Intel Nehalem - prvý test na Slovensku!

Pretaktovanie

"Rozmaznaný" pretaktovacím potenciálom procesorov Core2Duo a Core2Quad, keď zvýšenie frekvencie o 1GHz sa považovalo za celkom bežné nastavenie pre dlhodobé používanie, sa mnohí obávali o možnosti pretaktovania u nových Core i7. Pred uvedením sa internetom dokonca šírili "zaručene neoverené" informácie o tom, že Intel nejakým spôsobom úplne pretaktovanie zatrhne. Samozrejme to tak nie je, a nakoniec aj sám výrobca zakomponoval do procesorov funkciu automatického pretaktovania (Turbo Boost).

Pretaktovanie Core i7 sa však v mnohom líši od toho, na ktoré sme zvyknutí u dnes predávaných Core2Duo/Quad. Ak vynecháme pre drvivú väčšinu užívateľov nezaujímavý Core i7 965XE s otvoreným násobičom smerom hore a astronomickou cenou, ostávajú nám čipy Core i7 940 a 920. Tie majú násobič obmedzený do 22, resp. 20 a pretaktovanie sa teda bude realizovať rovnako ako u iných procesorov – zvyšovaním frekvencie zbernice. Pred tým, než sa pustíme do samotného taktovania, vysvetlíme si ako to u Nehalem čipov vyzerá s frekvenciami a násobičmi:



Na blokovom diagrame vyššie je znázornený celý systém frekvencií na novej platforme – všetky takty jednotlivých súčastí sú odvodené od základnej frekvencie 133MHz (BCLK – Base Clock), pričom pokiaľ sa vyžaduje iná frekvencia, je upravená pomocou tzv. násobiča na vyššiu.
Čo nás ale bude zaujímať najviac, sú pomery frekvencií v jadre, keďže tu sa nachádzajú okrem samotných výpočtových jadier ktoré chceme pretaktovať aj pamäťový radič a zbernica QPI.



Schéma ktorú vidíte vyššie popisuje všetky dôležité násobiče v systéme. Je zrejmé, že zmenou základnej frekvencie zo 133MHz na vyššiu ovplyvníme všetky ostatné časti. To o čo nám predovšetkým ide – teda frekvencia jadier procesora, sa vypočíta ako súčin základnej frekvencie a násobičov jednotlivých jadier (u Core i7 podobne ako u AMD Phenom sú všetky jadrá taktované zvlášť, nastaviť však možno iba všetky súčasne).

L3 cache a pamäťový radič pracujú vždy na nižšej frekvencií ako samotné jadrá, majú preto oba spoločný násobič. Aj frekvencia novej zbernice QPI samozrejme závisí od základnej frekvencie, má svoj vlastný násobič – no ten je možné meniť len u Core i7 965XE a to smerom dole. Tento model má totiž ako jediný QPI na 6,4GT/s a zvoliť teda možno nižšie hodnoty, ostatné modely majú 4,8GT/s a tak je nutné u nich zvyšovať QPI iba pomocou základnej frekvencie.

Nesmieme zabudnúť ani na RAM pamäte, ktoré sú opäť závislé od základnej frekvencie. Jej zvyšovaním sa zvyšuje aj ich frekvencia a tak je v prípade nutnosti treba znížiť ich násobič. U bežných Core i7 sú dostupné voľby 8 a 6, pri 133MHz zákl. frekv. to teda znamená takt 800MHz resp. 1066MHz. Keďže sa už dnes predávajú moduly s oveľa vyššími zaručenými taktami, tieto násobiče bohate pre pretaktovanie postačia.





Od teórie poďme rovno k výsledkom, ako prvý bol na skúšku odomknutý Core i7 965XE. Ako som už v časti o základnej doske spomínal, s touto nie je možné zmeniť priamo násobič na vyšší ako je pre tento procesor základných 24. Na dvihnutie násobiča je nutné použiť funkciu Turbo – nastaviť vyššie násobiče pre všetky jadrá a v operačnom systéme zvoliť profil napájania "Vždy zapnutý" (Windows XP) alebo "Vysoký výkon" (Windows Vista). Potom stačí procesor zaťažiť a násobiče sa zdvihnú na nastavenú úroveň.
Takýmto spôsobom sa podarilo extrémnu edíciu Core i7 popohnať iba na 3867MHz, čo je navýšenie taktu o vyše 660MHz. Vcelku slušné, no človek by od tohto čipu čakal viac, hlavne keď sa taktuje iba zmenou násobiča čiže ostatné systémové frekvencie sú nenarušené.
Akýkoľvek pokus čo i len o ďalšie malé zvýšenie taktu cez zmenu základnej frekvencie sa skončil neúspechom.



O niečo zaujímavejšie bolo pretaktovanie najlacnejšieho modelu – Core i7 920. Tu je násobič uzamknutý a tak sa taktuje iba zvýšením základnej frekvencie zo 133MHz na vyššiu. Tu sa takt zastavil na 185MHz, aj keď o stabilite sa už hovoriť nedalo, na validáciu to plne postačovalo. Výsledný takt bol dosiahnutý pri zapnutých všetkých "šetriacich" funkciách (C1E, EIST) a taktiež za pomoci automatického zvýšenia násobiča vďaka funkcii Turbo:



Základná doska Intel DX58SO už na vyšších taktoch odmietala pracovať, za stabilnú možno považovať základnú frekvenciu okolo 170MHz.

Nové štvorjadrá od Intel-u teda v podstate nemajú problém s pretaktovaním, ich rezerva je približne rovnaká ako u súčasne predávaných, 45nm čipoch architektúry Core2, keď takty blízke 4GHz so vzduchovým chladením sú celkom bežné.

Určitý problém však pri pretaktovaní nových čipov predstavuje integrovaný pamäťový radič. Tu sám výrobca odporúča neprekročiť napájacie napätie RAM modulov nad hodnotu 1,65V. To by vraj mohlo znížiť životnosť alebo dokonca poškodiť samotný procesor. Momentálne nie je tento jav podrobne preskúmaný, no tvrdí sa, že pokiaľ sa dodrží správny pomer medzi napätím pre RAM a časti čipu un-core (rozdiel medzi QPI/DRAM a DRAM Voltage maximálne 0,5V), malo by byť bez problému použiteľné aj vyššie napájanie ako 1,65V.