Toshiba Portégé R700 - jeden krok popredu, dva späť

Výkon mobilného Core i5 v malom podnikovom notebooku, pri zachovaní vysokej výdrže batérie, to sa tak často nevidí. Siedma inkarnácia obľúbeného pomocníka manažérov od Toshiby sa predstavuje. Zachová dobré meno predchodcov?

Úvod, vyhotovenie

Séria notebookov Portégé je tu s nami už dlhé roky. Tieto stroje boli už od svojho počiatku vyrábané ako ultratenké zariadenia a v priebehu času sa na tom menilo len premálo. Spočiatku šlo o malé notebooky s uhlopriečkami len 12 palcov, zato však s výdržou na úrovni niekoľkých hodín. Vďaka ich malým rozmerom a ešte menšej hmotnosti sa rýchlo zapísali do povedomia zákazníkom a urobili značke dobré meno.

Základným cieľom notebookov Portégé je ponúknuť čo najtenší a najľahší počítač, nabitý čo najväčším množstvom funkcionality a všetko to podčiarknuť veľkou výdržou batérie. Scenár sa úspešne darilo dodržiavať celých šesť inkarnácii tohoto modelového radu. Najmä série 500 a 600 sa svojej roly držali veľmi striktne a zožali úspech.

Siedma séria sa úspech snaží zopakovať, a pripravila si nové zbrane. Ak si napr. myslíte, že malý podnikový notebook by mal byť osadený pomalobežným ULV procesorom, v Toshibe sa na vašom názore len pousmejú. U nich sa po novom vsádza na plnohodnotné mobilé procesory, nie ich podvoltové verzie. Stretnúť sa s Core i5 či Core i7 preto nebude raritou.

Vyhotovenie

Nová edícia Portége nám oproti svojim predchodcom o čosi narástla. Stále však zostávam malým a spratným pomocníkom na cestách, ako i profesionálne vyzerajúcim prvkom v rukách podnikateľa.

Zmeny oproti starším verziám sú patrné hneď na prvý pohľad. Predtým do strieborna ladené chladné telo, ktoré si Toshiba v tomto modelovom rade dlhé roky pestovala, sa zmenilo na čierne, jednoduchým a trochu plastovým dojmom pôsobiace. Elegancia už nie je tak patrná a notebook sa v tomto smere akoby posunul bližšie k obrazu spoločnosti Lenovo. Nevyzerá vyslovene zle, len už nie je tak výrazný. Na reprezentačných firemných fotografiách, ktoré sú nafotené a retušované aj nemožnými spôsobmi, aby čo najviac zastreli realitu, to tak nie je vidno, no keby ste notebook videli naživo, dali by ste mi asi za pravdu.

Inak striedmy a farebne jednotný dizajn je narušený pochromovanými pántmi displeja a tlačidlami touchpadu spoločne s ich rámikom ladenými do odtieňov lešteného kovu. Tlačidlá v tomto prípade neprekážajú, avšak o tom, či sem pochromované pánty patria, by sa už dali viesť diskusie.

Otázka dizajnu je vždy krokom na uváženie. Nechať výrobku staršiu, dobre známu a overenú tvár, alebo príjsť s niečim novým, iným? Ak ide o malé zmeny, nevidím v tom problém, ak však ide o niečo väčšie, treba sa zamyslieť. Mne osobne sa zmena k plastovému ladeniu nepáči. Staršie verzie Portégé ma vedeli esteticky uspokojiť viac. Je to ale predovšetkým vec vkusu.

Čo však rozhodne potešujúce je, sú rozmery a hmotnosť. Notebook nám síce v uhlopriečke displeja narástol na 13 palcov, stále si ale drží vynikajúce rozmery pomedzi konkurenciou. A čo je ešte lepšie, hmotnosť ostáva veľmi nízka – iba približne 1,5 kg. Nemôže síce súperiť so starším R600, ktorý bol tak ľahký ako skutočne veľmi tenký a subtílny MSI Wind, no hravo sa zaradí medzi to najľahšie, čo môžeme na trhu dostať.

Nízka hmotnosť ako i pevnosť materiálu boli dosiahnuté vďaka špeciálnemu prístupu ku konštrukcii. Šasi je vyrobené z horčíka tak, že jeho vnútorné rebrovanie teraz pripomína včelie plasty. Základňa sa vďaka tomu stáva ľahšou pri zachovaní či miernom vylepšení pôvodnej pevnosti. Ide o ďalšiu z techník odpozorovaných z prírody, ktorá sa dostali do praxe. Na podobnom princípe je napr. u Hawelett-Packard založená mriežka chladenia veľkých serverov.

Ako už bolo spomenuté vyššie, magnéziové šasi na oko pôsobí ako plast. Jeden by si až mohol myslieť, že už i Toshiba sa rozhodla šetriť na nesprávnom mieste. Opak je však pravdou. Povrch je opracovaný veľmi precízne a s plastom toho veľa spoločné nemá. Je jemný na dotyk, ruka sa na ňom nezadiera a podľa záťaže v mieste opretia dlaní príjemne chladí, resp. zahrieva.

Povrch má ale i jedno veľké negatívum. Po kontakte s rukou sa na ňom zachytávajú odtlačky spôsobom horším než na lesklých plastových Satellitoch. Horším najmä z dôvodu, že mastnôt sa tak ľahko nezbavíte. Utretie handričkou pomáha len málo, k dosiahnutiu čistoty je potrebné siahnuť po prípravku. Toto by sa diať rozhodne nemalo!

Telo s vekom je prepojené cez dva malé kĺby na okrajoch displeja. Chránené sú onými pochrómovanými plastovými bokmi. Ich tuhosť je tak akurát. Veko po otvorení (maximálne bežných 140 stupňov) pevne drží svoju polohu a pri nárazoch sa nekýva. Po zatvorení ho na tele drží len vlastná sila kĺbu, uchycovacie nožičky či magnetické plôšky nie sú použité. Sila vzhľadom na jeho vskutku malú hrúbku a hmotnosť nemusí byť nijak veľká. Dotyku privretého veka s telom je zamedzené štandardne cez niekoľko malých gumových plôšok pripevnených na veku. K otvoreniu pomáha mierne dopredu prehnutý vŕšok.

Pre dobrú použiteľnosť notebooku je z dlhodobého hľadiska dôležité, aby sa vonkajšia časť veka dotyku príliš neprehýbala. Ak je pevné, nemusíte sa obávať, že priložením notebooku ťažším predmetom by ste si poškodili displej, z dôvodu jeho poškriabania na klávesnici. V tomto ohľade sa testovaný počítač do nebies vychváliť nedá a svoju úlohu si zastáva nedostatočne. Vyvolanie tlaku na veko sa premieta do výrazných obrazových defektov na displeji a určite by som si dával pozor na prenášanie notebooku bez puzdra či v batožine. Pevnosti notebooku vystuženého oceľovým rámom od veka bez kostry samozrejme čakať nemôžem, chcem však mať aspoň istotu, že keď už si kúpim notebook, ktorý mi bude denne robiť spoločnosť na cestách, istú dobu aj prežije.

Lepšie to dopadá aspoň z hľadiska pevnosti šasi. Materiály sú odolné a stavbou tuhé, čo už samé o sebe hovorí, že počítač by nemal trpieť vŕzganím. Napriek tomu... Najslabším miestom je okolie optickej mechaniky. Tá aspoň v mojom prípade nedržala práve najlepšie, a dochádzalo preto k istému pohybu materiálu a zvukovým efektom. Myslím, že práve kvôli nej sa mi pozdávala horšie aj celá pravá časť. Telo si však svoj tvar drží ako betónová doska, avšak dáva o sebe vedieť, keď sa ho na inkriminovanom mieste dotknete.

Batéria je riešená spôsobom dobre známym najmä z netbookov. Nie je umiestnená na spodnej strane základne, ale kvôli šetreniu priestoru a dosiahnutiu čo najmenšej výšky, je jej venovaný samostatný priestor pod displejom hneď nad klávesnicou. Keď batériu vyberiete, zostane na jej mieste len veľká diera. Notebook ako taký sa bez nej stáva tak ľahkým, že takmer nerozoznáte, či je skutočný, alebo len hračka. Batéria tvorí až tretinu jeho hmotnosti a bez nej rúčka váhy zastavuje na 1000 gramoch.

Pod batériou nájdeme aj slot pre SIM kartu k integrovanému 3G modemu.

Príslušenstvo

V balení nájdeme len doplnky ako u každého iného notebooku. Napájací adaptér so zdrojom, inštalačné príručky a manuály a optické médium s operačným systémom pre obnovu dát.

Klávesnica, touchpad

Klávesnica

Klávesnica sa nám na prvý pohľad predstavuje v aktuálne veľmi obľúbenom type „chiclet “ vyhotovenia známom už prakticky zo všadiaľ – od Sony, Apple, HP a ďalších. To ale iba kým jej nevenujete aj bočný pohľad. Pri ňom zistíte, že ide o štandardný typ klávesnice, lenže s plochými blízko seba naukladanými klávesmi.

Dizajnovo spadá do konceptu zvoleného pre celý notebook. Sama o sebe elegantná, no v kontexte skôr obyčajná a oko si hneď nezíska. Hádam len, od starších modelov tu vidieť posun k dizajnu mainstreamových notebookov Satellite. Farba i tvar si zhruba zodpovedajú, zmenil sa možno len druh materiálu. Tieto sa tak nelesknú a čo je dôležité predovšetkým, nemastia sa kontaktom s rukami.

Dojmy z písania na nej sú rozporuplné. Klávesy sú tuhšie než by sa podľa mňa dobrej klávesnici patrilo. Ich zdvih je v poriadku, ťažšie však idú dole. Navyše, vydávajú hlasitý tón pri doraze, na tiché písanie teda môžete zabudnúť.

Neviem, či ide len o vec konkrétneho mnou testovaného kusu, alebo vlastnosť R700 všeobecne, ale medzerník bol prehnutý do tvaru písmena u. Ak ide o vlastnosť, pravdepodobne tu bola snaha o zlepšený prístup k medzerníku, do ktorého normálne pri písaní udierate na bokoch. Rozdiel oproti rovnému medzerníku som si ale v praktickom nasadení nevšimol.

Celkovo ste tiež s touto klávesnicou náchylný na preklepy. Dôvod sa nedá presne vysvetliť, ide skôr o akýsi neistý pocit, ktorý som mal pri písaní na nej. Najšťastnejším riešením nie je umiestnenie klávesy Home vedľa Backspace. Idete zmazať zle napísané písmeno a namiesto toho sa vrátite na začiatok riadku. Stane sa to raz, všetko je v poriadku. Stane sa to druhý raz, stále je všetko dobre. No ak sa to deje neustále, máte chuť odovzdať ergonómov Toshiby do rúk políce. Zvláštne je, že aj keď je táto klávesnica rozložením takmer identická napr. s takým Sony Vaio, pri ňom sa mi podobné situácie nestávali (stávali, no rozhodne nie v takej miere).

Popri obyčajných tu nájdeme aj tri doplnkové tlačidlá. Prvé, v ľavom hornom rohu je vypínačom. Zvyšné dve sa nachádzajú spolu v pravom rohu. Jedno zapína ekologický režim – špecialitu Toshiby pre zníženie spotreby, druhé prepína obrazový výstup na projektor.

Nakoľko ide o malý počítač počítač pre skupinu biznis, ktorý budete často prenášať so sebou, ocenil by som utesnenie klávesnice proti poliatiu. Nie je to vyslovene potrebná funkcionalita, ale potešila by.

Touchpad

Touchpad už je o poznanie lepší. Je rozmerný, dokonca väčšmi než je potrebné. Bežne sa stretnete s väčšími notebookmi disponujúcich menšou dotykovou plochou.

Prst sa na ňom cíti pohodlne, nezadiera sa a celkovo skoro ani neviete, že ho tam vlastne máte. Kurzor reaguje pohotovo a citlivo, na jednotku funguje aj multitouch. Jednou vetou, touchpad je vydarený.

Tlačidlá sú obkolesené lesklým rámom, ktorý by tu byť síce nemusel, no notebooku dáva vzhľadovo aspoň trochu života. Stáčajú sa pohodlne, stačí na ne vyvolať len priemernú silu, vydávajú však príliš hlasitú odozvu (rovnaký problém ako s klávesnicou).

K dispozícii je biometrická čítačka odtlačku prstov umiestená medzi tlačidlá. Vždy privítame, keď sa tieto čítačky nachádzajú skôr na krajoch notebooku, pretože šanca, že ich nechtiac aktivujete je takmer nulová. V tomto prípade to ako nedostatok hodnotiť nemôžem - nechtiac som ju neaktivoval ani raz. Odtlačky prstov si čítačka ukladá vo vlastnej internej pamäte, ktorá nemá nič spoločné s ostatným systémom, takže ju možno len veľmi ťažko oklamať.

Zvuk

Zvuk ma na notebooku prekvapil zo všetkého najviac. Pravdupovediac, R700 a ostatným kolegom z biznis segmentu patrí v tomto ohľade asi prvenstvo. Úprimne, ide o notebooky s tým najhorším zvukom, ktorý môžete na poli počítačov počuť. Reproduktory nemajú výšky, stredy ani bas. Zvuk, ktorý vydávajú je plechový a zvlnený, navyše s puncom monofónnosti bez ohľadu na to, či je satelit jeden alebo či sú dva (a rozdiel by nespravilo ani keby ich bolo nech aj desať). Stačí sa len pozrieť na skupinu malých dierok vyhĺbených kdesi vo vrchnej skupine základne a hneď je všetko jasné.

Rozumiem, že multimédiá nie sú cieľovým zameraním tohto zariadenia, no niekedy mi príde vtipné, čo vedia výrobcovia do svojich produktov nainštalovať. Ak ste podnikateľ na cestách a chcete si čítanie dokumentov spríjemniť hudbou, slúchadlá sú jednoznačne povinnosťou.

Displej, konktivita

Displej

Biznis trieda ja momentálne asi jedinou zákazníckou skupinou, kvôli ktorej sa ešte na trhu držia matné displeje. Napriek faktu, že prenositeľnosť je jednou z hlavných devíz notebookov oproti stolovým počítačom, táto jediná vždy a všade použiteľná úprava displejov sa postupom času stala raritou. Prím teraz hrajú lesklé monitory so síce lepšími farbami, no použiteľné skôr v šere, než za slnečných podmienok. S nimi je človek na lesklom displeji nútený dvíhať jas displeja na maximum a neraz sa ocitnete v situácii, že nič nevidíte, potrebujete ho preto posunúť ešte aspoň raz tak vysoko, no ono to už nejde…

Portégé pre šťastie manažéra patrí medzi tie notebooky, ktorých displej disponuje antireflexnou vrstvou. Farebne preto neexceluje, ale tiež vyslovene nesklame. Ide jednoducho o bežný TN panel s rozlíšením 1366x786 bodov. Samozrejmosťou sú teda slabšie horizontálne pozorovacie uhly, horšie farebné podanie a posunutie spektra jemne smerom k modrej farbe. LED podsvietenie si svoju úlohu plní dobre a maximálny jas monitora je pocitovo vyššie než to býva zvykom. Vzhľadom na cenu zariadenia je však displej nedostačujúci. Podobný a možno i lepší (nie však matný) množno nájsť aj v o stovky eur lacnejších notebookoch.

Rôzne farebné profily v tomto prípade nečakajte – s nimi sa stretneme skôr v kategórii multimediálnych notebookov.

Konektivita

Možnosti pripojenia už podľa očakávania nebudú veľké. Notebook je malý a priestorom šetrí kde sa dá. Nie inak to je v tejto kategórii zvykom i u konkurencie. Ak zákazník chce väčšiu rozšíriteľnosť, musí si zaobstarať dokovaciu stanicu.

Pravý bok poskytuje priestor pre optickú mechaniku, zvukový vstup a výstup, jeden USB konektor a ethernet (RJ-45). Hore nad mechanikou si svoje miesto našla ešte čítačky xD/SD kariet a iba kúsok od nej je dieročka s mikrofónom.

Ľavá bočnica nie je o nič bohatšia. Celkom vľavo našiel svoje miesto konektor pre napájací adaptér. Za ním nasleduje výduch chladenia, VGA výstup pre monitor či v tomto prípade častejšie asi projektor, kombinovaný eSATA/USB, samostatný USB a HDMI výstup. Každý z USB konektorov dokáže pripojené zariadenia napájať aj keď je počítač vypnutý.

Konektory majú byť rozmiestené tak, aby boli čo najlepšie dostupné a svoju úlohu rozhráva aj frekvencia ich použitia. Zaujímalo by ma preto, čo HDMI robí najbližšie ku kraju. Asi aby pripojený kábel prekážal, keď do USB chcete zasunúť kľúč…

Myslelo sa ale na pevnosť konektorov. Zvnútra sú vystužené niekoľkými vrstvami tuhého lepidla a dokonca aj olovom, aby odolali podľa možnosti všetkým otrasom, ktorým notebook počas aktívnej služby vystavíte.

Spomínaná dokovacia stanica ponúka navyše ďalšie USB porty, ako vo verzii 2.0, tak i dvojicu novších vo verzii 3.0. Ďalej sú to audio vstup i výstup, HDMI, VGA a LAN (RJ-45). Stanica žiaľ, ako to už býva, nie je kompatibilná so staršími modelmi série, takže ku notebooku treba v prípade potreby kúpiť novú.

Konfigurácia, záruka

Okrem vzhľadu došlo k výrazným zmenám takisto vo vnútri Portégé. Dovedna vždy boli osadzované procesormi s nízkou voltážou, tento raz je ale všetko inak. Do R700 sa dostali plnohodnotné verzie procesorov, ktoré sú oproti nízkonapäťovým skutočné beštie. V našom modely išlo o Core i5 520M, dvojjadrový procesor s technológiou Hyper-Threading, vďaka ktorej CPU dokáže zvýšiť svoju efektivitu spracovaním až štyroch programových vlákien súčasne. Pracovná frekvencia je 2,4 GHz, no v prípade potreby si ju vie procesor zvýšiť až na vyše 2,9 GHz! To už je vzhľadom na použitý procesor Intelu úctyhodný výkon a pre potreby manažéra vskutku predimenzovaný.

Toto CPU samozrejme nie je jediným možným riešením. Predávajú sa tiež slabšie verzie bez HT technológie (tie ale na slovenských stránkach výrobcu nenájdete) a i silnejšie, z môjho pohľadu v tomto segmente až extrémne, štvorjadrové Core i7. Na čo ich výkon manažér na cestách využije ale netuším.

Procesor zastáva tiež úlohu grafického jadra. Na sebe nesie Intel HD Graphics, ktoré svojim výkonom na novšie hry samozrejme nestačí, svoju úlohu zobrazovacieho zariadenia si ale plní dostatočne dobre. Funkcionalitou je jadro na úrovni špecifikácie DirectX 10 a skladá sa z 12 stream procesorov. V porovnaní s grafickými jadrami AMD a nVidia sú jeho špecifikácie a výkon skôr na smiech, jeho doménou je ale predovšetkým nízka spotreba.

Operačnej pamäte sa na počítači zišli štandardné 4 GB. Viac jej momentálne pre osobné počítače vlastne ani netreba. Ide o dva moduly spoločnosti Hyundai. V základe pracujú ako DDR3-1033, podľa potreby im ale oficiálne nerobí problém pracovať ani ako DDR3-1200 bez zmeny napätia (1,5 V). Základná doska podporuje až 8 GB pamäte, no tie už by boli, podobne ako Core i7 procesor, zbytočne prestrelené (jedine, že by ste sa z akéhosi dôvodu rozhodli tento notebook používať ako pracovnú stanicu).

V štandardnej výbave Portégé R700 sa stále stretávame s diskom s pohyblivými mechanickými časťami, SSD sú až za príplatok. Keďže sme na recenziu dostali vyšší, „priplatený“ model R700-12K, osadený bol práve diskom bez mechanických súčastí. Menovite ide o model THNSNC128GML s kapacitou 128 GB. Podľa špecifikácie má rýchlosť zápisu 250 a rýchlosť čítania 180 Mb za sekundu, ktoré ako ešte uvidíte, nie sú ďaleko od pravdy. Prirodzene, prítomný je i TRIM, vďaka ktorému výkon vášho disku zostane rovnako vysoký po celú dobu. Podobne ako pevný disk, aj radič pochádza od spoločnosti Toshiba.

Zarazilo ma, že napriek prítomnosti šachty pevný disk nemožno vymeniť. K základnej doske je pripojený nie cez SATA, ale cez LIF konektor, továrenským vodičom. Ak ho budete chcieť rozpojiť, hrozí, že citlivý konektor odtrhnete a zostanete bez pevného disku. Výmena jednoducho bez návštevy servisného pracoviska možná nie je.

V tradícii Toshiby osadzovať svoje notebooky výrobkami vlastnej produkcie pokračuje i akumulátor s kapacitou 93 Wh. Batéria síce nie je tým najväčším, čo ste kedy uvideli, no tvorí až tretinu hmotnosti tela tohto ľahkého pomocníka na cestách. Napájať by ho podľa údajov výrobcu mala byť schopná po dobu 8 hodín, čo je pri notebooku s takto silným procesorom veľmi dobrým výsledkom.

Software

Portégé R700 sa dodáva s predinštalovaným operačným systémom Windows 7 Professional v 64-bitovej verzii. Tieto sa už stali de facto štandardom a s 32-bitovými systémami sa stretávame takmer výlučne už len u netbookov, prípadne lacných notebookov s 2 GiB RAM. Súčasťou balenia je i obnovovacie CD s OS Windows XP Bussiness.

Toshiba má vo zvyku k notebooku pribaliť veľké množstvo softvéru, a nie inak tomu urobila aj v tomto prípade. Nanešťastie, väčšinou ide o úplné zbytočnosti, ktoré nikdy nevyužijete. Aj teraz preto odporúčam, ak chcete svižný a pohotovo reagujúci systém, aby ste sa nadbytočného softvéru zbavili, prípade hneď systém nainštalovali na čisto. Zaberie to síce trochu viac času, ale odmenou vám bude lepší používateľský zážitok.

Za zmienku stoja bezpečnostné aplikácie (a hardvérové prvky) skrývajúce sa pod označením Easy Guard. Integrovaný Trusted Platform Module, AntiTheft od Intelu, antivírový softvér a mnohé ďalšie sú jeho súčasťou. Zaujímavé sú pre nás najmä prvé dve, pretože so zvyškom sa stretávame bežne.

Pomocou AntiTheft je notebook zabezpečený proti zneužitiu počítača v prípade, že k nemu pristupuje nepovolaná osoba. Je to hardvérom ošetrená technológia, vďaka ktorej notebook bez povolenia majiteľa jednoducho nenabootuje. TPM sa zase postará predovšetkým o šifrovanie vašich citlivých dát a využitie nájde napr. cez aplikáciu BitLocker, dostupnú v plnej a podnikovej verzii Windowsu 7.

Záruka

Na notebooky Portégé zakúpené na našom území sa vzťahuje štandardná trojročná záruka bring-in (carry-in). T. z., že v prípade, že na notebooku vznikne problém podliehajúci záručným podmienkam, zákazník ma možnosť obrátiť sa na autorizovanú inštitúciu Toshiba (servisné stredisko, predajca), ktorá následne uhradí všetky náklady súvisiace s opravou, prípadne výmenou notebooku. Samotné náklady na dopravu do a z autorizovaného strediska si ale v plnej miere hradí zákazník sám. Ak zákazník nechá manipuláciu s notebookom na iné ako autorizované stredisko, záruka ihneď zaniká.

Samotná možnosť uplatnenia si záruky podlieha registrácii zakúpeného notebooku. Najlepšie je teda tento krok učiniť hneď po zakúpení v predajni (možné aj online). Ak sa z nejakého dôvodu zákazník rozhodne pre neskoršiu registráciu a v inkriminovanom období nahlási na notebooku poruchu, ktorá by inak spadala pod štandardné záručné podmienky, nemá nárok si záruku uplatniť. Pozor na to!

Okrem štandardnej záruky existuje aj predĺžená, na ktorú má zákazník právo po uhradení doplnkového poplatku v prípade, že notebook zaregistroval do 30 dní od jeho zakúpenia. Predĺžená záruka nastupuje do platnosti po vypršaní štandardnej.

Predtým ako sa na firmu Toshiba obrátite s problémom, je vhodné si pripraviť niekoľko údajov, aby ste sa vyhli zbytočným komplikáciám. Ide o označenie výrobku, čísla modelu (napr. recenzovaný kus má označenie Portégé R700-12K a číslo modelu PT310E-02801CSK), sériového čísla, popisu problému a podobne. Môže sa stať (a asi aj stane), že budete požiadaný o riadne označený doklad o zakúpení, takže je vhodné mať ho pri návšteve autorizovanej inštitúcie u seba.

Podrobnejšie informácie sa dozviete z manuálu, ktorý dostanete priložený k notebooku (v materiálnej aj virtuálnej podobe), poprípade zo slovenskej stránky Toshiby.

Metodika testovania

Konfigurácia notebooku je asi tým prvým, po čom zákazník pozerá. Výkonný procesor, veľa pamäte, diskrétna grafická karta - toto všetko, samozrejme za čo najpriaznivejšiu cenu, sú tie najlepšie lákadlá. Nie každý si však na základe komponentov dokáže urobiť aspoň približnú predstavu o výkone či o spotrebe mobilného zariadenia, a presne to je moment, keď na rad prichádzajú testy. Pri testovaní sa zameriavame prevažne na aplikačný výkon, výkon v hrách a na spotrebu. Výkon v umelých záťažových testoch nie je dôležitý, venovaná im preto bude minimálna pozornosť. Ak vás nezaujíma ako sa testovalo a chcete si len prezrieť výsledky, pokojne túto stránku preskočte.

Rôzne súčasti počítača sú merané v rôznych oblastiach. Procesor je preverovaný najmä v aplikačných testoch, umelému zaťažovaniu kvôli jeho výpovednej hodnote nevenujeme pozornosť. Situácia sa pri pokuse o zmeranie výkonu pamäťových modulov a pevného disku mierne komplikuje (je obtiažnejšie merať ich reálny prínos k výkonu), merané sú preto predovšetkým ich prenosové rýchlosti a latencie. Prejdime si ale všetko pekne po poriadku.

Aplikačný výkon je meraný v programoch PCMark05 a PCMark Vantage, ktoré dokážu rovnomerne zaťažiť CPU, pamäť aj pevný disk a svojím súborom testov (práca s fotografiami, zvukom, videom, (de)kompresia a šifrovanie súborov a pod.) reálne odrážajú výkon počítača pri každodennom nasadení. Na rozdiel od staršej verzie PCMark05, ktorá ponúka štyri rôzne sady testov, Vantage vie počítač otestovať až vo ôsmich kategóriách, a podáva tak presnejší obraz o výkone. Žiaľ, funguje len pod operačným systémom Windows Vista a novším. Majiteľom starších OS zostáva zapovedaný.

Ďalšie z aplikačných testov sú už špecializované na jednu konkrétnu činnosť. Zameriavame sa samozrejme len na také, ktoré búdu v globále robiť užívatelia najčastejšie. Sú to konverzia videa do rôznych formátov, práca so zvukom, kompresia súborov, práca v grafickom editore a hranie. Nezabudlo sa ani na osoby, ktoré budú na počítači modelovať.

Test videa spočíva v prevode programom H264 Benchmark HD 3.0 generovaného snímku videa v niekoľkých prechodoch. Reálne sa v ňom preverí výkon procesora v podmienkach náročného enkódingu obrazu.

Procesor ďalej zaťažujeme komprimáciou v archivátore 7-zip (verzia 4.6.5). Použíjeme interný benchmark dostupný v programe. Parametre nehcávame na štandardných hodnotách, t.j. veľkosť slovníka na 32 MiB a počet procesorových jadier na maximum.

V grafickom editore Adobe Photoshop CS4/CS5 boli robené testy za pomoci sady skriptov zo stránky DriverHeaven. Spolu ide o asi tucet rôznych efektov, ktoré sú postupne jeden za druhým aplikované na obrázok v rozlíšení 7000x5443, tiež pochádzajúci zo spomínanej stránky. Tento test prevádzkujú aj weby ako napr. madshrimps.be alebo hardocp.com, takže nie je problém výsledky voľne porovnávať.

Poslednými testami aplikačného výkonu sú nástroje Cinebench R10 a R11.5. Nejde len o obyčajný syntetický benchmark, ale o program založený na profesionálnom 3D animačnom software CINEMA 4D od spoločnosti Maxon. Schopnosti výpočtových častí počítača preveruje v dvoch testoch. Prvým je softwarové renderovanie fotorealistického obrázku z priloženého súboru obsahujúceho 3D dáta. Tento test najprv beží len na jednom procesorovom jadre. Ak má procesor jadier viac, resp. ak má počítač viac procesorov, prebehne tento test ešte raz, tentokrát už ale využije plnú výpočtovú kapacitu CPU. Druhým testom je vykresľovanie scény cez rozhranie OpenGL, kde sú preverené schopnosti grafickej karty v rozhraní OpenGL.

Pamäťovým modulom najprv pridelí skóre PCMark05 a potom zmeriame ich priepustnosť a latencie v programe Everest Ultimate 5. Podobným spôsobom je preskúšaný aj pevný disk. Necháme prebehnúť testy v PCMark05, za ktorým nasleduje CrystalDiskMark, kde odmeriame rýchlosť sekvenčného čítania a zápisu pre bloky veľkosti 50, 100 a 1000 MiB. Napokon je zmeraný výkon disku nástrojom HDTune. Výstupom je priemerná rýchlosť čítania, prístupová doba a ukazuje tiež, do akej miery až vie pevný disk pri práci zaťažiť procesor.

Grafická karta je preverovaná vo všeobecne známych benchmarkoch 3DMark06. Jej výkon je na hranie novších hier primalý, preto som sa ich testovaním ani nezaoberal. Na hry starších ročníkov alebo niektoré dnešné nenáročné tituly však postačuje.

Záťaž počítača pri bežnej práci je meraná softwarom BatteryEater vo verzii 2.7, ktorý nahradil starší baterry ZiffDavis BatteryMark. Nechá sa zbehnúť Reader's Test, ktorý systém v určitých intervaloch zaťažuje úlohami ako napr. práca v kancelárskom balíku, zápis na disk a ďalšie, simulujúc tak zaťaženie počítača pri bežnom nasadení (ekvivalent Life testu z BatteryMarku). Nasleduje Classic test, v ktorom sa preverí výdrž počítača pri vysokej záťaži (jednoduchá 3D grafika cez OpenGL v slučke). Výdrže pri prehrávaní videa, či už bežného alebo HD sa viac nemeria. Na moderných počítačoch sa môže pohybovať výrazne pod úrovňou maximálnej záťaže alebo sa s ňou i takmer rovnať. Závisí to od schopností hardvéru (sila procesora, možnosť akcelerácie grafickou kartou...).

Všetky testy prebiehajú s nastavením režimu spotreby na maximálny výkon s notebookom zapojeným do siete (s výnimkou merania spotreby, kedy notebook beží len na batériu). Keď je notebook napájaný z batérie, jas displeja je nastavený na 70%. Hlasitosť je vo všetkých prípadoch nastavená na 50%.

Ak je to možné, Wi-Fi adaptér je vždy zapnutý. Ak notebook disponuje BlueToothom, bude vypnutý. Spotreba pri bežnej práci a pri prehrávaní videa sa meria s nastaveným úsporným režimom. Na režim maximálneho výkonu beží notebook pri záťažových testoch.

Testy - všeobecný výkon

Najväčšou slabinou Portégé je podľa interného benchmarku operačného systému výkon grafickej karty v prostredí Aero. Niet sa ani veľmi čomu čudovať. Grafický čip je slabučký Intel HD Graphics integrovaný na procesore. Aby si ale niekto nemyslel že ide o brzdu notebooku - to určite nie. Výkon v 3D je však nízky.

Podobne sa vyjadrili taktiež nástroje Futuremarku. Procesorový, pamäťový a predovšetkým diskový výkon sú veľmi dobré, horšie je na tom integrovaný grafický čip.

Testy - CPU, GPU

Testy - operačná pamäť

Testy - pevný disk

Testy - chladnie, výdrž batérie

Jedným z kameňov úrazu R700-ovky je zahrievanie a s ním súvisiaca vyššia hlučnosť. Pretože je jeho telo mimoriadne tenké a použitý procesor do jeho výškovej a rozlohovej kategórie jednoducho nespadá, fyzika si vybrala svoju daň. Horčíkovo-hliníkové telo je dobrým rozvádzačom tepla a notebook pri štandardnej záťaži hreje len jemne. Skúste mu však dať niečo na prácu a premení sa na malú piecku.

Pri nulovej záťaži vo Windowse sa teploty a hlučnosť pohybovali na prijateľnej úrovni, no akonáhle sa notebook viac zaťažil, rýchlo stúpli a ventilátor sa začal hlasito ozývať. Teploty notebooku pri dlhej záťaži sú skutočne nepríjemné a rozhodne by ste nechceli, aby vás ofukoval výduch chladenia. Keď má svoju chvíľu, dosiahne teplotu 80 i viac stupňov!

Notebook sa žiaľ ozýva aj v pokoji. Ventilátor sa neustále otáča, pokoj nájde jedine v momentoch vypnutia či režimoch spánku. Od manažérskeho pomocníka by sme čakali presne opačný výsledok.

Situáciu dobre simuluje obrázok s priebehom teplôt. Napriek tomu, že je vyťažovaný len procesor, nie aj jeho grafická časť, teplota sa rýchlo vyšplhala na 90 stupňov Celzia. Po ustaní záťaže sa teploty za sprievodu hlasitého hluku ventilátora behom pár chvíľ dostanú na stálych cca. 45-50 stupňov a nižšie už neklesajú. Výsledky sú takmer identické s MacBook Pro od Apple. tu si však treba uvedomiť, že ten je veľmi tichý. Teplo sa v jeho prípade rozkladá po podstatne väčšej ploche, vyššie teploty preto u neho takmer neregistrovať.

Výdrž na batériu je vzhľadom na konfiguráciu viac než dobrá. Najväčšiu zásluhu na tom má 93-Wh batéria, no istú dávku šetrenia má na svedomí aj manažment napájania. Pri kancelárskej práci vo Windows vydržíte bez napájania vyše 6 hodín, čo je veľmi slušný výsledok. Kancelárska práca približne zodpovedá záťaži, ktorej bude notebook vystavovaný v bežnej prevádzke, takže s týmto číslom reálne aj počítajte. Ak R700 poriadne zaťažíme, výdrž poriadne klesá, 140 minút ale stále nemožno považovať za zlých – sú to vyše dve hodiny hrania hry, prípadne pozretie dvoch DVD filmov.

Podotýkam, že batéria sa hlásila byť už z 11% opotrebovaná. Ak to je pravda, k výsledkom výdrže si tých 10% prirátajte. Som ale trochu skeptický. Cesty z redakcie do redakcie boli isto náročné a dobrodružstvá také, že na ne testovaný notebook nikdy nezabudne, ide však o nový výrobok a jednoducho sa mi nechce veriť, že by sa batéria stihla behom tak krátkej doby takto opotrebovať.

Záver

Je na čase zhrnúť si nazbierané fakty a vyhodnotiť používateľský zážitok z notebooku. Musím sa priznať, že na R700 som sa tešil. Predchádzajúce verzie si bola vždy radosť aspoň pozrieť vo výklade a trochu sa nimi pokochať. Ako manažérske stroje boli veľmi dobré – pekný strieborný dizajn, matný displej, dobrá výdrž na batériu… Ich nástupca mal veľké ambície a chcel mnohé zmeniť. Vo výsledku ale skôr viac pokazil, ako vylepšil.

Dizajnovo pôsobí oproti svojim predchodcom fádnejšie a plastovo. Materiál je v ale skutočnosti hliník a horčík. Trochu gýčovo na mňa pôsobili pochrómované kryty kĺbov displeja. Povrch je vďaka tomu príjemný na dotyk, chladivý, dobre roznáša teplo, nanešťastie ale zanecháva odtlačky, ktoré idú ťažko dolu. Treba si preto zvyknúť na neustále prítomné a nie práve reprezentatívne fľaky.

Pevnosť konštrukcie je dobrá, no veko je veľmi tenké a displeju poskytuje len minimálnu ochranu. Je dobre možné, že ho pri prenášaní skôr či neskôr poškodíte.

Výkon počítača je rozhodne predimenzovaný a máloktorý manažér ho využije. Výsledky sú aj príjemné, aj nepríjemné. Pozitívom je tu veľký priestor na využitie výkonu do budúcnosti, negatíva sú však silnejšie.

Pomerne silný procesor sa musí tlačiť vo veľmi stiesnenom priestore, kvôli čomu ventilátory musia neustále pracovať, dokonca aj v stave bez záťaže. Malé rotujúce ventilátory sú synonymom pre zdroj hluku, a ten časom rozhodne neklesá. Práve naopak, záťažou len stúpa až do hranice, keď je dlhodobo nepríjemný.

Odvod tepla z notebooku je vyriešený dobre, pretože šasi za zahrieva prinajlepšom tak na 40 stupňov, výduch presahujúci dvojnásobok tejto hodnoty spoločne s generovaným hlukom však celkový dojem zrážajú do kolien.

Nepáčilo sa mi tiež, že pevný disk nie je možné vymeniť bez návštevy autorizovaného servisu. Notebook je akoby prispôsobený na to, aby z vás Toshiba dodatočne ťahala peniaze (či už pôjde o výmenu komponentu alebo za opravu displeja).

Portégé R700 by nebol zlý, v kľúčových oblastiach žiaľ u mňa zlyháva. Či už ide o podľa mňa nie práve najlepší dizajn, mastiaci sa povrch, prehýbajúce sa a krehko pôsobiace veko, alebo o ešte horšie vlastnosti ako vysoké teploty a hlučnosť, notebook sklamáva.

Naopak, potešení pevné telo z tuhého materiálu, optická mechanika, ktorú v ultraprenosných zariadeniach bežne nevidieť, výkonné dátové úložisko v podobe SSD disku, vysoká výdrž batérie a radosť prináša tiež stupeň bezpečnosti a možnosti šifrovania (tie by ale v cieľovom segmente Portégé mali byť považované za samozrejmosť).

Keď zvážim cenu zariadenia, ktorá sa u najlacnejšieho modelu v našich končinách pohybuje na hodnote okolo 1000 €, nehovoriac o priemerne 1500 € za nami testovaný kus, nezostáva mi nič iné, než tento notebook skôr neodporučiť. Staršiu R600 nováčik Toshiby rozhodne neprekonal a pozametá s ním i konkurencia. R700 je nedotiahnutý produkt a dúfam, že s ďalšou generáciou zariadenia sa Toshiba vráti k dobrým koreňom, prípadne počítač prepracuje ešte raz, ale už poriadne.

Za zapožičanie notebooku ďakujeme slovenskému zastúpeniu spoločnosti Toshiba.