Saturnov mesiac Enceladus má pod povrchom veľkú zásobu vody, potvrdili to merania gravitačného poľa sondou Cassini.
Keď v roku 2009 prelietavala sonda Cassini okolo 500km veľkého saturnovho mesiaca Enceladus, poslala vedcom na Zem veľmi prekvapujúce obrázky. Na unikátnych fotografiách bolo vidieť obrovské gejzíry vody vymršťované do vesmíru na južnom póle mesiaca.
Gejzíry vody na južnom póle mesiaca Enceladus zachytené v roku 2009 sondou Cassini. (foto: NASA/JPL/Space Science Institute)
Od tej doby vedci špekulovali o pôvode týchto gejzírov, pričom ako najpravdepodobnejšia verzia sa javila existencia oceánu vody pod hrubou ľadovou kôrou povrchu mesiaca Enceladus.
Rovnaká sonda sa teraz postarala aj o potvrdenie tejto teórie, a to vcelku netradičným meraním. Počas trojice preletov Cassini okolo mesiaca, keď sa sonda priblížila na vzdialenosť iba 100km od jeho povrchu, boli merané zmeny v nosnom mikrovlnnom signále komunikácie so Zemou. Tieto zmeny vo frekvencii signálu, spôsobené zmenami pohybu sondy zapríčinené príťažlivosti mesiaca, umožnili zistiť stavbu gravitačného poľa nebeského telesa. Zo zistení sa následne určilo rozloženie hmoty Enceladus-a.
Potvrdil sa tým fakt, že na južnom póle má mesiac menej hmoty. Táto asymetria musí byť kompenzovaná iným materiálom, v prípade priehlbiny v ľadovom povrchu teda pripadá do úvahy iba iný, hustejší prvok. „Jediným rozumným kandidátom je voda“ hovorí David Stevenson, profesor planetárnych vied z Kalifornského inštitútu technológií.
Pod ľadovým povrchom Enceladus-u, v hĺbke asi 50km, sa teda veľmi pravdepodobne nachádza tekutá voda. Objem asi 8km hlbokého oceánu by mal dosahovať asi také hodnoty, ako má jazero Lake Superior v USA (vyše 12 000 km3). Či tento zásobuje aj gejzíry na povrchu sa potvrdiť ani vyvrátiť nedá, vedci však veria práve tejto hypotéze.
Enceladus sa tak popri Zemi a jupiterovej Europe stáva ďalším telesom slnečnej sústavy s výskytom tekutej vody.
Saturnov mesiac Enceladus má pod ľadovým povrchom oceán vody. Jeho prítomnosť bola zistená meraním gravitačného poľa prostredníctvom zmeny trajektórie sondy Cassini. (obrázok: Caltech)
Zdroj: heise.de, SpaceDaily,
xyz