Žiadne Štart menu pre Windows 8?

Tak nech si tú 8-ku strčia za klobúk. Zrejme ju už aj v Microsofte odpísali. Hold všetko nasvedčuje tomu, že nástupcom legemdárneho Win. XP bude Win.7, keď v Mrkvosofte mrvia jednu vec za druhou a nenačúvajú potrebám a želaniam uživateľov.

Teraz si uvedomujem, ze ani Mac OS X nema start menu. A viete co? Ak si zvyknete, tak ... bla bla bla. Chcem mat vsetko pekne po kope, chcem mat start menu! Silou sa im nepodarilo prerazit. Dokonca aj Linux a Unix distribucie mavaju start menu. Nenavidim integrovane vyhladavania vsetkeho, ako je napr. Spotlight. Take veci robia z ludi prasce alebo negramotnych, lebo nevedia, co kde maju, ale nechaju si to vyhladat. Este ze v realnom svete to takto zatial nefunguje a handry, topanky a jedlo sa stale oddeluju. Sice Off Topic, ale ked uz tu mame ten Apple den, resp. je po nom - MS ma zas po com opakovat, a nie vzdy su tie vysledky vhodne pre uzivatelov.

Ked ma niekto sibnuty napad dat jediny neoptimalizovany OS na vsetko pocnuc bigtower desktopom, cez notebooky, netbooky, ultrabokky, botykove booky a ine booky, tablety, smartfony, blbfóny a ine fóny - tak nech sa necuduje. Asi im este nedoslo, ze cim je nieco univerzalnejsie, tym je v kazdom jednom konkretnom pripade (lubovolnom) na hovno. Pr.: univerzalne pneumatiky. Nie su to ani dobre zimne a ani dobre letne gumy, lebo je to univerzalny hybdrid. Letne pneumatiky na leto maju lepsie vlastnosti ako univerzalne v lete a zimne na zimu maju lepsie vlastnosti ako univerzalne v zime ... Nepriama umera (ako jedna z mnohych): sucin univerzalnosti a efektivnosti/vhodnosti (hocicoho) v konkretnej situacii je cca fuzzy konstantny. Do MS este nedosla sprava ze svet sa hemzi nepriamymi umerami medzi dvoma velicinami (ked uz primitivnym sposobom uvazujeme o funkcii len jednej premennej). Majoritna vascina ludi zije v sladkej nevedomosti o tomto svete (z pohladu vedy). Nemaju sajnu o tom, ze suciny istych velicin su vzdy cca konstantne (t.j. ze je tam nepriama umernost). V beznom zivote samozrejme nie uplne exaktne v tom matematickom zmysle y=k/x, resp. xy=k (kde k je nejaka konšt.) ako sa uci na ZŠ (t.j. ze sucin dvoch velicin je konstantny, t.j. ak sa jedna velicina zvacsi, druha sa musi zmensit a opacne), ale plati tak fuzzy neurcito, pretoze to je "priblizne konstanta" v celom spektre hodnot. "Priblizna konstanta" je vsak hotovy oxymoron :) ze ano.

ludia su fakt taki debilni ze nepoznaju klavesovu skratku win+D ? alebo win tlacitko na klavesnici .. obsahuje ju kazda jedna. Nechapem ako mozu byt ludia tak sprosti fakt nechapem.. prepeceni klikaci linux je lepsi

NEPRIAME UMERNOSTI A) zoberme si rychlost zaznamoveho media (latencie ci kontinualka) a jeho kapacitu: 1) registre CPU, latencia 1-2 CPU cykly (zlomok ns), rychlost stovky GB/s, alebo nepredstavitelna, kapacita radovo 100 B ci 1 kB 2) L1 cache CPU, dnesne CPU maju taky rychly cache system, ze pred 15 rokmi by sme z toho odpadli, latencia 3-4 cykly (zlomok ns), kontinualne rychlost citanie/zapis radovo okolo 100 GB/s a kapacita zopar 100 kB 3) L2 cache CPU, latencia 10-12-14 cyklov CPU (cca 10 ns), kontinualny pristup 30-40-50 GB/s, latencia desiatky cyklov CPU (cca 30-50), kapacity radovo MB ci 10 MB 4) RAM, latencia tisice CPU cyklov (radovo cca 50-100 ns), kontinulany pristup 1 - 25 GB/s od suchej single channel 266 MHz DDR2 po tripple/quad channel DDR3 2666 MHz, kapacita radovo GB ci desiatky GB 5) SSD, latencia statisice CPU cyklov (radovo cca 0,1 mikrosek), kontinualny pristup radovo 100 az 1000 MB/s (30 MB prve SSD az 500 MB/s posledne bezne SSD), kapacita radovo niekolko 100 GB 6) HDD, latencia miliony/desiatky milionov cyklov CPU (radovo 10 milisek), kontinualny pristup radovo 100 MB/s (od 20 MB/s pri suchom 60-80 GB modeli spred 10. rokov po 130-150 MB/s dnesnych diskov), kapacity radovo jednotky TB 7) zalohovacia paska, latencia miliadry/desiatky miliard cyklov CPU (az niekolko desiatok sekund! sak sa musi pretacat), kontinualny pristup radovo 100 MB/s, kapacity radovo TB, ci az desiatky TB Krasna nepriama umernost: cim vacsia kapacita, tym nizsie rychlosti (pristupove doby aj kontinualne) a naopak. B) mnozstvo informacia a ich trvacnost: Vztah nie je samozrejme uplne presny (napr. linearny ci logaritmicky), avsak korelacne koeficient je prilis velky aby sme ho ignorovali. Cim viac informacii na mediu, tym ma mensiu zivotnost, plati to od napisov v kameni z cias stareho egypta spred 3 tisicroci pred Kristom (mnozstvo informacii radovo 1 kB, trvacnost radovo 10000 rokov) az po heliove ci sindlove 6 TB HDD. Do minulosti by sme dokonca mohli ist az po zaznam cisel do vestickej vrublovky (kost vlka spred 35 tisic rokov, kde su zaznacene prirodzene cisla do 20 ako zarezy). Vsetka cest niektorym diamantovym super-hyper trvacnym DVD, ktore sa snazia vytrcat od regresnej priamky. A opat krasna nepriama umernost: cim vacsia kapacita tym mensia trvacnost a naopak. C) mnozstvo informacii a orientacia/vyhladavanie novych/filtrovanie informacii: Ich sucinom moze vzniknut nieco ako "efektivita spracovavania a narabania s informaciami" a sucin tychto velicin je cca radovo konstantny (opat vsak priblizne ako inde), t.j. ked sa jedna velicina zvacsi (napr. mnozstvo informacii), druha sa zmensi (schopnost orientacie/vyhladavania/filtrovania novych informacii) no a opacne. Nech zije Google, ktory chvalabohu kazi statistiku a vytrca mimo regresnej priamky. D) ze by sme zabrdli do kvantovej mechaniky, podla ktorej urcit zaroven presnu polohu a presnu hybnost subatomarnych casti je nemozne? Akoze nam to vyzera princip neurcitosti zapisany rovnickou: (detla_d)*(delta_p) > 2*pi*h .. t.j. nepresnost v urceni polohy KRAT nepresnost v urceni hybnosti je vzdy vacsia ako konstanca 2*pi*h (kde h je planckova konstanta) ... zasa sucin dvoch vecilin: nepresnost v urceni polohy a nepresnost v urceni hybnosti. Chvala panu bohu (ci inej nadprirodzenej entite), ze planckova konstanta je tak mala, inak by boli kvantovo-mechenicke prejavy na poriadku dna aj v makroskopickych meritkach. E) sucin univerzalnosti stroja a jeho spotreby (resp. ak chceme tak aj efektivity v opacnom zmysle) je opat fuzzy konstantny. Cim viac univerzalny stroj/suciastka, tym mensia efektivita a vyssia spotreba. CPU moze mat sice spotrebu 125-130 W (ak ide naplno), ale zato je sakramentsky univerzalny, ze by sa Turing v hrobe obracal. GPU moze mat sice efektivitu 50x vacsiu, ale zato nie vsade, iba pri grafickych operaciach, resp. customizovanych GPGPU vypoctoch, ktore sa nam krkolomne podarilo optimalizovat rozchodit, ale Total Commander ci OS si na GPU nespustim. Moze existovat super-hyper hardverovo specializovany cip s este 100x lepsou efektivitou oproti VGA (spotreba 0,01 W na GFLOP), ale taky cip vie robit len jednu jedinu konktretnu ulohu/vypocet ci triedu uloh (napr. akcelerovat multimedia konkretnymi kodekmi ci akcelerovat patricne kryptograficke algoritmy) a okrem toho bez prepacenia ani h**no (lebo ani OS na nom nenabootoje). Napr. ASIC riesenia (specialne navrhute cipy) na tazenie bitcoinov - len a len a len na ten ucel a ziadny iny. A opat sucin univerzalnosti a spotreby (resp. ak chceme tak aj efektivity v opacnom zmysle) cipu je cca fuzzy konstantny.

Veru tak. Suhlasim s nazorom, ze napchat vsetko do jedneho os je volovina. Cim viac tam toho je, tym sa to tazsie optimalizuje. Ked chcem byt na pc tak chcem mat normalnu plochu s ponukou start ako to za cele roky bolo a nie nejake retardovane kachlicky. Windows 8 bol este vacsi fail ako Vista a vyzera to tak, ze Windows 7 tu bude este pekne dlho.

Boa, dalsi protiamericky clanok a kde je Kalo?!