Toshiba Portégé R700 - jeden krok popredu, dva späť

Metodika testovania

Konfigurácia notebooku je asi tým prvým, po čom zákazník pozerá. Výkonný procesor, veľa pamäte, diskrétna grafická karta - toto všetko, samozrejme za čo najpriaznivejšiu cenu, sú tie najlepšie lákadlá. Nie každý si však na základe komponentov dokáže urobiť aspoň približnú predstavu o výkone či o spotrebe mobilného zariadenia, a presne to je moment, keď na rad prichádzajú testy. Pri testovaní sa zameriavame prevažne na aplikačný výkon, výkon v hrách a na spotrebu. Výkon v umelých záťažových testoch nie je dôležitý, venovaná im preto bude minimálna pozornosť. Ak vás nezaujíma ako sa testovalo a chcete si len prezrieť výsledky, pokojne túto stránku preskočte.

Rôzne súčasti počítača sú merané v rôznych oblastiach. Procesor je preverovaný najmä v aplikačných testoch, umelému zaťažovaniu kvôli jeho výpovednej hodnote nevenujeme pozornosť. Situácia sa pri pokuse o zmeranie výkonu pamäťových modulov a pevného disku mierne komplikuje (je obtiažnejšie merať ich reálny prínos k výkonu), merané sú preto predovšetkým ich prenosové rýchlosti a latencie. Prejdime si ale všetko pekne po poriadku.

Aplikačný výkon je meraný v programoch PCMark05 a PCMark Vantage, ktoré dokážu rovnomerne zaťažiť CPU, pamäť aj pevný disk a svojím súborom testov (práca s fotografiami, zvukom, videom, (de)kompresia a šifrovanie súborov a pod.) reálne odrážajú výkon počítača pri každodennom nasadení. Na rozdiel od staršej verzie PCMark05, ktorá ponúka štyri rôzne sady testov, Vantage vie počítač otestovať až vo ôsmich kategóriách, a podáva tak presnejší obraz o výkone. Žiaľ, funguje len pod operačným systémom Windows Vista a novším. Majiteľom starších OS zostáva zapovedaný.

Ďalšie z aplikačných testov sú už špecializované na jednu konkrétnu činnosť. Zameriavame sa samozrejme len na také, ktoré búdu v globále robiť užívatelia najčastejšie. Sú to konverzia videa do rôznych formátov, práca so zvukom, kompresia súborov, práca v grafickom editore a hranie. Nezabudlo sa ani na osoby, ktoré budú na počítači modelovať.

Test videa spočíva v prevode programom H264 Benchmark HD 3.0 generovaného snímku videa v niekoľkých prechodoch. Reálne sa v ňom preverí výkon procesora v podmienkach náročného enkódingu obrazu.

Procesor ďalej zaťažujeme komprimáciou v archivátore 7-zip (verzia 4.6.5). Použíjeme interný benchmark dostupný v programe. Parametre nehcávame na štandardných hodnotách, t.j. veľkosť slovníka na 32 MiB a počet procesorových jadier na maximum.

V grafickom editore Adobe Photoshop CS4/CS5 boli robené testy za pomoci sady skriptov zo stránky DriverHeaven. Spolu ide o asi tucet rôznych efektov, ktoré sú postupne jeden za druhým aplikované na obrázok v rozlíšení 7000x5443, tiež pochádzajúci zo spomínanej stránky. Tento test prevádzkujú aj weby ako napr. madshrimps.be alebo hardocp.com, takže nie je problém výsledky voľne porovnávať.

Poslednými testami aplikačného výkonu sú nástroje Cinebench R10 a R11.5. Nejde len o obyčajný syntetický benchmark, ale o program založený na profesionálnom 3D animačnom software CINEMA 4D od spoločnosti Maxon. Schopnosti výpočtových častí počítača preveruje v dvoch testoch. Prvým je softwarové renderovanie fotorealistického obrázku z priloženého súboru obsahujúceho 3D dáta. Tento test najprv beží len na jednom procesorovom jadre. Ak má procesor jadier viac, resp. ak má počítač viac procesorov, prebehne tento test ešte raz, tentokrát už ale využije plnú výpočtovú kapacitu CPU. Druhým testom je vykresľovanie scény cez rozhranie OpenGL, kde sú preverené schopnosti grafickej karty v rozhraní OpenGL.

Pamäťovým modulom najprv pridelí skóre PCMark05 a potom zmeriame ich priepustnosť a latencie v programe Everest Ultimate 5. Podobným spôsobom je preskúšaný aj pevný disk. Necháme prebehnúť testy v PCMark05, za ktorým nasleduje CrystalDiskMark, kde odmeriame rýchlosť sekvenčného čítania a zápisu pre bloky veľkosti 50, 100 a 1000 MiB. Napokon je zmeraný výkon disku nástrojom HDTune. Výstupom je priemerná rýchlosť čítania, prístupová doba a ukazuje tiež, do akej miery až vie pevný disk pri práci zaťažiť procesor.

Grafická karta je preverovaná vo všeobecne známych benchmarkoch 3DMark06. Jej výkon je na hranie novších hier primalý, preto som sa ich testovaním ani nezaoberal. Na hry starších ročníkov alebo niektoré dnešné nenáročné tituly však postačuje.

Záťaž počítača pri bežnej práci je meraná softwarom BatteryEater vo verzii 2.7, ktorý nahradil starší baterry ZiffDavis BatteryMark. Nechá sa zbehnúť Reader's Test, ktorý systém v určitých intervaloch zaťažuje úlohami ako napr. práca v kancelárskom balíku, zápis na disk a ďalšie, simulujúc tak zaťaženie počítača pri bežnom nasadení (ekvivalent Life testu z BatteryMarku). Nasleduje Classic test, v ktorom sa preverí výdrž počítača pri vysokej záťaži (jednoduchá 3D grafika cez OpenGL v slučke). Výdrže pri prehrávaní videa, či už bežného alebo HD sa viac nemeria. Na moderných počítačoch sa môže pohybovať výrazne pod úrovňou maximálnej záťaže alebo sa s ňou i takmer rovnať. Závisí to od schopností hardvéru (sila procesora, možnosť akcelerácie grafickou kartou...).

Všetky testy prebiehajú s nastavením režimu spotreby na maximálny výkon s notebookom zapojeným do siete (s výnimkou merania spotreby, kedy notebook beží len na batériu). Keď je notebook napájaný z batérie, jas displeja je nastavený na 70%. Hlasitosť je vo všetkých prípadoch nastavená na 50%.

Ak je to možné, Wi-Fi adaptér je vždy zapnutý. Ak notebook disponuje BlueToothom, bude vypnutý. Spotreba pri bežnej práci a pri prehrávaní videa sa meria s nastaveným úsporným režimom. Na režim maximálneho výkonu beží notebook pri záťažových testoch.