Intel Core i5 750 a Core i7 870 - recenzia

Pretaktovanie a spotreba

Pretaktovať nové Lynnfield procesory je veľmi jednoduché, mohol by som to prirovnať k jednoduchému pretaktovaniu Core2 čipov – stačí dvihnúť frekvenciu zbernice, pridať napätie a udržať RAM pamäte blízko svojich základných frekvencií a je pretaktované. Keďže u LGA1156 procesorov nie je možnosť meniť násobič pre UnCore (CPU-NB), odpadá jedna položka o ktorú by sa trebalo starať. V podstate sa dá pretaktovanie Lynnfield-ov zhrnúť nasledovne:

- Zvýšiť frekvenciu zbernice BCLK
- Pridať napätie pre UnCore (napr. na 1,2V)
- Pridať napätie pre jadro, podľa potreby (napr. na 1,3V)
- Zmeniť násobič pre RAM pamäte tak, aby bežali na zaručene stabilných frekvenciách (napr. na 800, resp. 1066, a potom dvíhať BCLK)
- Vypnúť Intel Turbo Boost

Posledne menovaná položka – vypnutie Turbo Boost, je dosť dôležitá. Pri pretaktovaní sa totiž môže táto funkcia „vymknúť spod kontroly“, a už pri menšom zvýšení BCLK a celkovej frekvencie procesora by Turbo Boost mohlo nastavovať nereálne vysoké frekvencie v prípade zaťaženia jedného jadra. Preto je lepšie ho vypnúť, a taktovať bez neho. U nohých dosiek sa dá navyše vynútiť použitie vyššieho násobiča ako má procesor, napríklad pre Core i5 750 namiesto 20 použiť 21, teda vlastne vynútenie behu Turbo Boost a jeden stupeň vyššie.

Využiť možno aj systémy automatického pretaktovania, ktoré výrobcovia základných dosiek s novou platformou uviedli na trh. Síce nepôjde o úplne ideálne nastavenia, zväčša je napätie pre jadro nastavené dosť vysoko a zbytočne, no pre neznalých prípadne začiatočníkov je to dobrá pomoc. Odskúšané mám zatiaľ riešenia od firiem Asus, Gigabyte a MSI, a môžem povedať že fungujú všetky. Viac či menej úspešne, o tom ale v recenziách samotných dosiek.

Zatiaľ všetky základné dosky, ktoré výrobcovia do redakcie poslali, zvládali stabilne frekvencie zbernice 200MHz, čo aj pre momentálne najlacnejší procesor pre túto platformu Core i5 750 dáva pekných 4000MHz. Procesory pritom takéto pretaktovanie zvládajú:



V tejto tabuľke sú výsledky pretaktovania na základnej doske Asus P7P55D a procesorov Core i5 750 a Core i7 870, pri totožnom napätí UnCore 1,2V. Maximálne frekvencie sú potom vztiahnuté na nastavené napätie jadra.

Core i7 870 dosiahol svoje stabilné maximum práve okolo 4000MHz, pri vyššej frekvencii a napätí už začínal throttlovať, prehrievať sa a následne aj znižovať svoj násobič, aby predišiel poškodeniu. HyperThreading dokáže vyťažiť prostriedky jadier naplno, a prejaví sa to aj zvýšeným stratovým teplom.
Core i5 750 bez HT je na tom o čosi lepšie, stabilné maximum bolo niekde pri 4,2GHz a 1,4V, pričom teploty s chladičom Noctua NH-U12P ostali ešte v bezpečných oblastiach.





Čo sa spotreby týka, niečo naznačuje už aj hodnota TDP, ktorá je 35W nižšia ako u Bloomfield-ov pre LGA1366 – iba 95W. Keď ešte uvážime, že jediný „podstatný“ čip na základných doskách pre LGA1156 procesory, Intel P55, má TDP len 4,7W, vyzerá to na veľmi zaujímavé výsledky.



A naozaj je to tak, Core i5 a Core i7 800 procesory sú veľmi úsporné čipy. Predovšetkým v stave bez záťaže je spotreba nádherne nízka, podľa iných testov od zahraničných kolegov dokonca nižšia ako u LGA775 dvojjadier (!). Je to určite aj vďaka tzv. Power Gate tranzistorom, ktoré dokážu pri nečinnosti nejakého jadra to takmer úplne odstaviť od napájania, čím sa významne redukujú stratové prúdy (ktoré sa pri stále menších štruktúrach zvyšujú). Procesorom od AMD takéto niečo chýba, ako im aj chýba high-k materiál v tranzistoroch, teda sa ani niet čomu čudovať. Zlepšenie pre AMD čipy prinesie až 32nm proces od Globalfoundries, ktorý už bude využívať high-k materiály.

Pri záťaži sa ukazujú novinky tiež v dobrom svetle, AMD Phenom II X4 procesory majú celkovú spotrebu o dosť vyššiu. Zlepšenie však len teraz prišlo s novou C3 revíziou, ktorá stlačí spotrebu aj TDP AMD procesorov o niečo nižšie.