by inteligentny zivot bol bud pri 10^(-7) hviezdach v celom nasom viditelnom vesmire a teda na jednu jedinu inteligentnu civilizaciu by bolo treba 10^7 nasich viditelnych vesmirov, t.j. iba v jednom z 10^7 vesmirov ako nas, sa vyvinie inteligentny zivot. Druhy extrem: inteligentny zivot je na 10^23 hviezdach v nasom viditelnom vesmire, teda pri kazdej hviezde, t.j. uzasne miliardy inteligentnych civilizacii v kazdej galaxii. Takze naco nam je takyto odhad (ci skor uvaha)? Zatial na dve veci .... pretoze pocet intligentnych civilizacii v galaxii su bud cele miliardy, alebo zlomok miliardatina miliardatiny civilizacie v jednej galaxii. A na to netreba vlastne ani ziaden drakeov vzorcek ci odhad .... na to si staci akurat tak povzdychnut, ze vlastne nic nevieme ...
Hrochy
Vie niekto povedat, ci sa tento odhad vztahuje na aktualny stav viditelneho svetla (teda zohladnuju sa uz neexistujuce galaxie), alebo odhad berie do uvahy rozdiel medzi realnym vekom vesmiru a tym, ake svetlo az teraz k nam doletelo? Preda tam ide o miliardy svetelnych rokov.
esino
Úplne stači ak naozaj platí E=mc2, ak áno tak je prakticky úplne jedno či je za naším relatívne blízkym obzorom (tak 40-50 svetelných rokov) miliarda inteligentných civilizácií, pretože sa tam aj tak nikdy nedostaneme, ako sa ani oni nedostanú k nám.
Pridať nový komentár
TOPlist