Chrómovanie na bronzových zbraniach Terakotovej armády - považované za najstaršiu formu antikoróznej technológie - pochádza skôr z dekoratívneho laku než z konzervačnej techniky, ukazuje nová štúdia vedená vedcami z UCL a Terracotta Army Museum.
Štúdia, publikovaná v Scientific Reports, naznačuje, že chemické zloženie a charakteristika okolitej pôdy, skôr než chróm, môžu byť zodpovedné za slávnu zachovalosť zbraní.
Vedúci autor štúdie Profesor Marcos Martinón-Torres (Univerzita v Cambridge a predtým UCL Institute of Archaeology) uviedol: „Terakotoví bojovníci a väčšina organických materiálov mauzólea boli potiahnuté ochrannými vrstvami laku pred tým, než boli pomaľované pigmentmi - čo je ale zaujímave, toto sa netýkalo bronzových zbraní.“
„V laku sme zistili podstatný obsah chrómu, ale iba stopy chrómu v okolitých pigmentoch a pôde - možno kontamináciu. Najvyššie stopy obsahu chrómu nachádzajúce sa na bronzoch sú vždy na častiach zbraní, ktoré sú priamo spojené s v súčasnosti už rozpadnutými organickými prvkami, ako sú kopijové šachty a rukoväte meča z dreva a bambusu, ktoré by mali tiež lakovaný povlak. Je jasné, že lak je nezamýšľaným zdrojom chrómu na bronzoch - a nie starobylým antikoróznym ošetrením.“
Svetoznáma Terakotová armáda Xi'an pozostáva z tisícov keramických figúr v životnej veľkosti, reprezentujúcich bojovníkov, umiestnených v troch veľkých jamách v mauzóleu Qin Shihuang (259-210 p.n.l.), prvého cisára zjednotenej Číny. Títo bojovníci boli vyzbrojení plne funkčnými bronzovými zbraňami; kopijami, hákmi, mečmi, kušami a až 40 000 hlavičkami šípov, ktoré sa zachovali dodnes. Hoci pôvodné organické zložky zbraní, ako sú drevené rukoväte, tulce a pošvy sa v priebehu posledných 2000 rokov väčšinou rozpadli, bronzové komponenty zostávajú v pozoruhodne dobrom stave.
Od prvých vykopávok Terakotovej armády v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia vedci odhadovali, že bezchybný stav a zachovalosť bronzových zbraní musí byť výsledkom toho, že výrobcovia zbraní Qin vyvinuli jedinečný spôsob prevencie korózie kovov.
Terakotová armáda, prvý výkop s viac než 6000 bojovníkmi. Credit: Jmhullot
Stopy chrómu, zistené na povrchu bronzových zbraní, viedli k presvedčeniu, že remeselníci Qin éry vynašli a predchodcu technológie chrómovania, čo je technika, ktorá bola patentovaná až na začiatku 20. storočia a ktorá sa dodnes používa.
Medzinárodný tím výskumníkov teraz ukazuje, že chróm, ktorý sa nachádza na bronzových povrchoch, je jednoducho kontaminovaný lakom nachádzajúcim sa v priľahlých predmetoch a nie výsledkom starovekej technológie. Výskumníci tiež odhadujú, že vynikajúcej zachovalosti bronzových zbraní mohlo pomôcť mierne alkalické pH, malá veľkosť častíc a nízky organický obsah okolitej pôdy.
Dr Xiuzhen Li (UCL Institute of Archeology andTerracotta Army Museum), spoluautor štúdie, povedal: „Niektoré z bronzových zbraní, najmä mečov, kopijí a halapartní, majú po 2000 rokoch pochovania s Terakotovou armádou lesklé takmer nedotknuté povrchy a ostré čepele. Jedna hypotéza pre tento výboný stav bola, že výrobcovia zbraní Qin éry mohli využiť nejakú technológiu antikoróznej ochrany s pomocou chrómu, ktorý bol nájdený na povrchu zbraní. Napriek tomu, zachovalosť zbraní nedala vedcom spať už viac ako štyridsať rokov.
„Zloženie bronzu s vysokým obsahom cínu, technika kalenia a osobitná povaha miestnej pôdy nejakým spôsobom vysvetľujú ich pozoruhodnú ochranu, ale stále je možné, že dynastia Qin vyvinula tajomný technologický proces, ktorý si zaslúži ďalšie skúmanie.“
Analýzou stoviek artefaktov vedci zistili, že mnohé z najlepšie zachovaných bronzových zbraní nemali žiadny povrchový chróm. Na preskúmanie príčin ich stále vynikajúcej konzervácie simulovali zvetrávanie replikových bronzov v environmentálnej komore. Bronzy uložené v pôde Xi'an zostali takmer nedotknuté po štyroch mesiacoch extrémnej teploty a vlhkosti, na rozdiel od silnej korózie bronzov pochovaných na porovnanie v britskej pôde.
„Je pozoruhodné, koľko dôležitých, podrobných poznatkov je možné získať prostredníctvom analýzy dôkazov o prírodných materiáloch a komplexných umelých receptúrach nachádzajúcich sa v komplexe mauzólea - bronzu, ílu, dreva, laku a pigmentov, ak vymenujeme len niektoré. Tieto materiály poskytujú doplňujúce príbehy k širšiemu rozprávaniu o stratégiách remeselnej výroby na úsvite prvej ríše Číny,“ povedal spoluautor, profesor Andrew Bevan (UCL Institute of Archeology).
Profesor Thilo Rehren (Cyperský inštitút a Archeologický ústav UCL) zdôraznil dôležitosť dlhodobej spolupráce. „Tento výskum sme začali pred viac ako 10 rokmi spoluprácou medzi UCL a múzeom. Iba vďaka vytrvalosti, vzájomnej dôvere a nekonvenčného myslenia kolegov v Číne a Británii sme boli schopní vyriešiť túto desaťročia starú záhadu".
Zdroj: www.ucl.ac.uk
Pridať nový komentár