Dve používané metódy na meranie veľkosti a expanzie vesmíru prinášajú rozdielne výsledky. Preto pribudla tretia.
O tretiu meódu sa postaral lidenský fyzik David Harvey. Ten prispôsobil nezávislú tretiu metódu merania pomocou vlastností galaxií deformujúcich svetlo predpovedaných Einsteinom. Svoje poznatky zverejnil v Mesačných oznámeniach Kráľovskej astronomickej spoločnosti.
O rozpínaní vesmíru vieme už takmer storočie. Astronómovia spozorovali, že svetlo z ďalekých galaxií má nižšiu vlnovú dĺžku ako galaxie v ich blízkosti. Svetelné vlny sú v červenom spektre, čo znamená že galaxie sa od nás vzďaľujú. Naopak, zas keď sú svetelné vlny v modrom spektre, tak sa galaxie k nám približujú, ako v prípadne galaxie M31 v súhvezdí Andromeda.
Prvý spôsob merania rýchlosti expanzie sa nazýva Hubblova konštanta. Určité supernovy alebo explodujúce hviezdy majú dobre meraný jas, čo umožňuje odhadnúť ich vzdialenosť od Zeme a spojiť túto vzdialenosť s ich červeným posunom alebo rýchlosťou. Na každý megaparsec vzdialenosti (parsec je 3,3 svetelného roka) sa rýchlosť, ktorú od nás galaxie ustupujú, zvyšuje s 73 kilometrami za sekundu. Druhý spôsob merania je stále presnejší. Meranie kozmického mikrovlnného pozadia zvyšku svetla vo veľmi rannom vesmíre však priniesol inú Hubblovu konštantu: asi 67 kilometrov za sekundu.
Teória všeobecnej relativity Alberta Einsteina predpovedá, že koncentrácia hmoty, napríklad galaxie, môže ohýbať cestu svetla, podobne ako to robí šošovka. Keď je galaxia pred zdrojom jasného svetla, svetlo je ohnuté okolo nej a môže sa dostať na Zem rôznymi cestami, ktoré poskytujú dva, a niekedy dokonca štyri obrázky toho istého zdroja.
Preto sa fyzik David Harvey rozhodol skúsiť inú metódu a tou sú gravitačné šošovky, kde vo svojej práci ukazuje, že pri tomto prístupe chyba v Hubblovej konštantnej prahovej hodnote dosahuje 2%, keď sa približuje k tisícom kvazarov.
Zdroj: Phys,
Pridať nový komentár