Intel Core i5 750 a Core i7 870 - recenzia

HyperThreading

Technológiu HyperThreading nepoznáme len z Core i7 900, ale už dávnejšie z Pentium 4 procesorov. Zatiaľ čo v staršej architektúre až taký veľký význam HT nemala, vďaka „širšej“ architektúre Nehalem je využitie viacerých logických jadier už výraznejšie lepšie. Nehovoriac o tom, že od doby Pentium 4 sa vyvinul aj softvér smerom k väčšej paralelizácii.
HyperThreading je Intelovské pomenovanie SMT technológie (simultaneous multithreading). V podstate ide o zdvojenie niektorých častí procesora (kontrolné registre a všeobecné registre), vďaka čomu sa pre operačný systém tvári jedno procesorové jadro ako jadrá dve. Operačný systém teda môže pre jedno fyzické jadro naplánovať a poslať na vykonanie dve výpočtové vlákna. Samotná exekučná časť jadra pritom nie je zdvojená, ale sa zdieľa medzi týmito dvoma procesmi. Zvýšenie výkonu teda logicky nie je v žiadnom prípade dvojnásobné – nárast sa dá pozorovať iba do tej miery, do akej jedno vlákno nevyužíva naplno prostriedky jadra. Tam kde sú voľné prostriedky sa zakomponuje spracovanie vlákna druhého. HyperThreading teda nestojí veľa tranzistorov v jadre a pritom dokáže niekedy podstatne zefektívniť prácu jadra. Z plného vyťaženia výpočtových jednotiek ale tiež samozrejme plynie aj vyššia spotreba (ale na druhej strane, v prípade využitia všetkých jadier, aj lepšia efektivita (pomer spotreba na vykonanie úlohy)).

HyperThreading technológia je prítomná aj u Lynnfield procesorov, no len u Core i7 800 (870 a 860). Core i5 750 ju má vypnutú (nie, zapnúť sa nebude dať). Neskôr aj dvojjadrové Core i5 600 a Core i3 500 procesory s jadrom Clarkdale budú mať túto technológiu.

HyperThreading však nemá vždy iba pozitívny vplyv na výkon. Celkom vážny problém nastáva, keď operačný systém „prehadzuje“ procesy (vlákna) medzi jednotlivými jadrami – jednoducho sa stane to, že z reálneho, fyzického jadra sa výpočet presunie na jadro logické, vytvorené HyperThreadingom. Celkom zrejmý je pokles výkonu práve kvôli tomuto javu. Problém sa ale zdá sa vyriešil, Microsoft zakomponoval do operačného systému Windows 7 funkciu Core Parking, alebo po našom – parkovanie jadier.

V skratke o čo ide – systém sa snaží najprv obsadiť všetky fyzické jadrá pred tým, než začne využívať jadrá logické. Tiež zabezpečuje, že sa výpočtové vlákno nebude presúvať medzi týmito jadrami, ale ostane bežať iba na jednom. Výhoda sa prejaví samozrejme aj na desktopových počítačoch, najväčší prínos ale myslím bude vo viacprocesorových pracovných staniciach a serveroch – presun z jedného jadra na druhé totiž môže znamenať presun z jedného procesora na iný, a to vrátane všetkých svojich dát.





V testoch sa prejavil HyperThreading v drvivej väčšine pozitívne, výnimku tvoria hry (pod pol percenta – skôr chyba merania, Arma II si s HT zjavne nerozumie), PovRay (rovnaký pokles aj pri dávnejšom teste – teda skôr chyba aplikácie), BOINC a Mathematica (u tohto testu však rozdiel iba 0,34 sekundy, teda opäť zanedbateľné). Veľmi pekné nárasty výkonu zaznamenali tradične viacvláknové aplikácie ako WinRAR, Excel, rendering či kompresia videa. Spotreba samozrejme stúpla, čo značí lepšie vyťaženie jadier.