Prvé 32nm procesory sa nedávno dostali na trh v podobe dvojjadrových Core i3 a i5, ktoré majú namierené do strednej výkonovej triedy. Aby náhodou neboli dve jadrá v niektorých prípadoch málo, Intel pridáva HyperThreading, pod spoločnú strechu tiež umiestňuje vylepšené grafické jadro s vynikajúcimi schopnosťami pre prehrávanie HD videa. Ako obstoja tieto novinky v podaní najlacnejšieho Core i3 – modelu 530, oproti podobne drahej konkurencii od AMD sa pokúsime zistiť v dnešnom teste.
Takéto riešenie síce nie je moc „elegantné“, má ďaleko od plne integrovaného projektu AMD APU – Fusion, v podstate sa dá na novinky pozerať ako na zmenšené Nehalem dvojjadrá, s 45nm Intel G45 severným mostíkom presunutým pod jednu strechu. Je to tak – pamäťový a PCIe radič aj grafické jadro sú založené z veľkej časti na tom, čo sme videli u LGA775 platformy s čipsetmi G45 (GMA X4500HD). Keďže pamäťový radič nie je teraz pri procesorových jadrách, bude aj priepustnosť a latencia prístupu k pamäti horšia, no na druhej strane dostane priamy prístup k pamäti grafické jadro, čo určite pomôže jeho výkonu. O GPU v samostatnej kapitole tohto testu.
Prepojenie CPU a NorthBridge s grafickým jadrom je realizované rýchlou QPI zbernicou, priepustnosť teda až tak výrazne chýbať nebude, stále však bude cítiť pokles výkonu oproti plne integrovanému radiču u ostatných Core procesorov.
32nm výrobný proces je druhým, kde Intel používa high-k materiály pre hradlá tranzistorov, pre zlepšenie ich elektrických vlastností (hlavne stratový prúd pretekajúci v uzatvorenom stave). Zlepšenie tohto parametra má byť v rozmedí 5 až 10 násobne. Tiež tu Intel po prvý krát používa techniku zvanú immersion lithography, pre lepšie zaostrenie litografického procesu osvetľovania waferu sa využíva tekutina.
Okrem zmeny výrobného procesu sa udiali aj malé zmeny v architektúre, hlavne teda pribudlo niekoľko inštrukcií, ktoré pridávajú „hardvérovú podporu šifrovacieho algoritmu AES“. Ten je v dnešnej dobe považovaný za bezpečný, schválený pre utajovanie dôležitých údajov aj americkými agentúrami. Procesory Core i5 s dvoma jadrami (i5 6xx) podporujú inštrukcie, ktoré urýchľujú prácu s týmto algoritmom. Aby Intel zvýhodnil drahšie modely, v Core i3 5xx podporu AES nenájdeme, všetky výpočty pri šifrovaní/dešifrovaní prebiehajú pomocou tradičných, univerzálnejších SSE inštrukcií.
Samozrejmosťou sú aj technológie HyperThreading a Turbo. Prvá menovaná funkcionalita sa nachádza vo všetkých modeloch, okrem procesora Pentium G6950, dynamické pretaktovanie Turbo však opäť ostávajú iba pre drahšie Core i5 6xx. Pre Core i3 to však neznamená nejakú dôležitú nevýhodu, u dvojjadrových čipov je Turbo viac-menej zbytočné, najviac pomáha štvorjadorvým, a neskôr šesťjadrovým procesorom.
Nových procesorov je celkovo šesť, štyri Core i5 6xx a dva Core i3 5xx. Všetky majú spoločnú podporu funkcie HyperThreading, DDR3 pamätí do 1333MHz a štruktúru cache kapacitou 4MiB cache tretej úrovne. Väčšina má integrované grafické jadro taktované na 733MHz, len model Core i5 661 má vyššiu frekvenciu – 900MHz, a aj zvýšenú hodnotu TDP na 87W. Core i5 6xx procesory majú navyše technológiu Turbo a už spomínané inštrukcie pre prácu s AES algoritmom.
Trocha „divné“ je nastavenie cien, hlavne u Core i5 6xx modelov. Za podobnú cenu ako má najnižší Core i5 650 sa dá kúpiť už plnohodnotné štvorjadro Core i5 750, prípadne najvýkonnejšie štvorjadrové procesory konkurencie. Pokiaľ vám teda nezáleží na urýchlení práce s AES, môžete celú sériu dvojjadrových Core i5 spokojne odignorovať.
Zaujímavejšie sú Core i3, predovšetkým najlacnejší i3 530 (priplácať za 133MHz takmer 20€ sa skutočne neoplatí, hlavne pri pretaktovacom potenciáli, aký tieto procesory majú). Za cenu cca 110€ bude najbližšími konkurentmi od AMD Athlon II X4 635 a 630, prípadne najrýchleší dvojjadrový Phenom II X2 555. Výkon teda porovnáme práve s týmito čipmi.
Nové čipsety H55 a H57 Intel predstavil zároveň s novými procesormi s integrovaným grafickým jadrom. Nie preto, že by P55 tieto procesory nedokázal podporovať, ale čisto iba kvôli zavedeniu video výstupov. Základné dosky s P55 čipsetmi totiž nemajú zbernicu FDI (Flexible Display Interface), ktorá vyvádza z pinov procesora videosignály na videokonektory.
Nájdi 10 rozdielov. Pomôcka – sú len tri.
Ak sa pozrieme na blokové diagramy H55 a H57, nájdeme skutočne iba jeden jediný podstatný rozdiel – H57 podporuje RAID technológiu. Odobrať RAID z H55 je celkom zvláštny krok Intelu, v podstate aj tie najlacnejšie čispety od AMD majú aspoň podporu RAID 0 a 1. Je to však celkom logické – H55 rovnako ako procesory s integrovanou grafikou sú mierené na nižší segment trhu, kde väčšina užívateľov na zapojenie viacerých diskov do poľa nikdy ani neuvažuje. Ostatné dva rozdiely H55 vs. H57 sú v absencii dvoch PCIexpress liniek a dvoch USB 2.0 u lacnejšieho H55. PCIexpress, USB aj S-ATA sú stále v starších generáciách, PCIexpress triedy 2.0 má iba radič v procesore, USB 3.0 a S-ATA 6Gbps možno dostať na dosky iba pomocou prídavných čipov.
Pre profesionálnu sféru existuje ešte verzia čipsetu Q57. Cena, ktorú musia výrobcovia zaplatiť za H55 je 40USD, rovnako ako u P55. H57 výde na 44USD. Pri takýchto cenách len za čipset je veľmi ťažké postaviť veľmi lacné základné dosky, aj preto začínajú LGA1156 základné dosky s cenou až od 70€ vyššie.
Keďže sa väčšina funkcií presunula z čipsetu na procesor (grafické jadro, pamäťový radič, PCIexpress radič), ostáva pre H55 a H57 v podstate iba funkcia južného mostíka. Aj samotný čip je fyzicky veľmi malý, s TDP okolo 5W v záťaži a cca 2W v stave bez záťaže. Na uchladenie postačí minimálny kus kovu.
Intel HD Graphics, ako sa táto grafika oficiálne nazýva, je postavená na architektúre unifikovaných shaderov, podobne ako čipy od Ati či nVidie. Oproti G45 pribudli dva bloky, teda spolu má 12 shaderov. Podpora technológií zahŕňa DirectX 10 a OpenGL 2.1, X4500HD podporuje taktiež DirectX 10 ale OpenGL iba verzie 2.0. Vertex processing bol obohatený o clip, cull a setup, pridané boli aj funkcie Hierarchical Z a Fast Z Clear – veci, ktoré Ati aj nVidia podporujú vo svojich čipoch už od čias DirectX 8. Celkovo by sa aj vďaka týmto „novinkám“ mal citeľne zdvihnúť grafický výkon, minimálne na úroveň súčasných integrovaných grafických riešení.
Veľký dôraz však Intel venoval podpore HD videa. Okrem toho, že je možné prevádzkovať dva digitálne výstupy zároveň, na rozlíšeniach do 2560x1600, dokáže Intel HD Graphics posielať dva audio stream-i spolu s dvoma HD video streamami (využiteľné napríklad pri Blu-ray diskoch s Picture-inPicture menu). Bitová hĺbka bola povýšená na 12bitov pre DisplayPort a HDMI, okrem týchto dvoch je možné využiť aj výstupy DVI a analógový VGA.
Zvuk takisto neostáva zanedbaný – grafické jadro dokáže spracovať audio v softvéri a poslať cez HDMI ako 8 kanálové LPCM audio, pre skutočných fajnšmekrov je tu ale aj podpora bitstreamingu Dolby TrueHD a DTS-HD Master audia cez HDMI – funkcia, dostupná už iba na Radeon HD5000 grafických kartách, prípadne špeciálnych (a drahých) zvukových kartách. Priamo v hardvéri je podpora pre H.264, AVC, VC-1, a MPEG2 kodeky.
Zaujímavou novinkou u mobilných procesorov Arrandale je Turbo mód pre grafické jadro. Podobne ako sa procesorové jadrá dokážu za určitých (prevádzkových) podmienok automaticky pretaktovať, dokážu si 32nm dvojjadrá pre notebooky v prípade zaťaženia GPU zvýšiť jeho frekvenciu nad rámec špecifikácií. Podmienené to však je ako zvyčajne hlavne celkovou spotrebou celého čipu – ak teda procesorové jadrá nie sú moc zaťažené, nechávajú priestor pre Turbo mód GPU. Ten sa aktivuje v prípade, že je spustená graficky náročná aplikácia.
Čo sa herného výkonu týka, porovnal som Intel HD Graphics s integrovaným Radeonom HD4200 v čipsete AMD 785G (500MHz, 40 stream procesorov, 128MiB SidePort + 128MiB RAM). Ako procesor bol simulovaný dvojjadrový Phenom II X2 555 (3,2GHz, 6MiB L3 cache), všetky hry bežali na nízkom rozlíšení 1024x768 s nízkymi detailmi. Napriek tomu, že v takomto prípade sú výsledky silno ovplyvnené prcesorovým výkonom, aspoň približne by malo byť vidno, či Intel konečne pokročil od svojich nechválne známych Graphics Media Accelerator (GMA) čipov.
/Aktualizované o výsledky s grafickou kartou Radeon HD4350
Z výsledkov sú zrejmé dva fakty – Intel HD Graphics v procesoroch Core i3 5xx a Core i5 6xx dosiahli svojim výkonom na najlepšie integrované riešenie od AMD – čip 785G. Druhý fakt je, že ešte stále to bude chcieť trocha ladenia – buď zo strany ovládačov, alebo zo strany vývojárov hier – benchmark v hre Arma II sa síce spustil, ale so silnými defektmi v obraze. Môžem ale spokojne potvrdiť – Intel grafické čipy konečne za niečo stoja aj v oblasti herného výkonu.
Druhou dôležitou úlohou grafického jadra je akcelerácia prehrávania HD videa a celkové vyťaženie procesora pri tejto úlohe. Opäť som postavil proti sebe AMD 785G s Phenom II X2 555 a nový Core i3 530. Testované bolo na 1080p HD traileri filmu Bourne Ultimatum, a tiež na 1080p HD traileri filmu District 9 na serveri YouTube.com, s nainštalovaným Adobe Flash Player 10.1.
V oboch prípadoch dosiahol Core i3 530 výborné výsledky – teda pomerne nízku priemernú záťaž procesora. Na screenshotoch sú priebehy zaťaženia jadier, a to približne s priemernými číslami. Prehrávanie videí pri oboch procesoroch a grafických čipoch bolo bezproblémové a bez viditeľných rozdielov v obraze. Tu Intel nesklamal.
K novému grafickému jadru patrí aj nový ovládací panel. Ten je výrazne prepracovaný a veľmi prehľadný, bonusom je napríklad tvorba vlastných rozlíšení.
3D Rendering a RayTracing:
- Cinebench R11.5 – x64
- PovRay – x64
- Blender
Video enkóding:
- x.264 HD Benchmark 3.0
- Windows Media Encoder 9 – x64, kompresia VOB súboru z DVD disku
- DivX 6 – kompresia VOB súboru z DVD disku
Spracovanie bitmapovej grafiky:
- Adobe Photoshop CS4 – retouchartists test
- Paint.NET
Matematické výpočty
- SuperPI 1M
- ScienceMark 2.0
- Mathematica 7
Praktické aplikácie:
- WinRAR kompresia súborov – balík dát, meraný čas kompresie
- Microsoft Office Excel 2007 – spracovanie dvoch objemných tabuľkových výpočtov
- Firefox 3.6 – Peacekeeper benchmark
- kompresia audia – Lame mp3
Multitasking, komplexný výkon
- Multitasking test –web prehliadač s otvorenými stránkami PC.sk, Google Docs, YouTube s 1080p HD trailerom, konverzia videa z VOB súboru cez Windows Media Encoder 9, test v Adobe Photoshop – meraný je čas do skončenia testu v Adobe Photoshop
Futuremark PCMark Vantage – x64, preveruje výkon počítača komplexne, je tu zahrnutý výkon pri spracovaní obrázkov, konverzii videa a audia, prehrávania HD videa, kompresii a dekompresii vrátane kryptovania, renderovaní web stránok či práca s niektorými aplikáciami (Windows Media Center, Windows Media Player, Windows Mail, vyhľadávanie, Windows Defender, ...).
Hry:
- Crysis Warhead
- Unreal Tournament 3
- FarCry 2
- Arma II
- Stalker – Call Of Pripyat
Testovacia zostava:
- Intel Core i3 530, Phenom II X2 555 (simulovaný), Athlon II X3 435, Athlon II X4 620, Athlon II X4 635
- MSI 785GM-E65, Asus P7H55M-Pro – zapožičala spoločnosť Asus
- 4x1GiB DDR3 2000MHz Kingston HyperX @ 1333MHz, Cl7 – poskytla spoločnosť Kingston
- Gigabyte Radeon HD4850 OC 1GiB @ Catalyst 10.1 – poskytla spoločnosť Gigabyte
- Gigabyte Odin GT 800W - poskytla spoločnosť Gigabyte
- Seagate Barracuda 7200.10 – 160GB, S-ATA
- Noctua NH-U12P – poskytla spoločnosť Noctua
- Windows 7 Ultimate – poskytla spoločnosť Microsoft
V Cinebench teste, ktorý je založený na softvéri CINEMA 4D využívaný mimo iných aj u filmov Spider Man či Star Wars, sa Core i3 530 správa približne ako trojjadrový Athlon. Dve „virtuálne“ HyperThreading jadrá teda akoby suplovali jedno reálne, ako uvidíme neskôr, podobná situácia sa opakuje aj inde. Raytracing je jednoznačne v réžií viacerých fyzických jadier, Blender naopak si najlepšie rozumie s Intel architektúrou.
x.264 kodér využíva HyperThreading a posúva Core i3 530 medzi dva Athlon-y s troma rýchlymi a štyrmi pomalšími jadrami, opäť by sa dalo povedať, že sa správa ako rýchle trojjadro od AMD. Windows Media Encoder si celkom zjavne nerozumie s trojjadrami, HyperThreading u Core i3 530 však výkonu prospieva – ten je na úrovni Athlon II X4 na 2,6GHz. DivX 6 kodér je na Intel novinke veľmi rýchly hlavne vďaka SSE 4.1 inštrukciám.
V teste aplikácie mnohých úprav a filtrov na 2D bitmapovú grafiku sa Core i3 530 dostáva presne medzi vysokotaktované trojjadro a pomalšie štvorjadro. HyperThreading teda dokázateľne pomáha inak „bežnému“ dvojjadrovému procesoru dosiahnuť výkonu akoby s viacerými jadrami.
Výpočet v SuperPi 1M je tradične lepší u Intel procesora, v ScienceMark-u naopak s odstupom 15% zaostáva za rýchlym dvojjadrom Phenom II X2 555. Mathematica, zjavne ťažiaca predovšetkým z vysokej frekvencie, ukazuje výkon Core i3 530 ako rovnaký s vyššie taktovaným dvojjadrom od AMD. Jednovláknové aplikácie teda zvláda Core i3 vynikajúco.
Pri kompresii súborov v programe WinRAR sa Core i3 530 opäť dostáva na úroveň medzi Athlon II X3 a Athlon II X4. Spracovanie objemných tabuliek v MS Office Excel je už tradične rýchlejšie na Intel architektúre, tu žiadne prekvapenie že Clarkdale poráža aj štvorjadrové čipy od AMD. Kompresia zvuku do mp3 formátu a benchmark web prehliadača Futuremark Peacekeeper využívajú jedno jadro procesora, preto tu vysokotaktovaný Phenom II X2 a Core i3 dosahujú najlepšie výsledky.
V multitasking teste sa vďaka HyperThreadingu odpútal Core i3 530 od svojej dvojjadrovej konkurencie o vyše 40% a umiestnil sa medzi troj a štvorjadrovým Athlonom – opäť. V PCMark Vantage, ktorý preveruje výkon celej platformy, dosiahol Core i3 530 na úplný vrchol, totožne s rovnako taktovaným štvorjadrom od AMD. Výkon počítača ako celku bude aj na základe týchto meraní s dvojjadrovým Core i3 celkom pozitívny, často doťahujúci sa na reálne štvorjadrá.
V 3D hrách už zvyčajne nie sú medzi procesormi veľké rozdiely, pokiaľ je nastavené vysoké rozlíšenie. Počet vyrenderovaných obrázkov za sekundu je vtedy ovplyvnený predovšetkým grafickou kartou. Rozdiely možno pozorovať iba pri nižšom rozlíšení, v tomto prípade 1024x768 – Crysis Warhead a FarCry 2 využijú najefektívnejšie jedno, prípadne dve jadrá, preto aj je výkon Core i3 530 podobný, ako u najrýchlejšieho dvojjadra od AMD. V prípade Unreal Tournament 3 je viditeľná výhoda väčšieho počtu skutočných, fyzických jadier. V hrách teda Core i3 nijak nezaostáva za podobne drahou konkurenciou, ale v prípade že hra už vyťaží viac jadier, prejavuje sa výhoda štyroch jadier Athlonov II X4.
Najviac ma zaujala jednoduchosť a rýchlosť, s akou sa dajú dosiahnuť vysoké frekvencie. Pre test pretaktovania som použil najlacnejšiu dosku z ponuky Asus – P7H55M-Pro, aby bolo zrejmé, čo možno očakávať aj od „low-end“ H55 zostavy. Samotný proces pretaktovania spočíva iba v pár dôležitých bodoch nastavenia BIOS-u, všetky ostatné voľby je možné ponechať na hodnotách Auto.:
- Zvýšiť frekvenciu zbernice BCLK z 133MHz vyššie
- Nastaviť násobič pre RAM pamäte tak, aby bežali na frekvenciách ktoré bezpečne zvládajú (hneď na začiatku taktovania napr. na 1066MHz, prípadne 800MHz, zvyšovaním BCLK sa ich frekvencia zdvihne)
- Zvýšiť napätie pre jadro procesora (do 1,3V myslím bezproblémové)
Krátkym laborovaním a testovaním stability som sa dostal k takýmto výsledkom pretaktovania, v grafe je vynesená závislosť dosiahnutej frekvencie od nastaveného napätia, červenou čiarou je základný takt 2,93GHz:
Už na základnom napätí, ktoré je aj vďaka stratám na obvodoch napäťových regulátorov iba cca 1,128V, sa dá pretaktovať až na takmer 3,7GHz. Pri cca 1,3V som dosiahol perfektne stabilnú frekvenciu 4,3GHz, procesor ale určite dokáže pri vyššom napätí ešte niečo viac – na to sa pozriem osobitne v testoch základných dosiek. Aký nárast výkonu pretaktovanie na 4,3GHz (navýšenie o vyše 1300MHz!) prináša, ukazuje malá tabuľka:
Pretaktovať sa dá samozrejme aj integrované grafické jadro. Jeho základná frekvencia u Core i3 530 je 733MHz pri napätí 1,15V, bez navýšenia napätia som sa dostal s taktom na 900MHz. To je presne frekvencia, akú má Core i5 661 u svojho grafického jadra. Malé pridanie napätia na 1,2V dovolilo pretaktovať GPU iba na 933MHz, hranica 1GHz sa dala dosiahnuť s napätím 1,2875V. Výkon pri 1GHz oproti 733MHz stúpol v hre Crysis Warhead o 4,9FPS resp. +20,85% (z 23,5 na 28,4 FPS), čo sa už blíži k plynulému zobrazeniu na nízkom rozlíšení a nízkych detailoch. Spotreba celého PC pri záťaži GPU pri tom stúpla o cca 9%, z 75W na 82W.
Čo sa týka podvoltovania, od 32nm dvojjadra som očakával trocha lepšie výsledky. Najnižšie stabilné napätie bolo kúsok pod 1V, čo oproti základnému nastaveniu ušetrilo v záťaži cca 10W. Možno som ale iba narazil na menej vydarený kus, preto treba brať výsledky podvoltovania aj pretaktovania s určitou toleranciou.
Nižšie napájanie sa dá samozrejme nastaviť aj pre integrované grafické jadro, tu som ako stabilnú hodnotu dosiahol približne 1V, pričom základný stav je 1,15V. Takáto úprava priniesla ďalšie cca 3W k dobru, pri záťaži grafickej časti procesora.
Meranie spotreby procesorov je ovplyvnené z veľkej časti základnými doskami, ich napájacími obvodmi a najmä u AMD čipov aj tým, aké je nastavené automatické napätie. Nasledujúce grafy treba preto brať iba veľmi orientačne, v iných testoch nájdete zaručene mierne odlišné výsledky.
V stave bez záťaže sú zostavy s procesormi takmer vyrovnané, rozptyl je nejakých 10W. Core i3 trocha sklamal, bude to zrejme spôsobené 45nm čipom grafického jadra (+ pamäťový a PCIe radič), ktoré nemá funkciu pre zníženie spotreby v stave bez záťaže. Ak sa však procesory zaťažia, vyzerá situácia s 32nm dvojjadrom omnoho lepšie.
Otestoval som aj spotrebu zostavy v prípade, že je využívaná integrovaný grafický čip:
Myslím že jedným z hlavných „lákadiel“ je práve integrované grafické jadro – herným výkonom vyrovnané s konkurenčným riešením v podobe 785G čipsetu, schopnosťami pre HTPC takmer bezkonkurenčné. Okrem dvoch videostremov zároveň, cez dva digitálne porty súčasne a širokej podpory dekódovania HD kodekov videa dostane zákazník aj podporu bitstreamingu Dolby TrueHD a DTS-HD Master audia, čo dnes ponúkajú iba grafické karty Radeon HD5000 a špeciálne zvukové karty. Ovládače sú už tiež na podstatne lepšej úrovni ako u predošlých generácií integrovaných grafických čipov Intel.
Nespornou výhodou je extrémne jednoduché a účinné pretaktovanie – bez nejakej väčšej námahy dosiahnuť na jednej z najlacnejších H55 dosiek stabilnú frekvenciu 4,3GHz z pôvodných 2,9GHz je vynikajúce. Grafické jadro sa dá pretaktovať tiež, bez zásahu do jeho napájacieho napätia na úroveň drahšieho modelu Core i5 661 – teda 900MHz.
Fanúšikov HTPC počítačov možno zamrzia nie tak úžasné výsledky podvoltovania, čip má už v základe dosť nízke napätie. Čo sa tým však zlepší je hlavne spotreba v záťaži, ktorá je aj bez toho príjemne nízka, možno by sa viac hodila ešte nižšia spotreba v stave bez záťaže.
Spornou témou je cena – tá sa pohybuje nad 100€, kde od konkurencie možno kúpiť aj vysokotaktovaný Athlon II X4 so štyrmi jadrami. Možno sa teda rozhodnúť pre štyri plnohodnotné jadrá s vyššou spotrebou a menšími možnosťami pretaktovania, alebo pre dve jadrá s HyperThreading pomocnou barličkou, nižšou spotrebou a lepším potenciálom na pretaktovanie. Výhodou na strane AMD býva aj nižšia cena základných dosiek, ak by som mal porovnať dva najlacnejšie modely, ktoré by som sa nebál odporučiť, bude mať zostava s AMD ešte 10€ k dobru (GIGABYTE MA785GMT-UD2H vs. GIGABYTE H55M-UD2H). Pokiaľ ale netrváte na všetkých funkciách ktoré poskytuje čipset AMD 785G, možno siahnuť aj po doskách o ďalších 20€ lacnejších.
Čo sa týka ostatných dvojjadrových Clarkdale procesorov, predovšetkým však série Core i5 600, môžete ich kvôli cene spokojne ignorovať a kúpiť rovno Core i5 750, prípadne Phenom II X4 955/965.
Čo je Clarkdale
Ako je už u Intel-u zvykom, bez kompromisov napreduje vo svojej tick-tock stratégií, ktorej ďalším krokom je prechod rovnakej architektúry z 45nm procesu na 32nm – procesory spoločne známe aj pod menom Westmere. Prvými takýmito produktmi sú dvojjadrové procesory Core i3 a i5, pre desktop aj prenosné počítače (jadrá Clarkdale resp. Arrandale). Pôvodne mali byť tieto procesory kombináciou 45nm x86 jadier a 45nm grafického jadra s pamäťovým a PCIe radičom, veľmi dobrý stav rozbiehajúceho sa 32nm procesu však Intel využil a celý projekt Havendale (45nm CPU + 45nm GPU) zmietol zo stola a pripravil sa na ostrý prechod na 32nm. Kvôli jednoduchšej výrobe však ostáva 45nm výrobný proces pre grafické jadro, pod tepelným rozvádzačom procesora sú teda celkovo dva čipy – dvojjadrový x86 procesor (32nm) a grafické jadro s pamäťovým radičom (45nm):Takéto riešenie síce nie je moc „elegantné“, má ďaleko od plne integrovaného projektu AMD APU – Fusion, v podstate sa dá na novinky pozerať ako na zmenšené Nehalem dvojjadrá, s 45nm Intel G45 severným mostíkom presunutým pod jednu strechu. Je to tak – pamäťový a PCIe radič aj grafické jadro sú založené z veľkej časti na tom, čo sme videli u LGA775 platformy s čipsetmi G45 (GMA X4500HD). Keďže pamäťový radič nie je teraz pri procesorových jadrách, bude aj priepustnosť a latencia prístupu k pamäti horšia, no na druhej strane dostane priamy prístup k pamäti grafické jadro, čo určite pomôže jeho výkonu. O GPU v samostatnej kapitole tohto testu.
Prepojenie CPU a NorthBridge s grafickým jadrom je realizované rýchlou QPI zbernicou, priepustnosť teda až tak výrazne chýbať nebude, stále však bude cítiť pokles výkonu oproti plne integrovanému radiču u ostatných Core procesorov.
32nm výrobný proces je druhým, kde Intel používa high-k materiály pre hradlá tranzistorov, pre zlepšenie ich elektrických vlastností (hlavne stratový prúd pretekajúci v uzatvorenom stave). Zlepšenie tohto parametra má byť v rozmedí 5 až 10 násobne. Tiež tu Intel po prvý krát používa techniku zvanú immersion lithography, pre lepšie zaostrenie litografického procesu osvetľovania waferu sa využíva tekutina.
Okrem zmeny výrobného procesu sa udiali aj malé zmeny v architektúre, hlavne teda pribudlo niekoľko inštrukcií, ktoré pridávajú „hardvérovú podporu šifrovacieho algoritmu AES“. Ten je v dnešnej dobe považovaný za bezpečný, schválený pre utajovanie dôležitých údajov aj americkými agentúrami. Procesory Core i5 s dvoma jadrami (i5 6xx) podporujú inštrukcie, ktoré urýchľujú prácu s týmto algoritmom. Aby Intel zvýhodnil drahšie modely, v Core i3 5xx podporu AES nenájdeme, všetky výpočty pri šifrovaní/dešifrovaní prebiehajú pomocou tradičných, univerzálnejších SSE inštrukcií.
Samozrejmosťou sú aj technológie HyperThreading a Turbo. Prvá menovaná funkcionalita sa nachádza vo všetkých modeloch, okrem procesora Pentium G6950, dynamické pretaktovanie Turbo však opäť ostávajú iba pre drahšie Core i5 6xx. Pre Core i3 to však neznamená nejakú dôležitú nevýhodu, u dvojjadrových čipov je Turbo viac-menej zbytočné, najviac pomáha štvorjadorvým, a neskôr šesťjadrovým procesorom.
Nových procesorov je celkovo šesť, štyri Core i5 6xx a dva Core i3 5xx. Všetky majú spoločnú podporu funkcie HyperThreading, DDR3 pamätí do 1333MHz a štruktúru cache kapacitou 4MiB cache tretej úrovne. Väčšina má integrované grafické jadro taktované na 733MHz, len model Core i5 661 má vyššiu frekvenciu – 900MHz, a aj zvýšenú hodnotu TDP na 87W. Core i5 6xx procesory majú navyše technológiu Turbo a už spomínané inštrukcie pre prácu s AES algoritmom.
Trocha „divné“ je nastavenie cien, hlavne u Core i5 6xx modelov. Za podobnú cenu ako má najnižší Core i5 650 sa dá kúpiť už plnohodnotné štvorjadro Core i5 750, prípadne najvýkonnejšie štvorjadrové procesory konkurencie. Pokiaľ vám teda nezáleží na urýchlení práce s AES, môžete celú sériu dvojjadrových Core i5 spokojne odignorovať.
Zaujímavejšie sú Core i3, predovšetkým najlacnejší i3 530 (priplácať za 133MHz takmer 20€ sa skutočne neoplatí, hlavne pri pretaktovacom potenciáli, aký tieto procesory majú). Za cenu cca 110€ bude najbližšími konkurentmi od AMD Athlon II X4 635 a 630, prípadne najrýchleší dvojjadrový Phenom II X2 555. Výkon teda porovnáme práve s týmito čipmi.
Čipsety Intel H55 a H57
V podstate by sa H55 a H57, rovnako ako aj P55 už nemali nazývať „čipset“, pretože sa jedná o samostatné čipy, nie set NorthBridge a SoutBridge. Keďže sme ale zvyknutí na toto pomenovanie, ostanem pri ňom aj naďalej.Nové čipsety H55 a H57 Intel predstavil zároveň s novými procesormi s integrovaným grafickým jadrom. Nie preto, že by P55 tieto procesory nedokázal podporovať, ale čisto iba kvôli zavedeniu video výstupov. Základné dosky s P55 čipsetmi totiž nemajú zbernicu FDI (Flexible Display Interface), ktorá vyvádza z pinov procesora videosignály na videokonektory.
Nájdi 10 rozdielov. Pomôcka – sú len tri.
Ak sa pozrieme na blokové diagramy H55 a H57, nájdeme skutočne iba jeden jediný podstatný rozdiel – H57 podporuje RAID technológiu. Odobrať RAID z H55 je celkom zvláštny krok Intelu, v podstate aj tie najlacnejšie čispety od AMD majú aspoň podporu RAID 0 a 1. Je to však celkom logické – H55 rovnako ako procesory s integrovanou grafikou sú mierené na nižší segment trhu, kde väčšina užívateľov na zapojenie viacerých diskov do poľa nikdy ani neuvažuje. Ostatné dva rozdiely H55 vs. H57 sú v absencii dvoch PCIexpress liniek a dvoch USB 2.0 u lacnejšieho H55. PCIexpress, USB aj S-ATA sú stále v starších generáciách, PCIexpress triedy 2.0 má iba radič v procesore, USB 3.0 a S-ATA 6Gbps možno dostať na dosky iba pomocou prídavných čipov.
Pre profesionálnu sféru existuje ešte verzia čipsetu Q57. Cena, ktorú musia výrobcovia zaplatiť za H55 je 40USD, rovnako ako u P55. H57 výde na 44USD. Pri takýchto cenách len za čipset je veľmi ťažké postaviť veľmi lacné základné dosky, aj preto začínajú LGA1156 základné dosky s cenou až od 70€ vyššie.
Keďže sa väčšina funkcií presunula z čipsetu na procesor (grafické jadro, pamäťový radič, PCIexpress radič), ostáva pre H55 a H57 v podstate iba funkcia južného mostíka. Aj samotný čip je fyzicky veľmi malý, s TDP okolo 5W v záťaži a cca 2W v stave bez záťaže. Na uchladenie postačí minimálny kus kovu.
Intel HD Graphics – video predovšetkým
Napriek tomu, že NorthBridge časť procesora má menej tranzistorov ako CPU časť, kvôli staršiemu výrobnému procesu (45nm vs. 32nm) má celkovo väčšiu plochu – 114mm^2 vs.81mm^2. 177 miliónov tranzistorov zahŕňa PCIexpress radič s 16 linkami verzie 2.0 (avšak nedeliteľné na x8 + x8 režim pre Crossfire/SLI, tieto zapojenia fungujú iba v režime x16 z CPU + x4 z H55/H57 čipu), dvojkanálový DDR3 pamäťový radič do frekvencie 1333MHz (vyššie frekvencie iba pretaktovaním), nové grafické jadro a potrebné komunikačné obvody. Nás najviac zaujíma grafické jadro, ktoré síce vychádza z 4500HD grafiky v G45 čipsete, prešlo však podstatnými zmenami.Intel HD Graphics, ako sa táto grafika oficiálne nazýva, je postavená na architektúre unifikovaných shaderov, podobne ako čipy od Ati či nVidie. Oproti G45 pribudli dva bloky, teda spolu má 12 shaderov. Podpora technológií zahŕňa DirectX 10 a OpenGL 2.1, X4500HD podporuje taktiež DirectX 10 ale OpenGL iba verzie 2.0. Vertex processing bol obohatený o clip, cull a setup, pridané boli aj funkcie Hierarchical Z a Fast Z Clear – veci, ktoré Ati aj nVidia podporujú vo svojich čipoch už od čias DirectX 8. Celkovo by sa aj vďaka týmto „novinkám“ mal citeľne zdvihnúť grafický výkon, minimálne na úroveň súčasných integrovaných grafických riešení.
Veľký dôraz však Intel venoval podpore HD videa. Okrem toho, že je možné prevádzkovať dva digitálne výstupy zároveň, na rozlíšeniach do 2560x1600, dokáže Intel HD Graphics posielať dva audio stream-i spolu s dvoma HD video streamami (využiteľné napríklad pri Blu-ray diskoch s Picture-inPicture menu). Bitová hĺbka bola povýšená na 12bitov pre DisplayPort a HDMI, okrem týchto dvoch je možné využiť aj výstupy DVI a analógový VGA.
Zvuk takisto neostáva zanedbaný – grafické jadro dokáže spracovať audio v softvéri a poslať cez HDMI ako 8 kanálové LPCM audio, pre skutočných fajnšmekrov je tu ale aj podpora bitstreamingu Dolby TrueHD a DTS-HD Master audia cez HDMI – funkcia, dostupná už iba na Radeon HD5000 grafických kartách, prípadne špeciálnych (a drahých) zvukových kartách. Priamo v hardvéri je podpora pre H.264, AVC, VC-1, a MPEG2 kodeky.
Zaujímavou novinkou u mobilných procesorov Arrandale je Turbo mód pre grafické jadro. Podobne ako sa procesorové jadrá dokážu za určitých (prevádzkových) podmienok automaticky pretaktovať, dokážu si 32nm dvojjadrá pre notebooky v prípade zaťaženia GPU zvýšiť jeho frekvenciu nad rámec špecifikácií. Podmienené to však je ako zvyčajne hlavne celkovou spotrebou celého čipu – ak teda procesorové jadrá nie sú moc zaťažené, nechávajú priestor pre Turbo mód GPU. Ten sa aktivuje v prípade, že je spustená graficky náročná aplikácia.
Čo sa herného výkonu týka, porovnal som Intel HD Graphics s integrovaným Radeonom HD4200 v čipsete AMD 785G (500MHz, 40 stream procesorov, 128MiB SidePort + 128MiB RAM). Ako procesor bol simulovaný dvojjadrový Phenom II X2 555 (3,2GHz, 6MiB L3 cache), všetky hry bežali na nízkom rozlíšení 1024x768 s nízkymi detailmi. Napriek tomu, že v takomto prípade sú výsledky silno ovplyvnené prcesorovým výkonom, aspoň približne by malo byť vidno, či Intel konečne pokročil od svojich nechválne známych Graphics Media Accelerator (GMA) čipov.
/Aktualizované o výsledky s grafickou kartou Radeon HD4350
Z výsledkov sú zrejmé dva fakty – Intel HD Graphics v procesoroch Core i3 5xx a Core i5 6xx dosiahli svojim výkonom na najlepšie integrované riešenie od AMD – čip 785G. Druhý fakt je, že ešte stále to bude chcieť trocha ladenia – buď zo strany ovládačov, alebo zo strany vývojárov hier – benchmark v hre Arma II sa síce spustil, ale so silnými defektmi v obraze. Môžem ale spokojne potvrdiť – Intel grafické čipy konečne za niečo stoja aj v oblasti herného výkonu.
Druhou dôležitou úlohou grafického jadra je akcelerácia prehrávania HD videa a celkové vyťaženie procesora pri tejto úlohe. Opäť som postavil proti sebe AMD 785G s Phenom II X2 555 a nový Core i3 530. Testované bolo na 1080p HD traileri filmu Bourne Ultimatum, a tiež na 1080p HD traileri filmu District 9 na serveri YouTube.com, s nainštalovaným Adobe Flash Player 10.1.
V oboch prípadoch dosiahol Core i3 530 výborné výsledky – teda pomerne nízku priemernú záťaž procesora. Na screenshotoch sú priebehy zaťaženia jadier, a to približne s priemernými číslami. Prehrávanie videí pri oboch procesoroch a grafických čipoch bolo bezproblémové a bez viditeľných rozdielov v obraze. Tu Intel nesklamal.
K novému grafickému jadru patrí aj nový ovládací panel. Ten je výrazne prepracovaný a veľmi prehľadný, bonusom je napríklad tvorba vlastných rozlíšení.
Testy, testovacia zostava
Pre overenie výkonu bola nasadená tradičná várka benchmarkov, z ktorých je už mnoho viacvláknových. Napríklad testy renderingu či spracovania videa vedia tradične ťažiť z viacerých jadier. Zahrnuté sú aj testy v niekoľkých 3D hrách, komplexný PCMark Vantage a viacero testov v praktických aplikáciách – napríklad pre spracovanie bitmapovej grafiky, kompresie súborov, matematických výpočtov, komprimácie audia do mp3 či test výkonu web prehliadača. Doplnený je aj test výkonu pri súbežnej práci viacerých náročných aplikácií – Multitasking. Oproti predošlým testom bol vyradený starší Cinebench R10 a nahradený čerstvou verziou R11.5, ktorý generuje už iba skóre s využitím všetkých jadier.3D Rendering a RayTracing:
- Cinebench R11.5 – x64
- PovRay – x64
- Blender
Video enkóding:
- x.264 HD Benchmark 3.0
- Windows Media Encoder 9 – x64, kompresia VOB súboru z DVD disku
- DivX 6 – kompresia VOB súboru z DVD disku
Spracovanie bitmapovej grafiky:
- Adobe Photoshop CS4 – retouchartists test
- Paint.NET
Matematické výpočty
- SuperPI 1M
- ScienceMark 2.0
- Mathematica 7
Praktické aplikácie:
- WinRAR kompresia súborov – balík dát, meraný čas kompresie
- Microsoft Office Excel 2007 – spracovanie dvoch objemných tabuľkových výpočtov
- Firefox 3.6 – Peacekeeper benchmark
- kompresia audia – Lame mp3
Multitasking, komplexný výkon
- Multitasking test –web prehliadač s otvorenými stránkami PC.sk, Google Docs, YouTube s 1080p HD trailerom, konverzia videa z VOB súboru cez Windows Media Encoder 9, test v Adobe Photoshop – meraný je čas do skončenia testu v Adobe Photoshop
Futuremark PCMark Vantage – x64, preveruje výkon počítača komplexne, je tu zahrnutý výkon pri spracovaní obrázkov, konverzii videa a audia, prehrávania HD videa, kompresii a dekompresii vrátane kryptovania, renderovaní web stránok či práca s niektorými aplikáciami (Windows Media Center, Windows Media Player, Windows Mail, vyhľadávanie, Windows Defender, ...).
Hry:
- Crysis Warhead
- Unreal Tournament 3
- FarCry 2
- Arma II
- Stalker – Call Of Pripyat
Testovacia zostava:
- Intel Core i3 530, Phenom II X2 555 (simulovaný), Athlon II X3 435, Athlon II X4 620, Athlon II X4 635
- MSI 785GM-E65, Asus P7H55M-Pro – zapožičala spoločnosť Asus
- 4x1GiB DDR3 2000MHz Kingston HyperX @ 1333MHz, Cl7 – poskytla spoločnosť Kingston
- Gigabyte Radeon HD4850 OC 1GiB @ Catalyst 10.1 – poskytla spoločnosť Gigabyte
- Gigabyte Odin GT 800W - poskytla spoločnosť Gigabyte
- Seagate Barracuda 7200.10 – 160GB, S-ATA
- Noctua NH-U12P – poskytla spoločnosť Noctua
- Windows 7 Ultimate – poskytla spoločnosť Microsoft
3D rendering a raytracing
V Cinebench teste, ktorý je založený na softvéri CINEMA 4D využívaný mimo iných aj u filmov Spider Man či Star Wars, sa Core i3 530 správa približne ako trojjadrový Athlon. Dve „virtuálne“ HyperThreading jadrá teda akoby suplovali jedno reálne, ako uvidíme neskôr, podobná situácia sa opakuje aj inde. Raytracing je jednoznačne v réžií viacerých fyzických jadier, Blender naopak si najlepšie rozumie s Intel architektúrou.
Video enkóding
x.264 kodér využíva HyperThreading a posúva Core i3 530 medzi dva Athlon-y s troma rýchlymi a štyrmi pomalšími jadrami, opäť by sa dalo povedať, že sa správa ako rýchle trojjadro od AMD. Windows Media Encoder si celkom zjavne nerozumie s trojjadrami, HyperThreading u Core i3 530 však výkonu prospieva – ten je na úrovni Athlon II X4 na 2,6GHz. DivX 6 kodér je na Intel novinke veľmi rýchly hlavne vďaka SSE 4.1 inštrukciám.
Spracovanie bitmapovej grafiky
V teste aplikácie mnohých úprav a filtrov na 2D bitmapovú grafiku sa Core i3 530 dostáva presne medzi vysokotaktované trojjadro a pomalšie štvorjadro. HyperThreading teda dokázateľne pomáha inak „bežnému“ dvojjadrovému procesoru dosiahnuť výkonu akoby s viacerými jadrami.
Matematické výpočty
Výpočet v SuperPi 1M je tradične lepší u Intel procesora, v ScienceMark-u naopak s odstupom 15% zaostáva za rýchlym dvojjadrom Phenom II X2 555. Mathematica, zjavne ťažiaca predovšetkým z vysokej frekvencie, ukazuje výkon Core i3 530 ako rovnaký s vyššie taktovaným dvojjadrom od AMD. Jednovláknové aplikácie teda zvláda Core i3 vynikajúco.
Praktické aplikácie
Pri kompresii súborov v programe WinRAR sa Core i3 530 opäť dostáva na úroveň medzi Athlon II X3 a Athlon II X4. Spracovanie objemných tabuliek v MS Office Excel je už tradične rýchlejšie na Intel architektúre, tu žiadne prekvapenie že Clarkdale poráža aj štvorjadrové čipy od AMD. Kompresia zvuku do mp3 formátu a benchmark web prehliadača Futuremark Peacekeeper využívajú jedno jadro procesora, preto tu vysokotaktovaný Phenom II X2 a Core i3 dosahujú najlepšie výsledky.
Multitasking, komplexný výkon
V multitasking teste sa vďaka HyperThreadingu odpútal Core i3 530 od svojej dvojjadrovej konkurencie o vyše 40% a umiestnil sa medzi troj a štvorjadrovým Athlonom – opäť. V PCMark Vantage, ktorý preveruje výkon celej platformy, dosiahol Core i3 530 na úplný vrchol, totožne s rovnako taktovaným štvorjadrom od AMD. Výkon počítača ako celku bude aj na základe týchto meraní s dvojjadrovým Core i3 celkom pozitívny, často doťahujúci sa na reálne štvorjadrá.
Hry
V 3D hrách už zvyčajne nie sú medzi procesormi veľké rozdiely, pokiaľ je nastavené vysoké rozlíšenie. Počet vyrenderovaných obrázkov za sekundu je vtedy ovplyvnený predovšetkým grafickou kartou. Rozdiely možno pozorovať iba pri nižšom rozlíšení, v tomto prípade 1024x768 – Crysis Warhead a FarCry 2 využijú najefektívnejšie jedno, prípadne dve jadrá, preto aj je výkon Core i3 530 podobný, ako u najrýchlejšieho dvojjadra od AMD. V prípade Unreal Tournament 3 je viditeľná výhoda väčšieho počtu skutočných, fyzických jadier. V hrách teda Core i3 nijak nezaostáva za podobne drahou konkurenciou, ale v prípade že hra už vyťaží viac jadier, prejavuje sa výhoda štyroch jadier Athlonov II X4.
Pretaktovanie, podvoltovanie, spotreba
Už od 65nm Core 2 série bola radosť tieto procesory pretaktovať, s príchodom 45nm procesu sa situácia ešte zlepšila, celkom bežné bol frekvencie aj do 4GHz na obyčajnom, vzduchovom chladení. Niet divu, že od 32nm procesorov sa očakáva niečo podobné, ak nie lepšie. A ja to môžem potvrdiť – pretaktovať Core i3 530 je úžasne jednoduché a účinné.Najviac ma zaujala jednoduchosť a rýchlosť, s akou sa dajú dosiahnuť vysoké frekvencie. Pre test pretaktovania som použil najlacnejšiu dosku z ponuky Asus – P7H55M-Pro, aby bolo zrejmé, čo možno očakávať aj od „low-end“ H55 zostavy. Samotný proces pretaktovania spočíva iba v pár dôležitých bodoch nastavenia BIOS-u, všetky ostatné voľby je možné ponechať na hodnotách Auto.:
- Zvýšiť frekvenciu zbernice BCLK z 133MHz vyššie
- Nastaviť násobič pre RAM pamäte tak, aby bežali na frekvenciách ktoré bezpečne zvládajú (hneď na začiatku taktovania napr. na 1066MHz, prípadne 800MHz, zvyšovaním BCLK sa ich frekvencia zdvihne)
- Zvýšiť napätie pre jadro procesora (do 1,3V myslím bezproblémové)
Krátkym laborovaním a testovaním stability som sa dostal k takýmto výsledkom pretaktovania, v grafe je vynesená závislosť dosiahnutej frekvencie od nastaveného napätia, červenou čiarou je základný takt 2,93GHz:
Už na základnom napätí, ktoré je aj vďaka stratám na obvodoch napäťových regulátorov iba cca 1,128V, sa dá pretaktovať až na takmer 3,7GHz. Pri cca 1,3V som dosiahol perfektne stabilnú frekvenciu 4,3GHz, procesor ale určite dokáže pri vyššom napätí ešte niečo viac – na to sa pozriem osobitne v testoch základných dosiek. Aký nárast výkonu pretaktovanie na 4,3GHz (navýšenie o vyše 1300MHz!) prináša, ukazuje malá tabuľka:
Pretaktovať sa dá samozrejme aj integrované grafické jadro. Jeho základná frekvencia u Core i3 530 je 733MHz pri napätí 1,15V, bez navýšenia napätia som sa dostal s taktom na 900MHz. To je presne frekvencia, akú má Core i5 661 u svojho grafického jadra. Malé pridanie napätia na 1,2V dovolilo pretaktovať GPU iba na 933MHz, hranica 1GHz sa dala dosiahnuť s napätím 1,2875V. Výkon pri 1GHz oproti 733MHz stúpol v hre Crysis Warhead o 4,9FPS resp. +20,85% (z 23,5 na 28,4 FPS), čo sa už blíži k plynulému zobrazeniu na nízkom rozlíšení a nízkych detailoch. Spotreba celého PC pri záťaži GPU pri tom stúpla o cca 9%, z 75W na 82W.
Čo sa týka podvoltovania, od 32nm dvojjadra som očakával trocha lepšie výsledky. Najnižšie stabilné napätie bolo kúsok pod 1V, čo oproti základnému nastaveniu ušetrilo v záťaži cca 10W. Možno som ale iba narazil na menej vydarený kus, preto treba brať výsledky podvoltovania aj pretaktovania s určitou toleranciou.
Nižšie napájanie sa dá samozrejme nastaviť aj pre integrované grafické jadro, tu som ako stabilnú hodnotu dosiahol približne 1V, pričom základný stav je 1,15V. Takáto úprava priniesla ďalšie cca 3W k dobru, pri záťaži grafickej časti procesora.
Meranie spotreby procesorov je ovplyvnené z veľkej časti základnými doskami, ich napájacími obvodmi a najmä u AMD čipov aj tým, aké je nastavené automatické napätie. Nasledujúce grafy treba preto brať iba veľmi orientačne, v iných testoch nájdete zaručene mierne odlišné výsledky.
V stave bez záťaže sú zostavy s procesormi takmer vyrovnané, rozptyl je nejakých 10W. Core i3 trocha sklamal, bude to zrejme spôsobené 45nm čipom grafického jadra (+ pamäťový a PCIe radič), ktoré nemá funkciu pre zníženie spotreby v stave bez záťaže. Ak sa však procesory zaťažia, vyzerá situácia s 32nm dvojjadrom omnoho lepšie.
Otestoval som aj spotrebu zostavy v prípade, že je využívaná integrovaný grafický čip:
Záver
Core i3 530 je rýchly dvojjadrový procesor. Ak takýto potrebujete, nespravíte jeho kúpou žiadnu chybu. Prítomnosť HyperThreadingu pomáha v niektorých situáciách dobehnúť procesory s viacerými jadrami, pokiaľ však vaša práca zahŕňa softvér optimalizovaný pre viac jadier, lepšie vám poslúži niektorý z štvorjadrových Athlon II X4 (navyše za nižšiu cenu). V mnohých prípadoch sa Core i3 nachádza výkonom presne medzi trojjadrovým Athlon II X3 435 a štvorjadrovým Athlon II X4 620. Riešiť výhodu či nevýhodu viacerých jadier u hier je ešte stále takmer bezpredmetné, aj keď situácia sa zlepšuje. Ak ide o hry, viac sa vyplatí investícia do drahšej grafickej karty.Myslím že jedným z hlavných „lákadiel“ je práve integrované grafické jadro – herným výkonom vyrovnané s konkurenčným riešením v podobe 785G čipsetu, schopnosťami pre HTPC takmer bezkonkurenčné. Okrem dvoch videostremov zároveň, cez dva digitálne porty súčasne a širokej podpory dekódovania HD kodekov videa dostane zákazník aj podporu bitstreamingu Dolby TrueHD a DTS-HD Master audia, čo dnes ponúkajú iba grafické karty Radeon HD5000 a špeciálne zvukové karty. Ovládače sú už tiež na podstatne lepšej úrovni ako u predošlých generácií integrovaných grafických čipov Intel.
Nespornou výhodou je extrémne jednoduché a účinné pretaktovanie – bez nejakej väčšej námahy dosiahnuť na jednej z najlacnejších H55 dosiek stabilnú frekvenciu 4,3GHz z pôvodných 2,9GHz je vynikajúce. Grafické jadro sa dá pretaktovať tiež, bez zásahu do jeho napájacieho napätia na úroveň drahšieho modelu Core i5 661 – teda 900MHz.
Fanúšikov HTPC počítačov možno zamrzia nie tak úžasné výsledky podvoltovania, čip má už v základe dosť nízke napätie. Čo sa tým však zlepší je hlavne spotreba v záťaži, ktorá je aj bez toho príjemne nízka, možno by sa viac hodila ešte nižšia spotreba v stave bez záťaže.
Spornou témou je cena – tá sa pohybuje nad 100€, kde od konkurencie možno kúpiť aj vysokotaktovaný Athlon II X4 so štyrmi jadrami. Možno sa teda rozhodnúť pre štyri plnohodnotné jadrá s vyššou spotrebou a menšími možnosťami pretaktovania, alebo pre dve jadrá s HyperThreading pomocnou barličkou, nižšou spotrebou a lepším potenciálom na pretaktovanie. Výhodou na strane AMD býva aj nižšia cena základných dosiek, ak by som mal porovnať dva najlacnejšie modely, ktoré by som sa nebál odporučiť, bude mať zostava s AMD ešte 10€ k dobru (GIGABYTE MA785GMT-UD2H vs. GIGABYTE H55M-UD2H). Pokiaľ ale netrváte na všetkých funkciách ktoré poskytuje čipset AMD 785G, možno siahnuť aj po doskách o ďalších 20€ lacnejších.
Čo sa týka ostatných dvojjadrových Clarkdale procesorov, predovšetkým však série Core i5 600, môžete ich kvôli cene spokojne ignorovať a kúpiť rovno Core i5 750, prípadne Phenom II X4 955/965.
avixe
kore
sapiq
Pe3sko
ma3n
Gudas
Timmy2k
jk2