Tvrdí to najnovší výskum, podľa ktorého by obyčajné smartfóny mohli dobre zastúpiť profesionálne seizmografy a varovať obyvateľstvo pred blížiacou sa pohromou.
Systém včasného varovania pred zemetraseniami dokáže zachrániť mnoho životov, no nie všetky krajiny majú financie na jeho vybudovanie a údržbu. Profesionálna výbava totiž stojí desaťtisíce eur a vedci preto skúmali, či by bežné smartfóny nemohli fungovať ako lacný variant systému varovania pred zemetraseniami. Svoje závery publikovali v časopise Science Advances.
Podľa ich skúmania by smartfóny dokázali vytvoriť sieť seizmografov. Moderné smartfóny majú totiž všetko podstatné - GPS, akcelerometer a možnosť komunikovať viacerými bezdrôtovými sieťami. Toto všetko ponúka napríklad aj Nexus 5, na ktorom vedci testovali schopnosť detekcie zemetrasení.
Systémy včasného varovania sa snažia citlivými senzormi zaznamenať prvé otrasy zeme s tým, že dokážu určiť epicentrum a predpokladanú silu zemetrasenia. Na základe rýchleho zaznamenania prvých otrasov dokážu obyvateľstvu poskytnúť dostatok času na prípravu. Takéto systému majú viaceré krajiny ako Kalifornia, Mexiku či Japonsko, niektoré chudobné krajiny si ho však jednoducho nemôžu dovoliť.
Varovanie prostredníctvom smartfónov by zrejme nebolo tak dokonalé ako u profesionálnych zariadení, avšak išlo by o neporovnateľne lacnejšiu sieť detektorov. Výskumníci navyše hovoria, že to čo by smartfóny zaostávali kvalitou by dohnali kvantitou. Dnes sú smartfóny rozšírené vo všetkých častiach sveta a hoci ide o mobilné zariadenia, ktoré sú neustále v pohode vedci tvrdia, že by stačilo aby bolo v blízkosti zemetrasenia pár tisíc smartfón. Vďaka GPS by tieto smartfóny vytvorili dostatočne kvalitnú sieť pre včasné varovanie.
Pre testovanie boli využité dáta o zemetrasení z roku 2011, ktoré zaznamenalo 462 profesionálnych zariadení. Dáta zozbierané smartfónmi neboli tak čisté, no aj tak dokázali detegovať zemetrasenie 77 sekúnd po prvých otrasoch. Iné testovanie malo v USA za úlohu zistiť, koľko smartfónov je potrebných na rýchle identifikovanie zemetrasenia. Vedci preto simulovali zemetrasenie s magnitúdou 7 blízko San Francisca. Zistili, že ak by 4700 smartfónov aktívne zbieralo dáta tak by zemetrasenie bolo odhalené už 5 sekúnd po prvých otrasoch pôdy.
Problémom je však práve počet zúčastnených smartfónov. Väčšina smartfónov totiž používa GPS iba občas v záujme šetrenia energie. Pre dôkladné detegovanie zemetrasenia by smartfóny museli využívať GPS často čo by znížilo vydrž na batériu. Otázne tak je či by sa našiel potrebný počet smartfónov, ktoré by sledovali vznik zemetrasenia.
Otázna je aj presnosť dát z GPS. Keď totiž smartfón z iOS alebo Androidom požiada o lokalitu smartfónu, aplikácia dostane dáta, ktoré nie sú surové, ale skombinované s inými vstupmi. Pre presnú detekciu by boli potrebné surové dáta z GPS čipu, ktoré však na bežných smartfónoch nie je možné dostať bez zásahu do systému.
Riešením by tak bolo pridanie druhého GPS čipu k existujúcemu. Výskumný tím chce spustiť testovanie v Čile, ktoré by malo udať smer akým sa vývoj bude uberať.
Zdroj: theverge
Pridať nový komentár