Všetko najlepšie Stephen

Stephen Hawking dnes oslávi okrúhle 70. ročné jubileum. Patrí medzi najlepších a najrešpektovanejších fyzikov všetkých čias.

 Vynechajme typický „životopis“, ktorý si môžete prečítať na Wikipedii a zamerajme sa na jeho výskum či zaujímavosti, ktoré sa spájajú s jeho osobnosťou.

 

Vedecký výskum

Jeho hlavné pole pôsobnosti je kozmológia a kvantová gravitácia. Prvý veľký objav prišiel v roku 1967, keď matematický dokázal, že čierne diery resp. singularity sú naozaj reálne objekty vo vesmíre a nie len akási matematická hračka, ktorá vychádza z predpokladov Obecnej teórie relativity. O 4-roky neskôr Tom Bolton identifikoval objekt Cygnus X-1 ako čiernu dieru a tak potvrdil ich existenciu. V roku 1971 matematicky objasnil vznik veľkého tresku za použitia predpokladov, s ktorými pracuje Einsteinová obecná teória relativity. O Hawking-ovi je známe, že najviac úsilia venuje výskumu čiernych dier, ktoré ho vždy fascinovali. Niet sa čomu diviť, nič bizarnejšie ako čierne diery vo vesmíre neexistuje, je to svet, v ktorom sa stretávajú dva svety, Einsteinová teória gravitácie a kvantová mechanika.

Najdôležitejší objav prišiel v roku 1974, keď dokázal že sa čierne diery musia vyparovať. Dnes toto žiarenie voláme Hawkingovo aj keď v skutočnosti mu pomáhal pri tvorbe teórie aj jeho kolega Bekenstein, takže môžete vidieť, že sa občas uvedie „Bekenstein-Hawking radiation“.

Hawking-ová radiácia ale prináša jeden veľmi nebezpečný problém. Informačný paradox čiernych dier. V celom našom vesmíre platia určité fundamentálne zákony pomocou ktorých formujeme, odvodzujeme a v neposlednom rade skúmame vesmír. Jedným z takýchto zákonov je aj zákon o tom, že informácia o nejakom fyzikálnom systéme nemôže byť nikdy úplne stratená. Problém čiernych dier je, že sa vyparujú pomocou Hawking-vho žiarenia. Otázka teda je, kde sa stráca informácia o objektoch, ktoré čierna diera pohltila ešte predtým, než sa stihla navždy vypariť ?

A tak vznikla azda najkrajšia stávka v dejinách vedy. John Preskill sa stavil v roku 1997 s Hawking-om o tom, že sa informácia v čiernej diere nezničí. Ďalší slávny vedec a dá sa povedať kolega a priateľ Hawkinga, Leonard Susskind sa sním dal do „veľkého boja“, pretože neveril, že by mohla byť informácia nenávratne stratená. Vydal aj knihu na toto téma s názvom The Black Hole War: My battle with Stephen Hawking to make the world safe for quantum mechanics.

Riešením by mohla byť nadchádzajúca teória s názvom Holografický princíp, ktorý možno vyrieši túto otázku.

Samozrejme Hawking stále verí svojím rovniciam ale zároveň pripúšťa, že sa môže mýliť. V roku 2005 vydal dokument s novou teóriou, ktorá by mohla tento paradox riešiť tak elegantne, že zároveň pripúšťa existenciu vyparovania. Pozn. autora: Dá sa tak povedať, že „koza ostane celá a vlk sa nažerie“.

Keď toto riešenie navrhol svojmu oponentovi v stávke, John-ovi Preskill-ovi, ten odmietol prijať Hawking-ovo riešenie. Aj keď Hawking pripustil, že sa mýlil, Preskill odmietol prijať od Hawkinga výhru v stávke v podobe baseballovej encyklopédie. Hawkingová teória z roku 2005 ešte nebola adekvátne prediskutovaná a podložená a tak sa čaká na ďalší vývoj tohto informačného problému. Hawking v minulosti veril, že je možné cestovať časom aj do minulosti. Keď raz usporiadal party pre návštevníkov z budúcnosti, zistil, že nikto neprišiel. Vysvetlil si to tak, že buď cesta do minulosti nie je možná alebo je až od času, kedy niekto takýto stroj času vyvinie.

Popularizačná činnosť a spoločenský život

O Hawking-ovi môžeme s úplnou spokojnosťou v srdci povedať, že ho pozná naozaj každý a možno každý tretí človek by vedel dokonca aj jeho krstné meno. Čím sa práve Hawking dostal na pomyselný piedestál „populárnych osobností“ spoločenského života, vedľa také hviezdy ako Albert Einstein, Isaac Newton alebo prezident Spojených štátov amerických. Možno je to jeho osobitý štýl, zmysel pre humor, záľubu v sarkazme a ako autor bestsellerov „A Brief History of Time and the Universe in a Nutshell“ (Stručná história času a Vesmír v orechovej škrupinke). Na našom portále Ste si nedávno mohli prečítať aj recenziu jeho najnovšieho diela „The Grand Design“ (Veľký Plán), ktorý svojou kvalitou patrí medzi klenoty popularizačných periodík o fyzike.

Hawking má neuveriteľný cit a talent pri vysvetľovaní a objasňovaní základných otázok o vesmíre. Jeho knižky a prednášky pre širokú verejnosť sú brilantným dielom, ktoré si vždy užijú nie len odborníci ale aj obyčajní ľudia a práve v tom tkvie jeho úspech, ukazuje ľuďom, že aj fyzika, čo je ináč zložitá vec, sa dá interpretovať veľmi jednoducho len s pomocou inteligentne navrhnutých príkladov. Hawking tak jednoznačne v tomto smere patrí medzi takých velikánov ako je sám Richard Feynman, ktorý je autor vôbec najkvalitnejších prednášok o fyzike, pod názvom „Feynmanové prednášky“.

Nemenej známy je Hawking aj v televízii. Je autorom neuveriteľne chytľavých seriálov o vesmíre a fyzike. „Into the Universe with Stephen Hawking“ (Do vesmíru so Steven-om Hawkin-om), kde vysvetľuje aj cestovanie časom (neúspešnú party s návštevníkmi z budúcnosti), ako fungujú čierne diery, supernovy alebo vznik vesmíru či možnosť existencie mimozemského inteligentného života. Hawking je ateista alebo by som povedal, človek, ktorý verí práve v ducha človeka a vede. V knižke „The Grand Design“ to spolu s Mlodinowom vysvetľuje, že nepotrebujeme stvoriteľa a vesmír nepotrebuje začiatok. Vesmír to proste stále bol. Môže sa to zdať rozporuplné, ak vieme, že mal určitý počiatok, ktorý voláme „Big Bang“ (Veľký Tresk). Hawking hovorí, že existuje nekonečné množstvo ďalších vesmírov, ktoré vznikajú pri Veľkom tresku stále dookola. A že práve fakt, že sa tak deje má za následok, že sa nachádzame v jednom z vesmírov, ktorý umožnil vznik inteligentného života. Tak sa môžeme sami seba ako sebaurčujúce bytosti pýtať kto sme, odkiaľ sme a prečo sme.

Hawking-a si dnes každý predstaví ako ochrnutého človeka, ktorý je navždy odkázaný na svoj špeciálny invalidný vozík. Nebolo to tak vždy, Hawking-ovi diagnostikovali ALS (amyotrofickú laterálnu sklerózu) keď mal 21 rokov, tesne pred jeho sobášom s jeho prvou ženou. Tá si ho vzala aj napriek tomu, že mi doktori odhadovali vek života maximálne na tri roky. Jeho prvá žena, vedomá si tohto rizika, si ho aj napriek tomu vzala a údajne na otázku prečo, vtipne poznamenala „Bola to doba obáv z atómovej vojny, takže vyhliadky na krátky život sme mali všetci“. Už tu vidieť, že nie len Hawking bol sarkastický a nebol jediný, kto bral život taký aký je. To je práve na Hawking-ovi to najpozoruhodnejšie. Ako mohol vo svojom stave dokázať tak veľké vedecké objavy, keď je prakticky úplne odkázaný na pomoc druhých? Od roku 1985, pri návšteve CERN-u, kde dostal zápal pľúc a musel podstúpiť operáciu, ktorá mu zachránila život dokonca stratil hlas, a je odkázaný na hlasový syntetizátor. On sám tvrdí, že je šťastný človek, pretože ako hovorí, vo svojom stave sa mohol hlbšie zamýšľať nad problémami fyziky. Nech je pravda akákoľvek, Hawking je jeden z mnohých príkladov, že hlavná je sila ducha ktorá sa ukrýva len a len v nás samotných, v našom odhodlaní a túžbe niečo dokázať, a že akékoľvek fyzické útrapy spojené so zdravím to nemôžu prekaziť.

Hawking-ovi tak prajeme všetko najlepšie k jeho okrúhlemu výročiu :)

Citáty Hawkinga:

„Nech je život akokoľvek zlý, vždy jestvuje niečo, čo môžete robiť a dosiahnuť v tom úspech. Kým je život, ostáva nádej.“

„Takže Einstein sa mýlil, keď povedal ‚Boh nehrá kocky.‘ Uvažovanie o čiernych dierach nasvedčuje, že Boh nielenže hrá kocky, ale občas ich hádže aj tam, kde ich nikto nemôže vidieť.“

Viac na: http://sk.wikiquote.org/wiki/Stephen_Hawking

Vedeli Ste že?

Hawking bol dva krát ženatý a má tri deti?

Hawking aj napriek svojím fenomenálnych úspechom ešte nedostal nobelovú cenu?

Hawking má rovnaký akademický „Lucasian Professor of Mathematics“ titul ako slávny Isaac Newton?

Hawking si zahral drobné roly v seriáloch Star Trek Nová generácia, Futurama či Simpsonovci ?

Hawking v týchto dňoch hľadá nového asistenta, ktorý by mu pomáhal s vedeckou činnosťou ale aj sociálnymi potrebami ?