Klávesnica, touchpad, zvuk
V oblasti klávesníc predstavila na trhu notebookov pred pár rokmi spoločnosť Sony prelomový dizajn, kde klávesy vykúkajú spopod konštrukcie. Do klávesnice vám vďaka tomu nemôže nič napadať, klávesy sa nemôžu vykývať, vylomiť a vlastne akýmkoľvek spôsobom po funkčnej stránke degradovať. Po celý svoj život tak zostáva klávesnica mechanicky ako nová. Myšlienka sa zapáčila nejednej spoločnosti, medzi inými aj Apple a úspešne ju začala aplikovať. Avšak, napriek nesporným výhodám, ktoré z takýchto klávesníc plynú, práve klávesnica môže v odchovancoch na PC spôsobiť pri prvom stretnutí nepríjemný šok. Prečo?
Ak sa pozrite na obrázok klávesnice Apple pozorne a porovnajte ho s tou, ktorú s najväčšou pravedpodobnosťou máte na stole. Vravíte si, že niečo nie je v poriadku? Nuž, áno. Z vášho uhlu pohľadu na nej vážne niečo nesedí. Rozloženie klávesnice na platforme Mac je mierne odlišné a niektoré z kláves sa kamsi jednoducho vyparili. Našťastie nejde o zmeny fatálneho charakteru, keď by si človek musel zvykať napr. na nové rozloženie písmen, to rozhodne nie. Iba sa optimalizovalo. Zmizli PageUp, PageDown, Home, End, Print Screen i málo využívané Scroll Lock a Pause. Prvé štyri sú u Macu nahradené kombináciou stlačenia Ctrl a príslušnej kurzorovej šípky, Print Screen si vyžaduje trojklávesové „kombo“ a zvyšné dve sa stratili kompletne. Podobne tlačidlo na vyvolanie kontextovej ponuky by sme hľadali márne. Ďalším zabudnutým je Del, na vyvolanie ktorého je treba stlačiť Cmd+Backspace, resp. Ctrl+D ak píšete v textovom editore. Všimnite si prítomnosť záhadnej klávesy Cmd, niekedy tiež označovanej jabĺčkom, ako náhradu za Win.
Toľko k „filozofickým“, resp. konštrukčným rozdielom. Klávesnica ako taká je veľmi kvalitná a výborne sa na nej píše. Klávesy majú nízky zdvih a kladú primeraný odpor. Nevŕzajú, iba pri dosadnutí jemne zaklepnú. Klávesnica sa, prirodzene, neprehýba, pretože je umiestnená v celistvom kuse hliníka. Pri nedostatočnom osvetlení poteší prítomnosť podsvietenia. Biele svetlo je maximálne nerušivé a slúži naozaj len na to, na čo má – na zlepšenie orientácie pri slabom, prípadne žiadnom osvetlení.
Touchpad, u MacBookov nazývaný trackpad, je kategória sama o sebe. Ihneď vás ohromia jeho rozmery. Jednému až napadá, prečo je tak veľký. Je to pritom samozrejmé - vďaka veľkej aktívnej ploche je zabezpečená prvotriedna manévrovateľnosť a dokonalý pôžitok „z jazdy“. Touchpad má výbornú citlivosť, reaguje presne na každý váš pohyb. Jeho povrch je matný, nezanecháva preto odtlačky a zdanlivo mu nesekundujú ani žiadne tlačidlá. Touchpad celý je totiž jedným veľkým tlačidlom. Správa sa ako ľavý, resp. ak do neho zatlačíte v pravom dolnom rohu, aj ako pravý klik.
Práve v tomto prvku sa v MacBooku skrýva najväčší rozdiel oproti notebookom, s akými sa bežne stýkame. Prst tu už nie je len primitívnym prostriedkom pre prenos polohy kurzora. Jeho úloha sa značne rozšírila. Ovládame, jedným, dvoma, troma či dokonca štyrmi prstami v závislosti od toho, čo chceme dosiahnuť – scrooling, zoomovanie, rotáciu, presúvanie sa v adresárovej štruktúre a viac.. Toľko možností ovládania by sa mohlo zdať problematické na zvládnutie, verte mi však, že vaše ruky si veľmi rýchlo privyknú a po pár hodinách či dňoch tréningu sa už naučené gestá budete s trpkými pocitom márne snažiť aplikovať vo Windowse.
Do obehu sa síce dostalo už zopár modelov od výrobcov ako napr. Acer, ktorí sa pokúsili o povýšenie funkcionality touchpadu na úroveň počítačov Apple, no v porovnaní s nimi ide stále len o slabý odvar. Nestačí totiž iba aby sa prispôsobilo samotné polohovacie zariadenie, svojim kúskom musí pomôcť aj operačný systém a jeho interface.
Zvuk
Počítače MacBook Pro nie sú zamerané na jeden typ činnosti. Svoje miesto na stole si nájdu nech už vykonávate kancelársku prácu, sledujete film, alebo sa chcete zahrať hru. Akustický prejav je preto dôležitý. V porovnaní s minulou generáciou MacBookov sa toho v tomto smere veľa nezmenilo. Zvuk je na pomery mobilných počítačov dobrý a hlasitosť vysoká. Pretože ide o stereo, kvalitou sa nevyrovná viacreproduktorovým zostavám u mnohej multimediálnej či hernej konkurencie, stále to je však nadpriemer.
Internetom sa šírili správy o nekvalite zvukového výstupu pri pripojený externých reproduktorov či slúchadiel. Problém sa stal známym pod vtipným označením R2-D2 (znalci filmovej série Georgea Lucasa pochopia). Napriek istým obavám sa však tento problém u môjho notebooku neprejavil, môže teda pokojne ísť o všetko od celkom náhodného javu až po banálnosť neskúsených applistov používajúcich staré nefunkčné slúchadlá.
Endy
Syny
Miroslav Jurčík
bledos
Richard_12
Ján Kurej
Syny
Ján Kurej
Syny
siddhi
siddhi
Syny
Syny
siddhi
Jarko
commodore64
siddhi
Ján Kurej
Syny
Syny
Ján Kurej
Syny
commodore64
LoPiO
m@R3k
Makro
pichta
erteplak
seopropaset83