Podarilo sa úspešne vyrobiť funkčný tranzistor s dĺžkou brány iba 1 nanometer. Ide o najmenší funkčný tranzistor na svete.
Poslednou dobou sa často spomína Moorov zákon, o ktorom sa hovorí, že je už mŕtvy. Zmenšovanie výrobného procesu sa totiž už nedarí udržiavať v konštantnom tempe a o 5nm hranici sa hovorí ako o prvej kedy sa už nebudú dať použiť tranzistory tradičnej konštrukcie z kremíka. Hľadajú sa preto alternatívne metódy a materiály, a vedci z Lawrence Berkeley National Laboratory (LBNL) teraz možno našli horúceho kandidáta nakoľko vyrobili najmenší tranzistor na svete s dĺžkou brány iba 1 nm. Pre porovnanie – jeden ľudský vlas má hrúbku asi 50 000 nm.
Súčasné procesory sú vyrábané najmenej 14nm výrobným procesom s tým, že budúci rok budeme svedkami príchodu 10nm procesorov. Tieto čísla však nie celkom odrážajú skutočnú veľkosť tranzistorov a už vôbec nie ich brán. Tie majú asi 2-násobnú dĺžku. Pri 7nm procesoroch postavených na kremíku sa už predpokladá, že jednotlivé tranzistory budú pri sebe tak blízko, že elektróny môžu vykazovať jav známy ako kvantové tunelovanie a budú prechádzať z jednej brány do druhej.
V LBNL použili pre polovodič namiesto kremíka MoS2 (disulfid molybdénu) aby mohli vyrobiť tranzistor s 1nm bránou. Brána bola vyrobená z dutých uhlíkových nanotrubiek a kontrolovala tok elektrónov. Tranzistor bol tak funkčný a plnil svoju úlohu. V bežných procesoroch, ktoré majú aj viac ako miliardu tranzistorov ho však tak skoro neuvidíme. Vedci zatiaľ nie sú schopní použiť takéto tranzistory v čipe a masová produkcia je tak ešte vzdialená. Výskum sa však sústredí na hľadanie alternatívnych materiálov pre výrobu procesorov s použitím 5nm procesu a menším.
Zdroj: theverge
Pjetro de