Malý, ale šikovný – Asus Eee PC T91 - recenzia

Úvod, vzhľad

Na počiatku bola jednoduchá idea – poskytnúť zákazníkovi počítač, ktorý by bol malý, a teda i ľahko prenosný, s vysokou výdržou pri behu z batérie, a pritom výkonný aspoň tak, aby dokázal pokryť aspoň tie najzákladnejšie potreby. Ideu už bolo treba len zrealizovať. Išlo však o odvážny krok, pretože vlastne znamenal vytvorenie úplne nového segmentu trhu. No ak by išlo o krok správnym smerom, mohol priniesť veľa chutného ovocia. Prvou firmou, ktorá túto myšlienku pretransformovala do činov a ktorej sa aj reálne podarilo obohatiť potenciálneho zákazníka o novú kolónku na jeho zozname výberu, bol Asus.

Asus je nielen v našich končinách dobre známym výrobcom predovšetkým notebookov, základných dosiek a grafických kariet. Je jedným z najvýznamnejších hráčom na IT trhu, prišiel s niečím novým a zožal úspech, o akom sa mnohým ani nesnívalo. Jeho netbook, ako sa tieto malé počítače začali nazývať, Asus EE sa jednoducho podaril. Pre človeka, ktorý používa počítač akurát tak na surfovanie po internete to bola ideálna voľba.

Samozrejme, bol by hriech, keby sa nechytila aj konkurencia, a tak obchody začali zaplavovať aj všemožné malé notebooky, netbooky, od firiem ako Acer, Dell, Hawelett-Packard, MSI... Konkurencia vniesla do inak homogénneho sveta Asusov EE čerstvú krv a tak potrebnú variabilitu. Netbooky sa následne posunuli trošku ďalej, a tak si dnes vyberie skutočne každý.

Pravdupovediac, osobe nie som fanúšikom netbookov. Napriek niektorým ich nesporným výhodám, akými sú mobilita a výdrž pri behu na batériu, aj ich „klientela“, minimálne časť z nej určite, si musí uvedomovať jej najväčšiu nevýhodu – výkon. V drvivej väčšine sú poháňané procesormi Intel Atom, ktoré sú istým spôsobom dokonca technologicky ešte zaostalejšie ako originálne Pentium z pred vyše pätnástich rokov. Tým prečo tomu tak je sa teraz zaoberať nebudem, popísané bolo už mnoho. Miesto toho sa radšej po tomto krátkom informačno-historickom kanáliku pozrieme priamo na to, ako dnešný drak vyzerá.

Trpaslík bielej rasy, malého vzrastu, uhladený, zjavne dlho nejedol, bez vizuálmi postrehnuteľných prvkov značiacich agresivitu, no aj tak mu vykrútili krkom. Takto by sa v jednej vete dal charakterizovať dnes recenzovaný tablet. Rozoberme si však radšej predchádzajúce tvrdenie o niečo serióznejšie.

Ako zástupca netbookov je právoplatným držiteľom rozmerov 225 x 164 x 28 milimetrov. Vďaka bezmála 9-palcovej uhlopriečke ho nie je problém uskladniť prakticky kdekoľvek. Napr. vie dobre splynúť s knižkami na polici, ale pokojne ho skryjete aj do tašky či kabelky (tu ale pozor ; prečo, dočítate sa nižšie). Hmotnosť 980 gramov vám pri prenášaní brániť isto nebude. Je to dostatočne málo, aby ho aj subtílnejšie slečny udržali v jednej ruky bez vedľajších efektov celé hodiny.

K dostaniu je v dvoch základných farebných vyhotoveniach – čiernom a perlovo bielom. Na recenziu som k dispozícii mal obvyklejšiu bielu verziu. Čisto čierne telo Asusu možno pristane, celkovo ale podľa môjho názoru viac vynikne práve pestrejšia kombinácia (ak teda čiernobielu vôbec možno považovať za pestrú :)).

Tak či onak, dizajn je v podstate veľmi jednoduchý, počítač pôsobí takmer ako hračka. I keď je bez výraznejších do očí bijúcich prvkov, iste vám neunikne kĺb displeja – je otočný. Hrany sú jemne zaoblené, rovnako tak rohy. Plasty sú prakticky bez profilácie, ich rovina je narúšaná len klávesnicou.

Otočný kĺb zabezpečuje maximálny možný výklopný uhol, ako aj „prepnutie“ netbooku do tabletového režimu, keď počítač slúži prevažne na písanie, či kreslenie, a ovládate ho len dotýkaním sa displeja. Spája sa s ním žiaľ aj zopár problémov, týkajúcich sa pružiny vo vnútri.

Pružina nedovoľuje výklop pod 30 stupňov. Ak sa oň pokúsite, veko sa vlastnou silou automaticky zaklapne. Ďalej, pri pohybe do strán je kĺb možno až privoľný. Kvôli tomu veko v uzavretej polohe nedrží rovnobežnú pozíciu s hranami a viete ho mierne vyhnúť do strán.

Konštrukcia nepatrí k najpevnejším. Na mnohých miestach plasty pukajú a prehýbajú sa. Nejde o akútne záležitosti, skôr ma len prekvapilo, že niečo takto malé môže byť tak náchylné.

Zadnej strane dominuje nápis Asus s troma éčkami. Spodnou hranou sa tiahne lesknúci sa pás, držiaci na sebe signalizačné diódy.

Hodnotiť klávesnicu na notebooku so sotva 9-palcovou uhlopriečkou nie je ľahké. Do úvahy treba brať skutočnosť, že na tak malú plochu je len ťažko klávesy natlačiť v nejakej rozumnej konštelácii. Zohľadniť ale samozrejme treba aj jej reálnu použiteľnosť.

Kompromisom sa nevyhýbalo. Paradoxne, nie je to cítiť z celej klávesnice, ale skôr z jej pravej polovice. Ak sa zameriame trebárs na medzerník, ihneď do očí udrie jeho šírka. Končiac ešte pred klávesom M, bude sa často stávať, že sa ukliknete do Altu, či na takto malom zariadení pokojne i do kontextovej klávesy (aspoň ju však má). Pravý Shift je nešikovne skrytý celkom vpravo, kde ho od zvyšku klávesnice oddeľujú šípky. Zvyšné rozloženie je už s prižmúrením oka štandardné a nemalo by spôsobovať výraznejšie problémy. K napísaniu niektorých znakov sa dostaneme až po stlačení Fn. Nejde ale o nič neštandardné, prípadne život strpčujcúce.

Touchpad je maličký, dokonca pôsobí až roztomilo. Jeho plocha je jednoliata, bez akýchkoľvek popiskov. Samozrejmosťou je možnosť scrollovať v horizontálnom i vertikálnom smere. Štandardne pod touchpadom sa rozprestiera dvojica tlačidiel, simulujúcich pravé, resp. ľavé tlačidlo myši. Zlúčené sú ale to jedného kusu postriebreného materiálu, čím sa netreba nechať oklamať. Software k touchpadu podporuje funkciu multitouch, môže si preto pri práci užiť komfort známy s MacOS. Tlačidlá sú spojné do jedného celku, takže pre dobrú odozvu je vhodné ich stláčať na okrajoch.

Všimnite si, že okolie klávesnice je maximálne čisté. Žiadne rušivé prvky, diódy, nálepky alebo nebodaj multimediálne klávesy. Iba čistá účelnosť (podobne tak aj mnohé ostatné netbooky). Páči sa mi to.

Kam až siaha ľudská opovážlivosť, konštruktérska zadubenosť a v akustických kruhoch postihnutosť? Áno, presne sem. Niet divu. Veď keby som pri prvom spustení Windowsu úvodnú melódiu nepočul, aby by som možno prítomnosť nejakých reproduktorov ani nezaregistroval – tak sú malé a dobre skryté.

Inými slovami, jedno z tých najhorších zvukových podaní, k akým sa mi v mobilnou svete podarilo dopracovať. Vie to hlasno kričať, ale čistota zvuku je minimálna. Vyčítať to notebooku ale nebudem ani náhodou. O hudbe reproduktory tabletu/netbooku nie sú. Samotný slúchadlový výstup situáciu zachraňuje – v tomto ohľade už bol celkom v poriadku.

Displej, konektory

Displej disponuje natívne rozlíšením 1024x600. Môže sa to zdať málo, uvedomme si ale, na akej malej ploche sa naša sieť pixlov rozkladá. Ikonky sú v skutočnosti dobre čitateľné, sadnú tak akurát. V prípade potreby je možné rozlíšenie zvýšiť až na končených 1024x768, to ale nevyzerá na širokouhlom displeji prirodzene. Samozrejme, toto rozlíšenie tu nie je iba pre parádu. Existujú totiž aplikácie, ktoré pre svoj beh striktne vyžadujú minimálne druhé menované, prípadne aplikácie, ktorých použitie pri 600- pixelovej výške je vyslovene nepohodlné.

Kvalita displeja je dobrá. Je síce lesklý, ale posvietenie už je realizované pomocou LED technológie, ktorá však nie je hlavným ťahákom tohto kúsku. Tým je samotný fakt, že displej je dotykový. Ovládať ho možno prstom, priloženým stylusom, prípadne čímkoľvek iným. V tomto smere sa vám medze nekladú. Dôležité je len dbať, aby „ovládač“ nenechal po sebe v displeji ryhy.

Čo sa citlivosti a presnosti dotykového ovládania týka, nie sú na tom najlepšie. Nato, aby notebook dotyk zaregistroval je treba vynaložiť relatívne veľkú silu, a následne ju aj udržiavať. Nie vždy to ale ide jednoducho. Ovládanie Windowsu sa ešte dá absolvovať bez výraznejších problémov, ťažkosti však na povrch vyplávajú, keď sa budete pokúšať napr. o kreslenie. Tu zaregistrujete všetky nedostatky od necitlivosti dotykovej plochy cez zmeny jej nálad podľa pozície kurzora na displeji až po náhle výpadky snímania. Aby som ale iba nehanil, upozorňujem, že situácia nie je taká tragická, ako by sa mohlo z predchádzajúcich riadkov zdať. Keď tu a tam zaseknete zuby, prípadne prižmúrite oko, prakticky nebudete spomenuté nedostatky vnímať.

Toľko k displeju, posvieťme si na konektivitu. Pretože ide o ultraprenosné zariadenie, dúfam, že každý vopred pochopil, že bude musieť oželieť optickú mechaniku. Rovnako tak dúfam, že každý pochopí, že možnosti pripojenia notebooku budú veľmi obmedzené.

Na pravom boku nájdeme štrbinu pre úschovu stylusu, dva audio jacky (pre slúchadlá a pre mikrofón), jeden USB slot a konektor pre ethernet. Všimnite si tiež záslepku vedľa aido jackov - tam by ste zapojili anténu, ak by ste vlastnili model s TV tunerom.

Ľavá strana poskytuje priestor pre napájací adaptér, jeden ďalší USB slot a tzv. Disk Expander slot pre rozšírenie diskovej kapacity o gigabajty poskytnuté externou flash pamäťou.

Vpredu nájdeme len čítačku pamäťových kariet, vzadu sa dá naraziť na VGA výstup.

Konfigurácia, príslušenstvo, záruka

Inštalovaný procesor nie je žiadny šampión. Pravdupovediac, ide skôr o zástupcu toho najslabšieho, čo sa dá dnes dostať. Nič sa však nedá robiť, procesor Intel Atom sily na rozdávanie veľa nemá, nehovoriac pritom o frekvencii 1,33 GHz, na ktorej si jednojadrový model Z520 tiká. Situáciu aspoň trochu zachraňuje prítomný Hyper-Threading.

Čipová súprava je US15W s integrovanou „pomalobežnou“ grafikou Intel GMA 500. Ide o nový čip, ktorého cieľovou skupinou sú zariadenia zamerané na minimálnu spotrebu. So zníženou spotrebou sa však žiaľ už tak dosť nízky výkon platformy ďalej znížil, najmä čo sa vykresľovacej sily týka.

Grafické jadro GMA 500 nepochádza z dielne Intelu, ale od spoločnosti PowerVR, ktorú pamätníci budú vďaka čipom PowerVR2 dobre poznať ešte z dôb grafických kariet 3Dfx Voodoo 2, či ešte lepšie, z čias GeForce 2, vďaka čipom KYRO. Nanešťastie, použitý SGX535 (GMA 500) bol vyvinutý ako čip pre mobilné zariadenia (napr. taký iPhone) a výkon domu dokonale zodpovedá. V kombinácii s ovládačmi Intelu ide o tak trochu hrôzunaháňajúcu kombináciu.

Jeden gigabajt operačnej pamäte je medzi na Atome založenými strojmi bežnou praxou. Z tohto dôvodu (a takisto kvôli nízkemu procesorovému výkonu) sa v kombinácii s nimi zvykne používať na pamäť nenáročné Windows XP, prípadne po novom i Windows 7. Použitý bol jeden modul pracujúci na frekvencii 533 MHz.

V snahe o dosiahnutie čo možno najväčšej mobility a čo najviac vykompenzovať slabý procesorový výkon, siahnuté bolo po SSD disku. Kapacita 32 GB nikoho neohromí, akákoľvek vyššia by sa už ale nepriaznivo premietla do koncovej ceny. Počítač teda aspoň netrpí hlavnými neduhmi, ktoré so sebou prinášajú disky s mechanickou konštrukciou – hlučnosť, produkované teplo.

Na optickú mechaniku sa s pochopiteľných dôvodov už miesto nenašlo. Všetok software bude potrebné dopraviť do tabletu z externých diskov, po ethernete, či cez internet.

Ale... že by sa zabudlo ešte na čosi? Nech sa pozriete ako dobre chcete, batériu neuvidíte. Podobne ako u pred nedávnom uvedeného ultra mobilného EEE 1008HA, batéria zostáva pred zrakmi užívateľa skrytá. Asus sa aj tento krát rozhodol pre jej zabudovanie dnu do notebooku, čo má svoje výhody, aj nevýhody. Pozitívom by mohlo byť, že keďže nie je potrebné mať na tele ďalší odnímateľný diel, konštrukcia je celistvejšia a menej vŕzga. A negatíva? Najmä nemožnosť výmeny batérie bez návštevy servisu. Mnohí zákazníci sú v tomto segmente zvyknutí dokúpiť si prídavnú batériu, ktorou môžu nahradiť originálne dodávanú počas dlhších ciest. Asus môže tvrdiť, že T91 vydrží s integrovanou batériou vydržať na jedno nabitie 8 hodín, lenže za akých podmienok? Možno tak pri minimálnom jase displeja a vypnutej WiFi, keď s počítačom radšej ani nehýbete, ani naň nehľadíte. Pretože je batéria vstavaná a nikde na nie je uvedené, aká je veľká, na stanovenie jej energie som použil program Everest. Hlásil 29 Wh.

Súčasťou hardwarovej konfigurácie takisto môže byť voliteľné GPS, 3G modul alebo TV tuner.

Popri povinnej výbave v podobe stylusu, je k malému Eeečku pribalená aj taštička, v ktorej ho môžete prenášať. Nič svetoborné, ale rozhodne poteší. Malý notebook sa do nej zmestí s prehľadom vrátane nabíjacích súčastí. Škoda len, že vo vnútri nie je urobená aj nejaká priehradka. Takto všetko, čo do taštičky dáte zdieľa s notebookom jeden priestor a mohlo by tak nechcene dôjsť napr. k poškriabaniu plastového krytu.

Operačným systémom je medzi netbookmi dobre zaužívaný Windows XP vo verzii Home. Pretože je mu ale z hľadiska systémových nárokov modernejší Windows 7 veľmi blízko, vyskúšal som ho tiež a nemal námietky. Keď už nič iné, aspoň má lepší a intuitívnejší GUI. Navyše, prináša natívnu podporu pre dotykové displeje, čo tabletu príde vhod.

Rovnako tak sa zíde virtuálna klávesnica, po ktorej siahnete vždy, keď budete zložený v tabletovom režime a nebude sa vám chcieť preskladať do štandardného. Poteší takisto prítomnosť ExpressGate, linuxovej distribúcie, ktorú vďaka bleskurýchlemu štartu a minimálnej záťaži počítača (za cenu obmedzených softwarových možností) využijete vždy vtedy, keď budete potrebovať napr. len trocha pointernetovať, prípadne popozerať elektronické fotografie a pod.

Na notebooky Asus zakúpené na našom území sa vzťahuje štandardná dvojročná záruka typu bring-in (carry-in). T. z., že v prípade, že na notebooku vznikne problém podliehajúci záručným podmienkam, zákazník ma možnosť obrátiť sa na autorizovanú inštitúciu Asus (servisné stredisko, predajca), ktorá následne uhradí všetky náklady súvisiace s opravou, prípadne výmenou notebooku. Samotné náklady na dopravu do a z autorizovaného strediska si ale v plnej miere hradí zákazník sám. Ak zákazník nechá manipuláciu s notebookom na iné ako autorizované stredisko, záruka ihneď zaniká.

Predtým ako sa na firmu Asus obrátite s problémom, je vhodné si pripraviť niekoľko údajov, aby ste sa vyhli zbytočným komplikáciám. Ide o označenie výrobku, čísla modelu, sériového čísla, popisu problému a podobne. Môže sa stať (a asi aj stane), že budete požiadaný o riadne označený doklad o zakúpení, takže je vhodné mať ho pri návšteve autorizovanej inštitúcie u seba.

Podrobnejšie informácie sa dozviete z manuálu, ktorý dostanete priložený k notebooku, avšak kvôli aktuálnosti asi bude najlepšie obrátiť sa na miestnu internetovú stránku výrobcu.

Metodika testovania

Konfigurácia notebooku je asi tým prvým, po čom zákazník pozerá. Výkonný procesor, veľa pamäte, diskrétna grafická karta - toto všetko, samozrejme za čo najpriaznivejšiu cenu, sú tie najlepšie lákadlá. Nie každý si však na základe komponentov dokáže urobiť aspoň približnú predstavu o výkone či o spotrebe mobilného zariadenia, a presne to je moment, keď na rad prichádzajú testy. Pri testovaní sa zameriavame prevažne na aplikačný výkon, výkon v hrách a na spotrebu. Výkon v umelých záťažových testoch nie je dôležitý, venovaná im preto bude minimálna pozornosť. Ak vás nezaujíma ako sa testovalo a chcete si len prezrieť výsledky, pokojne túto stránku preskočte.

Rôzne súčasti počítača sú merané v rôznych oblastiach. Procesor je preverovaný najmä v aplikačných testoch, umelému zaťažovaniu kvôli jeho výpovednej hodnote nevenujeme pozornosť. Situácia sa pri pokuse o zmeranie výkonu pamäťových modulov a pevného disku mierne komplikuje (je ťažšie merať ich reálny prínos k výkonu), merané sú preto predovšetkým ich prenosové rýchlosti a latencie. Prejdime si ale všetko pekne po poriadku.

Aplikačný výkon je meraný v programoch PCMark05 a PCMark Vantage, ktoré dokážu rovnomerne zaťažiť CPU, pamäť aj pevný disk a svojím súborom testov (práca s fotografiami, zvukom, videom, (de)kompresia a šifrovanie súborov a pod.) reálne odrážajú výkon počítača pri každodennom nasadení. Na rozdiel od staršej verzie PCMark05, ktorá ponúka štyri rôzne sady testov, Vantage vie počítač otestovať až vo ôsmich kategóriách, a podáva tak presnejší obraz o výkone. Žiaľ, funguje len pod operačným systémom Windows Vista a novším. Majiteľom starších OS zostáva zapovedaný.

Ďalšie z aplikačných testov sú už špecializované na jednu konkrétnu činnosť. Zameriavame sa samozrejme len na také, ktoré búdu v globále robiť užívatelia najčastejšie. Sú to konverzia videa do rôznych formátov, práca so zvukom, kompresia súborov, práca v grafickom editore a hranie. Nezabudlo sa ani na osoby, ktoré budú na počítači modelovať.

Testy videa spočívajú v prevode videa v programe Super ©. Prevádza sa HD trailer na film Harry Potter and the Order of Phoenix s rozlíšením 1080p do formátu H.264 s rozlíšením 720p a MP3 stereozvukom s dátovým tokom 160kB/s.

Procesor ďalej zaťažujeme komprimáciou v archivátore 7-zip (verzia 4.6.5). Pakujeme adresáre nainštalovaných benchmarkov PCMark05 / Vantage a 3DMark06 / Vantage, ktorých spoločná veľkosť je 2,69 GB v 314 súboroch. Zabalený archív je následne rozbalený. Pri archivovaní sú všetky nastavenia ponechané na default, jedine kompresná metóda je zmenená na BZip2, aby program dokázal využiť aj viac ako dve procesorové jadrá (nechávajúc tak priestor na škálovanie pre štvor-, a v budúcnosti aj viacjadrové procesory). V minulosti bolo testované s nastaveným LZMA, preto sú kvôli odlíšeniu výkony v BZip uvádzané v tvare „názov_notebooku – Bzip“.

V grafickom editore Adobe Photoshop CS4 (a kvôli zachovaniu kompatibility s predchádzajúcimi recenziami aj v CS3) boli robené testy za pomoci sady skriptov zo stránky DriverHeaven. Spolu ide o asi tucet rôznych efektov, ktoré sú postupne jeden za druhým aplikované na obrázok v rozlíšení 7000x5443 (pre CS3 je to 5610x3740), tiež pochádzajúci zo spomínanej stránky. Tento test prevádzkujú aj weby ako napr. madshrimps.be alebo hardocp.com, takže nie je problém výsledky voľne porovnávať.

Posledným testom aplikačného výkonu je Cinebench R10. Nejde len o obyčajný syntetický benchmark, ale o program založený na profesionálnom 3D animačnom software CINEMA 4D od spoločnosti Maxon. Schopnosti výpočtových častí počítača preveruje v dvoch testoch. Prvým je softwarové renderovanie fotorealistického obrázku z priloženého súboru obashujúceho 3D dáta. Tento test najprv beží len na jednom procesorovom jadre. Ak má procesor jadier viac, resp. ak má počítač viac procesorov, prebehne tento test ešte raz, tento krát už ale využije plnú výpočtovú kapacitu CPU. Druhým testom je vykresľovanie scény cez rozhranie OpenGL, kde sú preverené schopnosti grafickej karty.

Pamäťovým modulom najprv pridelí skóre PCMark Vantage (Memories Suite) a potom zmeriame ich priepustnosť a latencie v programe Everest Ultimate 5. Podobným spôsobom je preskúšaný aj pevný disk. Necháme prebehnúť PCMark Vantage (HDD Suite), za ktorým nasleduje HDTach, kde odmeriame rýchlosť čítania, zápisu a seek time (čas potrebný na presunutie hlavy z predchádzajúcej pozície na novú).

Grafická karta normálne býva preverovaná vo všeobecne známych benchmarkoch 3DMark06 a 3DMark Vantage a v niekoľkých hrách, tento raz si na mušku vezmeme ale len výkon v benchmarkoch. Na hry je jej výkon jednoducho primalý a testovanie by bolo len absurdnou stratou času.

Záťaž počítača pri bežnej práci je meraná softwarom ZiffDavis BatteryMark 2004. Nechá sa zbehnúť Life Test, ktorý systém v určitých intervaloch zaťažuje úlohami ako napr. práca v kancelárskom balíku, zápis na disk a ďalšie, simulujúc tak zaťaženie počítača pri bežnom nasadení. Výdrže pri prehrávaní videa, či už bežného alebo HD, je meraná za sledovania v programe Media Player Classic Home Cinema so zapnutou hardwarovou akceleráciou prehrávania. V prípade bežného videa ide o DVD filmu The Fountain prehrávaného z optickej mechaniky. HD video je zastúpené trailerom na film Harry Potter and the Order of Phoenix v rozlíšení 1080p, bežiacom v slučke.

Všetky testy prebiehajú s nastavením režimu spotreby na maximálny výkon s notebookom zapojeným do siete (s výnimkou merania spotreby, kedy notebook beží len na batériu). Keď je notebook napájaný z batérie, jas displeja je nastavený na 70%. Hlasitosť je vo všetkých prípadoch nastavená na 50%.

Ak je to možné, Wi-Fi adaptér je vždy zapnutý. Ak notebook disponuje BlueToothom, bude vypnutý. Spotreba pri bežnej práci a pri prehrávaní videa sa meria s nastaveným úsporným režimom. Na režim maximálneho výkonu beží notebook pri prehrávaní HD videa a hraní hry (simuluje slučka Canyon Flight v 3DMark06).

Testy procesora - syntetický výkon

Windows 7 prisúdil notebooku výkonnostný index 1,9. O nejakom najslabšom článku ani nemá zmysel hovoriť. Systém bol slabý ako celok a hodnotenie tomu plne zodpovedá. V Podobnom duchu sa budú niesť aj nasledujúce grafy, preto ďalej bez zbytočného komentára.

Testy procesora - aplikačný výkon

Biednučký výkon v akcii. Kvôli o čosi nižšie taktovanému procesoru zaostáva aj za už tak slabými ostatnými netbookmi.

Testy pamäte a grafickej karty

Jeden pamäťový modul bežiaci na frekvencii 533 MHz nedokáže spraviť zázrak...

Rovnako tak integrovaná grafická karta GMA500 sa len zdiaľky márne pozerá na ostatných kolegov (s výnimkou netbookových).

Testy pevného disku

Pevný disk je výkonovou doménou notebooku. Asus EEE sa vďaka nemu radí do stredu poľa.

Chladenie, hlučnosť, spotreba

Pretože je notebook vyhotovený ako je, k nahliadnutiu do jeho útrob by bolo potrebné ho celý rozobrať (jediné miesto, ktoré možno bez väčších starostí manuálne odňať, je krytka na operačnú pamäť). K tomuto kroku som sa nakoniec z viacerých dôvodov neodhodlal, poskytnem preto aspoň slovný opis systému chladenia.

Chladenie je maximálne tiché aj pri maximálnej záťaži. Predpokladám, že je bez ventilátorové. Ak by dnu aj nejaký ventilátor bol, musel by byť veľmi malý a kvôli potenciálne generovanému hluku navyše pomalobežný, čo sa akosi s nerozmernými ventilátormi vzájomne vylučuje. Keď sa veľmi sústredíte, môžete začuť akurát tak jemný piskot napájacieho zdroja.

Ako vidno z tabuľky, teploty neboli výrazne vysoké, možno len procesor by mohol byť o čosi chladnejší. V každom prípade, pri práci to neprekážalo a notebook by som mohol mať na nohách položený pokojne keď aj celý deň.

Výdrž ba batériu je relatívne dobrá. Proklamované reči o vyše piatych hodinách prevádzky sa nie celkom naplnili, to je však spôsobené testovaním v reálnych podmienkach (vyšší jas displeja, zapnuté WiFi..). Výdrž je ale slušná. Škoda len nemožnosti výmeny batérie.

Záver

S tým, čo stojí v nadpise článku súhlasím aj naďalej a pevne dúfam, že ak ste sa dostali až sem, súhlasíte spoločne so mnou tiež. Nie je jednoznačný dôvod, prečo by mal kupujúci tento notebook prehliadať, skôr naopak. Zhrňme si preto celý článok do pár odsekov.

Asus sa týmto notebookom vybral novým smerom. Podobne ako sa kedysi odhodlal vyskúšať, čo na nový typ notebookov, netbooky, povie trh, skúša to dnes opäť. Prišiel s konceptom stierajúcim rozdiely medzi netbookmi a tabletmi a je len na kupujúcich, či sa im zapáči. Momentálne u konkurenčných spoločností nemá súpera a je možno len otázkou času, kedy sa ktorási z veľkých firiem rozhodne postaviť mu do cesty soka z vlastných rádov. Ktovie, možno tak, ako sa nám medzi netbookmi postupne udomácnili displeje veľkosti 10,1 palcov, udomácnia sa medzi nimi aj schopnosti tabletu.

Asus EEE PC T91 je notebook vhodný pre všetkých tých, ktorí u notebooku hľadajú maximálnu mobilitu, ktorej všetko ostatné ide stranou. Má síce málo výkonný hardware, kvôli použitému procesoru dokonca ešte mierne pod priemerom medzi netbookmi, malý displej a klávesnicu, no je dobrým spoločníkom na cestách. Ak sa s týmito vlastnosťami stotožňujete, mal by dokázať vaše priania naplniť. Okrem spomínanej prenosnosti ponúka aj príjemný bonus v podobe dvojej tváre – netbooku a tabletu. Ak sa vám tento koncept nezapáčil, poohliadnite sa inam. Napr. taký model EEE PC 1008HA (ultraprenosný, väčší displej) alebo T101 (ako T91, ale väčší displej a nie je tablet) by sa vám mohol zapáčiť.

Za zapožičanie notebooku ďakujeme spoločnosti ASUS.