Na druhom konci sveta, na letisku pri novozélandskom mestečku Wanaka prevádzkuje NASA bázu pre program letov svojich najpokročilejších balónov. Tie majú objem pol milióna metrov kubických a dokážu s viac než tonovým vedeckým nákladom letieť stratosférou vo výške 33,5 kilometrov po dobu 50 dní.
Doteraz v rámci programu NASA-SPB (SuperPressure ballon, SPB) leteli z Nového Zélandu dva balóny. Prvý v roku 2015, druhý v roku 2016. V utorok ráno z Wanaky, na treťom SPB balóne, odštartovalo na svoju misiu Observatórium extrémneho vesmíru EUSO (Extreme Universe Space Observatory). Zo stratosféry bude pozorovať atmosféru pod sebou a sledovať fluorescenčné žiarenie emitované časticovými spŕškami v atmosfére. Tie sú vytvárané časticami s veľmi vysokou energiou prilietajúcimi z vesmíru. Je ich extrémne málo, preto je dôležité pozorovať ich výskyt pokiaľ možno na čo najväčšej ploche. Táto misia ich po prvý raz zaregistruje z hranice vesmíru.
Prípravy na štart EUSO-SPB na letisku v Novo Zélandskej Wanake.
Tým potvrdí možnosť ich pozorovania z vesmíru, z orbity Zeme na ešte väčšej ploche. EUSO-SPB balón je prípravným experimentom JEM-EUSO experimentu. Ten bude umiestnený na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS na Japonskom Experimentálnom module (JEM). Jeho cieľom je vyriešiť viac než pol storočia starú záhadu pôvodu častíc s ultra vysokou energiou.
Napriek desaťročiam výskumu je pôvod častíc s ultra vysokou energiou stále otvorenou otázkou. Možno sú to supermasívne čierne diery v jadrách galaxií, možno rýchlo rotujúce pulzary a možno iné astrofyzikálne objekty, nevieme. Jedna takáto častica s ultra vysokou energiou dopadne na kilometer štvorcový povrchu atmosféry len raz za pár storočí. JEM-EUSO detektor bude z ISS pozorovať plochu 140 tisíc kilometrov štvorcových. Uvidí preto za 3 roky na ISS dostatok častíc s ultra vysokou energiou, aby túto otázku vyriešila.
Video o EUSO-SPB misii.
EUSO detektory sú ultrarýchle širokouhlé UV kamery, snímkujúce rýchlosťou 400 tisíc snímkov za sekundu. JEM-EUSO detektor má mimoriadne ľahké šošovky s plochou viac než 4 metre štvorcové, EUSO-SPB detektor s plochou 1,4 metra štvorcového.
Slovensko sa podieľa na príprave JEM-EUSO experimentu od roku 2008. Ústav Experimentálnej Fyziky SAV v EUSO misiách pracuje na prieskume svetelného pozadia nočnej oblohy. To tvorí najmä horná vrstva atmosféry a je dôležité vedieť odhadnúť jeho intenzitu, keďže tá obmedzuje pozorovania časticových spŕšok. Spolu s Technickou Univerzitou v Košiciach sa podieľa aj na automatizovanom rozpoznávaní časticových spŕšok.
EUSO-SPB balón hladko odštartoval na svoj rekordný, ak všetko pôjde dobre, až 100 dní trvajúci let. Po ich uplynutí ho jeho operátori z NASA pošlú na vhodnom mieste k Zemi tak, aby pristál na pevnine.
Bližšie sa s EUSO-SPB a JEM-EUSO experimentom môžete oboznámiť na stránke www.jem-euso.sk
Pridať nový komentár