SK

Naša Galaxia už je kolonizovaná

Tvrdí článok matematikov Tomasa Haira a Andrewa Hedmana zverejnený v magazíne Economist.

Článok Osamelá planéta sa zaoberá známym Fermiho paradoxom. Ten v podstate hovorí, že obývateľných svetov je vo vesmíre a aj v našej Galaxii tak veľa, že na niektorých z nich s vyskokou pravdepodobnosťou musia existovať vyspelé civilizácie. No ich znaky nevidíme, nevieme ich nijako zaregistrovať. Kde teda sú?

Hair a Hedman si položili otázku akou rýchlosťou respektíve za aký čas môže vyspelá civilizácia kolonizovať svoje najbližšie vesmírne okolie. Záver bol prekvapujúci. Akokoľvek nastavili parametre svojho modelu, vždy prišli k rovnakému záveru. Naša Galaxia by už v tomto momente mala byť kolonizovaná.

Vyšli z predpokladu, že v Galaxii sa dá každých 5 svetelných rokov nájsť obývateľná planéta. Tu si položili otázku ako dlho potrvá jedinej civilizácii získanie potrebnej technológie v závislosti od snahy  na kolonizáciu okolitých svetov. Odpoveď vyjadrili ako pravdepodobnosť, že sa pokúsia o kolkonizačný skok v období jednej tisícky rokov (500 rokov na kolonizáciu planéty pri hviezde vzdialenej 500 svetelných rokov a 500 na prípravu na kolonizáciu ďalšej planéty). 

Pri aplikovaní parametrov v modele, ktoré autori pokladali za konzervatívne, odhadli, že akékoľvek "galaktické impérium" sa bude šíriť smerom od svojej domácej planetárnej sústavy do vonkajšieho priestoru rýchlosťou 0.25% rýchlosti svetla. To znamená, že za 50 miliónov rokov sa bude rozprestierať do vzdialenosti 130 tisíc svetelných rokov. Keďže Mliečna dráha má rozmer 100 až 120 tisíc svetelných rokov, tak by Galaxia už mala byť kolonizovaná aj keď by sa domov expandujúcej civilizácie nachádzal na hranici Galaxie.

Aj pri veľmi konzervatívnom scenári ich modelu kde sa za 250 tisíc rokov civilizácia dostane do vzdialenosti 30 svetelných rokov je záver autorov článku pre konferenciu Amercian Mathematical Society a Mathematical Association of America podobný. 

Výskum Haira a Hedmana v podstate prehlbuje Fermiho paradox, zvyšujúc počet obývaných planét vo vesmíre vďaka  kolonizácii. Aktuálne sa ukazuje, že v Galaxii je viac planét než sme si donedávna mysleli, že je ich pravdepodobne dokonca viac než hviezd.

 

 

Zdroj: www.economist.com

Komentáre (17)
16cmfan
A že je Star Trek až príliš preplnený obývateľnými svetmi a inteligentným životom ;-)
sanjuro
az mam chut sa dat zamrazit :)
m2fizy
no ale jedine tak na "250 tisíc rokov"
roob
pani vedatori nepocitali s jednou vecou, asice civilizacia sa sama znici skor ako dosiahne stupen vyvoja umoznujuci relevantnu kolonizaciu. Tak isto dopadne aj ludstvo, nieje dovod predpokladat, ze ini dopadnu inak. Preto Mliecna draha nieje osidlena :)
bull30
Mas pravdu nasa planeta je proste mala aby nakrmila tolko ludi a to je ten nas najvacsi problem nie vojna ani nedostatok nerastnych surovin. Tie nas ani trapit nemusia pretoze ak nic nebudu velke krajiny robit tak to ludstvo daleko nedotiahne. Na svete hladuje 1 miliarda ludi (info z konca roku 2009) ak to pojde takto dalej za 50 rokov zomreme od hladu. Neviem uz kde ale cital som ze Zem dokaze uzivit 50 miliard ludi to neviem ako k takemu zavratnemu cislu prisli ale dobre som sa natom zasmial.
Frosty
a kde tam bola rec o tom ze "nasa planeta" kolonizuje vesmir ? Myslis ze Zem je najvacsia vo vesmire alebo ako si to myslel ?
bull30
Nepochopil si ma :D myslel som to tak ze ked sa ludstvo neuvedomi mi ako rasa nebudeme mat ani moznost kolonizovat dalsie svety. Pretoze je nas vela na tak malu planetu tak som to myslel.
roob
ja si myslim, ze idealna velkost populacie tu by bola tak +/- 2mld kusov. Nieco pod tento pocet bol v 40. rokoch 20.stor. a za 70 rokov sme to (viac ako) strojnasobili. Takto to dalej ist nemoze, a kazdy ekosystem si to "nejak vyriesi". Bud znizime, populaciu alebo vykapeme. Inej cesty niet. A clovek je blby, populaciu neznizi. Miesto toho bude (zachvilu) vojna o poslednu ropu a ak nas dakto sleduje, do kroniky si zapise: Bol to blby druh, premrhali potencial.
Frosty
"A clovek je blby, populaciu neznizi. " vojnov ju znizi nic sa neboj
roob
vojna nema za ciel znizenie populacie a nikdy v historii nemala. Vojna ma za ciel ziskanie $$$. Keby si vyhladil populaciu protivnika, kto by ti platil dane, robil na teba, odoberal tovar tvojich robotnikov atd :)
Frosty
adolf by nesuhlasil
passco
Anooo :) Hral som Anno 1603 atd .. :)
nazor
Aktuálne sa ukazuje, že v Galaxii je viac planét než sme si donedávna mysleli, že je ich pravdepodobne dokonca viac než hviezd. mame slnko a okolo neho 8 planet. z toho by som predpokladal, ze planet je daleko viac ako hviezd v galaxii
passco
Tak vacsina ludi ktorych neobmedzuje nabozensky smer to tak počíta :) Už len z toho že u nás je to tak :) Podla mňa aj naša rasa je kolonitzácia z ineho sveta.. možno sem zaparkovali pretože mali nehodu :) Samotná príroda to dokazuje tým že nie je na nás pripravená a teda nemáme prirodzeného nepriatela ..
roob
vesmir je tak velky, ze pri stupnovani slova velky by mohli zaviest: velky, vacsi, najvacsi, vesmir :) A iba 4% z toho co povazujeme za vesmir je hmota. Drvivu vacsinu zaberaju cierne diery v centrach galaxii, takze na hviezdy ostava dost malo. Ale aj toho super mala co ostava na planety je megavela :) S pravdepodobnostou bliziacou sa istote su vo vesmire stovky, tisice, miliony, miliardy.... civilizacii, len je tak velky, ze sa to nikdy nedozvieme. Nebudeme tu tak dlho, aby sme sa to dozvedeli.
Pjetro_de
Nie kazdy solarny system ma takmer desiatku planet. Ale 2-3-4 planety ma zrejme drviva vacsina solarnych systemov. Pani vedci urobili IMHO totalne amatersku, fatalnu, nehoraznu, neodpustitelnu, primitivnu chybu ked predpokladali, ze planeta vhodna na rozvoj inteligentneho zivota schopneho kolonizacie vesmirmeho priestoru, sa nachadza vzdy a vsade v priemere v priestorovej mriezke kazdych 5 svetelnych rokov. Pani vedci asi necitali http://www.martinus.sk/?uItem=48297 Podobne ako Drakeov vzorec na vypocet civilizacii v galaxii. Teoreticka predstava, avsak o hodnote prislusnych parametrov nemame ani sajnu. Dokonca ani neviem co vsetko (ake parametre) mozu byt v hre ...
hombre13
Správnejšie sa trojdimenzionálne meria v "parsekoch", štvordimenzionálne odlišný časopriestor - alebo "iný vesmír s planétami a hviezdami" - od nášho môže prechádzať viacerými parsekmi, ale ešte nemáme všetky prostriedky na jeho zachytenie a na cestovanie doň (tzv. kozmické žiarenie, energie z hyperpriestoru, supergravitačné sily ...). Je to ako keď do mora vylejete cisternu atramentu - "ramená" iného časopriestoru budú prenikať do hĺbky iného časopriestoru, až postupne zrejme vo veľmi dlhom časovom období zaniknú, alebo sa stanú súčasťou.
Add new comment
TOPlist