Intel Nehalem - prvý test na Slovensku!

Integrovaný pamäťový radič, QPI

Nehalem je prvá architektúra Intel-u s integrovaným pamäťovým radičom, ktorá uzrela svetlo sveta. Prečo nie úplne prvá? Intel mal ešte na konci 90-tych rokov v pláne projekt Timna, ktorý mal integrovať práve pamäťový radič a aj grafické jadro. Timna sa ale nikdy nedostala do výroby a projekt bol zrušený.
Pamäťový radič integrovaný v procesorovom jadre používa AMD už od čias prvých procesorov Athlon 64, Intel doteraz mal radič vždy v osobitnom čipe NorthBridge. Takéto usporiadanie malo ale tú nevýhodu, že ďalší čip medzi RAM pamäťou a procesorom vnášal do prenosu vysokú latenciu a taktiež používaná zbernica FSB už dosahovala svoje limity (dôkazom toho sú aj posledné základné dosky s čipsetom P45, kde sa objavujú už veľmi pokročilé voľby na stabilizáciu vysokého taktu FSB).

V un-core Nehalema, teda „okolí“ jadra, sa nachádza DDR3 pamäťový radič, ktorý je v zmysle myšlienky modulárnosti architektúry škálovateľný. Pri prvých štvorjadrových Core i7 čipoch je radič trojkanálový, neskôr sa na trh dostanú aj čipy s dvojkanálovým radičom. Všetky budú mať ale jednu spoločnú vlastnosť, a to podporu už iba DDR3 pamätí.
Tu Intel znova funguje v pozícií pretláčania nových technológií, keď aj prvé DDR2, aj napriek vtedy vysokej cene a malému nárastu výkonu, začal používať u svojich čipsetov.
Dnes sa situácia neopakuje úplne presne. Ceny DDR3 sú zatiaľ pomerne vysoko nad cenami DDR2, no treba poznamenať, že pre dosiahnutie vysokej pamäťovej priepustnosti vôbec nie je treba drahé DDR3 moduly, vysoké čísla sa získajú aj najlacnejšími 1066MHz DDR3 pamäťami. Priepustnosť ale nie je hlavnou výhodou, tou je podstatné zníženie latencie (odozvy) pamäťového subsystému.

Namiesto slov praktický dôkaz:





Priepustnosť takmer dvojnásobná, latencia skoro o polovicu nižšia.

So zavedením integrovaného pamäťového radiča potreboval Intel nejaké rýchle prepojenie medzi jednotlivými čipmi. Práve preto vznikla “nová“ zbernica QPI (Quick Path Interconnect). V podstate sa presunutím radiča z NorthBridge do procesora zbernica uvoľní a mohla by tak postačovať aj FSB (Front Side Bus), no to iba pre jednoprocesorové systémy (desktop-y, notebooky). QPI je teda opäť prvok, ktorý je tu hlavne kvôli serverovému nasadeniu, “ na škodu“ ale samozrejme nebude ani u dnes testovaných procesorov.

QPI je veľmi podobná zbernici HyperTransport, ktorú AMD taktiež ako integrovaný pamäťový radič používa už niekoľko rokov.
QPI je vlastne sériové rozhranie CSI (Common System Interface), ktoré pozostáva z dvoch, 20-bit-ových liniek prenášajúcich dáta dvoma smermi. 16-bitov je pre dáta a zvyšné 4 pre réžiu prenosu (korekcia chýb). Najvyššia rýchlosť QPI je 6,4GT/s (GigaTransfers/second), čo je 12,8GB/s každým smerom, celkovo teda má QPI priepustnosť až 25,6GB/s. To je o kúsok viac ako HyperTransport 3.0 (24GB/s) a podstatne viac ako u 1600MHz FSB (12,8GB/s).
V závislosti od cieľového trhu môžu byť procesory Nehalem vybavené jednou QPI (desktop), alebo aj viacero, pre priame spojenie so susedným procesorom vo viacsocketových serveroch.

Radič v Core i7 9xx procesoroch podporuje celkovo dve trojkanálové zapojenia RAM (spolu 6 modulov) o maximálnej kapacite 24GB, teda maximálna veľkosť je 4GB/modul.