Saitek GH20 - lacné (nielen) gamerské slúchadlá

Test, Záver

Aby som mohol porovnávať s nedávno recenzovanými Verbatimami, zvolil som rovnakú metodiku testovania. Celé dni som ich mal nasadené na ušiach a počúval hudbu. Do programu boli zaradené interpreti, resp. skupiny ako Enya (new age, celtic, instrumental), Nickelback (hard rock, pop rock), Evanescene (alternative rock) a OST (rôzne japonské záležitosti práve kvôli širokej škále hudobných nástrojov a rôznorodosti žánrov, potom napr. tvrdšie ladený soundtrack z hier Prince of Persia atď.), pridal som navyše aj trocha klasiky od Ludvika van Beethowena. Všetky skladby boli vo formáte MP3 s bitratom minimálne 192 kbps pre zaručenie čo možno najlepších zvukových podmienok.

Keďže testované produkty sú slúchadlá, hneď som zamieril do control panelu (panel nástrojov), spustil Creative Surround Mixer, software dodávaný ku zvukovým kartám SoundBlaster, a nastavil slúchadlový profil. Neviem presne, čo si Creative myslí o slúchadlách, ale po vypočutí prvej skladby som sa radšej vrátil k nastaveniu „2/2.1 Speakers“, pretože tak bol zvuk ďaleko uveriteľnejší a nemusel som sa cítiť ako uzavretý v plechovke.

Ak by som mal porovnávať s nedávno recenzovanými reprosústavami od spoločnosti Verbatim, nechali ich tieto slúchadlá ďaleko za sebou. V skladbách zrazu boli počuť zvuky, ktoré som predtým nepočul, to isté platí aj pre zvuky na pozadí (snáď len s výnimkou 2.1 Multi Media Speaker System, ktoré niektoré dokázali reprodukovať). Reálny rozsah majú teda na úrovni. Vo všeobecnosti bola kvalita zvuku dobrá, problematické boli len silné basy, pri ktorých už slúchadlá prechádzali do ručania a výšky, ktoré sa mi zdali byť tlmené. Inak bol zvuk dobrý. Skúšal som aj SRS (efekt priestorového ozvučenia aj keď máte len stereo), keďže ale nie je podporovaný hardwarom, musel som sa uspokojiť so softwarovou emuláciou cez Windows Media Player (absencia hardwarovej podpory tohto efektu nie je nič ojedinelé, ojedinelé sú skôr slúchadlá, ktoré ňou disponujú). Nebolo to ktoviečo, podobne by ale dopadli takmer všetky slúchadlá bez hardwarového SRS.

Úroveň odhlučnenia celkom ušla, pri nastavení väčšej intenzity zvuku už „izolácia“ začala zlyhávať. Nič strašné to nie je, pretože hlasitosť si pri počúvaní hudby či hraní hier len málokto nastaví na takúto, už zdraviu škodlivú, úroveň. Už asi od 80-ich percent maximálnej hlasitosti počuť z reproduktorov jemné šumenie, ktoré sa aritmeticky zvyšuje s každým ďalším pridaním intenzity ozvučenia. Šumenie počuť len s nasadenými slúchadlami.

Nemôžem sa zdržať poznámky na citlivosť slúchadiel. Je fakt smutné, že reagujú na všetky rušivé vplyvy v okolí, dokonca hneď niekoľkými spôsobmi. Na môj mobilný telefón reagovali klasickým bzučaním, keď sa k nim priblížil modem, reagovali zase „pobrumkávaním“ (ako keď sa klopká po mikrofóne). Okrem toho sa dalo stretnúť aj s akýmsi „klepotavým“ zvukom, ktorého zdroj sa mi však nepodarilo identifikovať. Dostavilo sa aj pukanie pri pohybe kolieskom na myši, pri operácii s oknami a pod., v prípade, že som bol pripojený na internet cez modem a súčastne mal na slúchadlách zapnuté vibrácie (konflikt USB konektorov musím vylúčiť, pretože myš mám pripojenú cez PS/2). Toľko teda k citlivosti, ktorá vie naozaj človeka otráviť.

Pre úplnosť by sa ešte patrilo napísať niečo o kvalite mikrofónu. Nahrávanie zvuku som realizoval cez Sound Recorder (v slovenskej mutácii asi „Nahrávanie zvuku“), ktorý je štandartnou súčasťou Windows XP. Nakoľko dokáže nahrávať iba vo formáte wav (nahráva sa celé zvukové spektrum, žiadne osekávanie zvuku sa nekoná), nahrávka určite nemohla byť nekvalitná. Môžem skonštatovať, že mikrofón funguje na výbornú a nahraný zvuk znel čisto. Pozor ale pri hraní strategických hier cez multiplayer, kde sa obvykle veľmi na spoluhráčov nekričí, pretože mikrofón je krátky a ak si budete len šomrať popod nos, kolegovia vás nebudú počuť (pri neúspešnej hre to ale môže prísť vhod :)).

Saitek GH20 ako vstupný model v ponuke spoločnosti nie je zlý. Tieto hráčske slúchadlá sa dajú použiť nie len na hranie, ale vďaka celkom dobrému zvukovému podaniu aj na počúvanie hudby, samozrejme ak nepôjdete do extrému a nebudete počúvať čisto tvrdú alebo čisto „vysokú“ hudbu. Pôžitok zo zvuku sa dá navyše zvýšiť pomocou vibračného prepínača, zosilňujúceho basy. Pretože sa určite nájdu hlavy, ktorým tieto slúchadlá jednoducho vyhovovať nebudú, „ovankúšovanie“ mušlí (menšie rozmery a tuhší materiál) musím ohodnotiť ako nie celkom ideálne. Záporom je takisto mimoriadne otravujúca citlivosť slúchadiel.

Cena sa niekomu môže zdať trochu privysoká, predsa len dať za slúchadlá približne 1 100 korún, keď ani len nemajú priestorový zvuk, je možno veľa, vedzte ale, že na mnohých 500-korunových modeloch je ten priestorový zvuk aj tak na nič, takisto ako aj celé ich zvukové podanie. Saitek GH20 nie sú žiadne lowendy a porovnávať ich s výrobkami za 500 korún by naozaj bolo trochu pod úroveň. Kto tento výrobok kúpi, neprehlúpi.